Spoločným motívom 16 príbehov prózy Alice Bartkovej je totiž problematika bežného života ženy - spisovateľky. Jej poviedky sú vtipné, so satirickým podtónom, úvahové, prepojené so zaujímavými metaforami. Je v nich zakomponovaná filozofia každodenného života literárne činnej osoby. Autorka vynikajúco stvárnila reč a myslenie ženskej postavy, ktorú znepokojujú úskalia literárnej tvorby, teda problémy, s ktorými sa pri písaní a následnom vydávaní kníh stretáva. Žena-spisovateľka v každom príbehu je nositeľkou humoru, irónie, kritiky, náznaku tajomstva, napätia, taktiky, tragickosti, nezávislosti, slobodnej duše a predstavivosti.
Autorka niektoré príbehy vypointuje, iné necháva bez pointy. Čitateľ sa stretáva s príbehom nevydaného románu, najnudnejšej knihy alebo pesimistickej čiernej knihy, s problémom úspešnej spisovateľky, ktorej udrie do hlavy blesk, s autorkou, ktorá má spisovateľský blok, úvahami o básnikoch, hororoch, filozofii reklám, billboardov, o ľudskej hlúposti alebo závislosti.
Príbehové, filozoficko-reflexívne texty podnecujú čitateľa ponoriť sa do psychiky postavy, do jej vnútra, aj keď autorka jemnou iróniou a skrytým situačným humorom mnohé situácie odľahčuje.
Búchala som na dvere vydavateľstva HLUPÁK a spol. a prosila, aby mi vydali knihu...
Ráno som otvorila noviny a dozvedela som sa, že Nobelovu cenu za literatúru zase získal votrelec do poctivého sveta literatúry - takzvaný zástupca poézie. Vzápätí som sa obliala vriacou kávou a spadla zo stoličky...
Na ulici mi spadla na hlavu tehla. Ani neviem, ako som sa dostala na jednotku intenzívnej starostlivosti. Prebrala som sa tam s bolesťou hlavy a rozmazaným videním, s nejakou ženou vedľa mňa, ktorá asi spala...
Susedia ma vytopili. Večer som sa zobudila, lebo som bola smädná, tak som sa išla napiť, a stúpila som rovno do päťcentimetrovej vrstvy vody...
Osud ženskej postavy v jednotlivých príbehoch necháva zväčša otvorený, čo môže u čitateľa vyvolať napätie, zvedavosť a zamyslenie.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Art Floyd :)
