Stalo sa to úplne nečakane. Život plynul tak isto, ľudia na zastávke pred domom čakali na trolejbus. Bol teplý september a slnkom presýtená Bratislava žiarila. A zrazu sa stalo niečo nezvyčajné. Naladila som neznámu frekvenciu a to, čo sa mi stalo potom, by sa dalo prirovnať udalosti, keď do človeka trafí blesk. Avšak s tým rozdielom, že po tomto šoku ma nič nebolelo a môj duševný stav išiel o 100 percent hore. To sa stáva iba keď vidím niečo mne veľmi blízke, počujem obľúbenú hudbu, alebo len tak zažijem veci, ktoré ma naplnia dobrým pocitom. Preto som rada, že je tu, že je na Slovensku a že je verejnoprávne. Chcela by som sa poďakovať Marcelovi Forgáčovi za to,že jeho myšlienky nezostávajú len jednoduchými ideami, ale že ich s väčším či menším úspechom presadzuje a umožňuje celému ,,FM tímu´´ púšťať hudbu, akú moja duša miluje.
Rádio FM však nie je iba o hudbe. Hneď na začiatku sa okrem hudobných relácií objavili aj rôzne krátke vsuvky o modernej kultúre, ranné relácie, riešiace všelijaké možné témy, neskôr témy dňa. Vznikli relácie o životnom štýle či správy o vedeckých objavoch, črty objavujúce sa predtým čiastkovo aj v iných rádiách, ale v podstatne rozdielnej podobe a určené skôr pre staršie kategórie poslucháčov. Devízou Rádia FM je, že oslovuje pomerne široké spektrum poslucháčov, ak sa k nemu pravdaže dostanú. Cieľom nie je iba sprostredkovanie hudby rôznych štýlov, ale aj všemožných najnovších informácií z hudobného sveta, prevažne nebulvárnych, skôr zameraných na poukázanie kvalitných či nekvalitných prvkov v tvorbe toho-ktorého interpréta. Naozaj dobré pre ľudí presýtených bulvárnymi médiami, ktorých počet sa stále zvyšuje. Rádio FM mi pomohlo v živote spoliehať sa na seba, upokojilo moje zlé pocity zo slovenského mediálneho prostredia a celková nálada sprostredkovaná cez éter mi dodala silu na to biť sa so životnými problémami. Rádio FM mi otvorilo oči a dokázalo mi pravdivosť príslovia ,,Bez práce, nie sú koláče´´. Bez jeho existencie, by som sa asi nikdy nezoznámila s nultým priestorom, nevedela by som o kultúrnych a hudobných akciách v predstihu. Dáva mi pocit, že na Slovensku sa dá, keď sa chce, treba len chcieť. V tej dobe ma zarazilo, že chcú rádio zrušiť. Podporila som teda petíciu na nemenovanom serveri a úprimne som sa tešila, že je dobrá hudba ešte na svete.
Ako človek, každodenne spätý s týmto médiom mi začala trochu liezť na nervy tá FM mánia, ktorá vypukla v rádiu ako euforická vlna, až ma to zaskočilo. Nielen Rádio FM, ale Popo_FM a Katka_FM(prepáč Katka) a asi tak ,,všetko_fm´´. Začalo mi to vadiť. Neskôr sa k tomu pridala každých ,,5 minút´´ reklama na nejakú reláciu, či stály jingel fm a fm a fm..Nemalo to konca. Ďalej nasledovalo typicky slovenské bliakanie oviec ako oznam či pútač. Pútač? No aspoň som zistila,že by som sa na salaši asi zbláznila. Milé to je. To áno. Možno trikrát. Dvadsiatyôsmy už nie. Vadilo mi to. Neviem, či to bolo mnou, ale každopádne to vo mne vzbudzovalo zlé pocity. Na čas som prestala počúvať rádio, no neskôr som sa opäť vrátila k starej známej frekvencii. Neviem čím to je, ale toto rádio hrá vždy to, čo chcem počuť. Hocikedy ho zapnem, vyvolá mi úsmev na tvári, je úplne jedno či ráno, večer alebo v noci. Je práve tou soľou, ktorú Slovensko v éteri potrebovalo.
Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa kedy zaslúžili o vznik, chod a napredovanie Rádia FM. Ich prácu si veľmi vážim, pretože predstavujú kvalitu a tajne dúfam,že sa to nezmení.
Tento článok bol napísaný ako spoveď poslucháča a určitý odkaz na článok Marcela Mojžiša: Rádio_FM-priaznivé tiene v našom éteri. http://www.slovakradio.sk/inetportal/index.php?page=showSprava&id=33880&lang=1
obrazkovy zdroj:http://www.radiofm.sk/
