Hm, ako to nazvať?

Deň sa obliekol do čierneho, je čas na spánok, nepokojné čelosnaží sa upokojiťuž asi stý baránok.Načo spánok....Texty piesní, poznámky zo zošita, spomienky vychutnať si – to noc skytá. Načo spánok...Ruka nevdojak zablúdi pod vankúš, zvedavá, čo nájde...Možno Lásku, možno Nádej, možno prísľub na povrázku.Je to chladné, je to kov.A povrázok?Áno, je tam - nie je to len výplod snov.To veru spánku nepridá - baránkov treba viac, je tu len túžba jediná.Vari ju nepočuť? Vari už všetci spia?Tá túžba letí do noci, k nemu sa asi nedostane.Ja viem, že mi nieto pomoci.PREČO milujem tak odovzdane?Treba sa vyliečiť, treba spomaliť.Ale ten kov tak príjemne chladí,tak vie očariť...Človeka treba k človeku, to vie aj dieťa malé,ale predmet na tom povrázkumôže byť aj malér, keď nedáva jasnú odpoveď na otázku:„MOŽEM ťa milovať tak odovzdane?“