Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Niekedy cítim, ako ihla vniká do tela, ako Duša trpí, i keď by trpieť nechcela,ako Srdce kričí, že by rado umrelo, vtedy sa Beznádej raduje, to sa jej zdarilo.Stavy ľútosti pominú ráno,keď telo zistí, že dobre spalo.Príde ale večer, Ľútosť je tu opäť,prišla si vybrať svoju ďalšiu obeť.Zmätok je pyšný, dostal Hrdosť do kolien, je to na.......,radšej to ani nepoviem.Kde sú tí všetci, keď ich je treba?Kde sú aj anjeli hľadiaci z neba?Ja viem, že to všetko pominie, a že to celé prejde, len vydržať, zatnúť päsť,o iné nejde.
