Tikal - najslávnejšie mesto Mayov v Guatemale

Guatemala je čo do počtu obyvateľov najväčšia stredoamerická republika.

Tikal - najslávnejšie mesto Mayov v Guatemale
Pohľad z Pyramídy II na Centrálnu Akropolu a Pyramídu I. (Zdroj: Lubo Repka)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Odhaduje sa, že tu žije až 17,6 milióna ľudí. Z nich 56% tvoria mestici (miešanci belochov a indiánov) a 42% Mayovia, teda pôvodní obyvatelia, ktorých my voláme indiáni. Po celej Guatemale nájdete množstvo pamiatok na Mayov, ale najviacej je ich v provincii Petén.

Petén, to je prevažne dažďový prales, obrovský dažďový prales. V týchto miestach Guatemala hraničí s Mexikom na severe a s Belize na východe a hranice sú len rovné čiary nakreslené pravítkom na mape. Okrem západnej hranice s Mexikom, ktorú tvorí rieka Usumacinta. Dnes tu žije v niekoľkých mestách asi 595 tisíc obyvateľov, ale v období klasickej mayskej periódy, teda najväčšieho rozkvetu mayskej civilizácie v rokoch 200 až 900 tu žilo viacej ako 2 milióny obyvateľov. Ak si odmyslíme dnešné hranice nakreslené podľa pravítka, tak sem patrili také veľké mestá ako Tikal, El Mirador, Calakmul (leží v Mexiku, ale len 6 kilometrov od hranice s Guatemalou) a Caracol (ten sa pre zmenu nachádza v Belize, ale od hranice s Guatemalou len asi 5 kilometrov).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Lubo Repka
Lubo Repka (zdroj: Orientačná mapa oblasti Petén a mayských archeologických lokalít, ktoré sme navštívili)

Calakmul sme navštívili pred rokom a písal som o ňom v tomto blogu

Teraz sme mali v pláne navštíviť Tikal, El Mirador a Caracol. Pozrieť si Tikal je vcelku jednoduchá záležitosť. Veľa hotelov sa nachádza dokonca priamo pri archeologickej lokalite, ale my sme si vybrali na ubytovanie mesto Flores, ktoré leží asi hodinu a pol cesty autom od Tikalu, i keď čo sa týka vzdialenosti je to iba 64 kilometrov.

Tému som musel rozdeliť na tri časti, pretože v jednom článku by toho bolo veľa. Preto si najprv povieme niečo o samotnom mestečku Flores a navštívime hlavnú hviezdu Peténu mayské mesto Tikal. V druhom článku si zaletíme na El Mirador a v treťom prekročíme hranicu do Belize a navštívime Caracol.

SkryťVypnúť reklamu

Mestečko Flores leží na jazere Petén Itzá a založili ho v 13. storočí Mayovia pochádzajúci z Yucatánu. Oni ho volali Nojpetén, Španieli používali meno Tayasal. Je súčasťou rozľahlejšej aglomerácie, prakticky neviete pri prechádzke mestom, či ste v meste Flores, San Benito alebo Santa Elena. To asi vedia rozoznať iba domáci. Ale v každom prípade najkrajšia časť je na ostrove Flores, ktorý je spojený s pevninou mostom. V jeho strede sa nachádza park Concordia. Každý večer sem priletí prenocovať v korunách stromov množstvo sanates. Vták, ktorého miestni volajú sanate sa po latinsky nazýva Quiscalus mexicanus macrourus, po slovensky Vlhovec člnkochvostý. Samčeky sú čierne s nádychom purpurovej až modrej farby, samičky sú hnedé. Sú veľmi inteligentné najmä pri hľadaní potravy. Lovia jašteričky, hmyz ale aj malé ryby v jazere. A samozrejme turistom kradnú jedlo z tanierov. Večer, keď si hľadajú miesto na strome, kde prespia sú veľmi hluční. Bol to zážitok sledovať ich.

SkryťVypnúť reklamu
Západ slnka na jazere Petén Itzá, teda v čase, keď sem prilietajú vlhovce člnkochvosté prenocovať.
Západ slnka na jazere Petén Itzá, teda v čase, keď sem prilietajú vlhovce člnkochvosté prenocovať. (zdroj: Lubo Repka)
Odfotiť ich bol veľký problém. Najlepšie bude, keď si pozriete video na konci článku, tam ich budete vidieť lepšie a aj počuť.
Odfotiť ich bol veľký problém. Najlepšie bude, keď si pozriete video na konci článku, tam ich budete vidieť lepšie a aj počuť. (zdroj: Lubo Repka)

Ostrov a mestečko Flores patrí turistom. Všade plno hotelov a hostelov, reštaurácií, kaviarní a suvenírových obchodov. Všetko ožíva najmä večer, keď sa turisti vracajú z výletov po pamiatkach.

V uličkách mesta Flores.
V uličkách mesta Flores. (zdroj: Lubo Repka)
Ostrov je malý, ľahko ho celý obídete pešo.
Ostrov je malý, ľahko ho celý obídete pešo. (zdroj: Lubo Repka)
Uličky sú úzke, ale ako z maľovaného obrázku.
Uličky sú úzke, ale ako z maľovaného obrázku. (zdroj: Lubo Repka)
Niektoré vedú priamo do vody.
Niektoré vedú priamo do vody. (zdroj: Lubo Repka)
Niektoré vás vyvedú na mólo, odkiaľ sú najkrajšie výhľady.
Niektoré vás vyvedú na mólo, odkiaľ sú najkrajšie výhľady. (zdroj: Lubo Repka)
Keď treba umyť bicykel...
Keď treba umyť bicykel... (zdroj: Lubo Repka)
Najlepší nápoj na svete ... hneď po pive.
Najlepší nápoj na svete ... hneď po pive. (zdroj: Lubo Repka)
Jedno z miestnych zlatých pivečiek.
Jedno z miestnych zlatých pivečiek.  (zdroj: Lubo Repka)
A naspäť do ulíc.
A naspäť do ulíc. (zdroj: Lubo Repka)
Sem som radšej ani nevkročil, čo keby som sa nezmestil.
Sem som radšej ani nevkročil, čo keby som sa nezmestil. (zdroj: Lubo Repka)
Cesty sú hrboľaté, treba pozerať pod nohy, ale občas je dobré zdvihnúť zrak.
Cesty sú hrboľaté, treba pozerať pod nohy, ale občas je dobré zdvihnúť zrak. (zdroj: Lubo Repka)
Tu som si kúpil krásne veci na pamiatku.
Tu som si kúpil krásne veci na pamiatku. (zdroj: Lubo Repka)
Tu som nakúpil darčeky pre vnučky. Budú sa určite tešiť, ja som sa potešil ich kúpou a majiteľ obchodu sa potešil tým, že mi ich predal. V marketingu sa to volá win-win situation. Keď pridám aj vnučky tak je to win-win-win.
Tu som nakúpil darčeky pre vnučky. Budú sa určite tešiť, ja som sa potešil ich kúpou a majiteľ obchodu sa potešil tým, že mi ich predal. V marketingu sa to volá win-win situation. Keď pridám aj vnučky tak je to win-win-win. (zdroj: Pomocník predavača v obchode)
Všade je plno reštaurácií.
Všade je plno reštaurácií. (zdroj: Lubo Repka)
V nejednej z nich sme hodovali. Keď nachodíte za deň 12 kilometrov ...
V nejednej z nich sme hodovali. Keď nachodíte za deň 12 kilometrov ... (zdroj: Lubo Repka)

V roku 1525 sem prišiel samotný Hernán Cortés, dobyvateľ ríše Aztékov. Keď dobyl ríšu Aztékov na začiatku mal k dispozícii asi 600 španielskych vojakov, 250 ameroindiánov a 16 koní, z toho 11 žrebcov. Hovorí sa, že vyhlásil, že hneď po bohu patrí za dobytie Aztéckej ríše jeho vďaka koňom. Tu vo Flores sa zastavil na ceste do Hondurasu. Jeho kôň žrebec El Morzillo si asi v polovičke cesty pri meste Flores poranil nohu a nemohol ďalej pokračovať. Cortés koníka ponechal v opatere miestnym ameroindiánom s tým, že sa poňho vráti alebo niekoho pošle. Nikdy sa tak nestalo. Miestni sa Cortésa báli a mali pred ním veľký rešpekt a preto sa rozhodli o koňa dobre postarať. Okrem toho nikdy v živote takého tvora nevideli. Na jeho smolu kŕmili ho tým najlepším, čo vedeli ponúknuť. Kvetmi a mäsom z moriaka. Následne kôň zdochol. Aby sa vyhli problémom, postavili mu sochu a tú uctievali ako božstvo. Takmer o sto rokov neskôr sem prišli ďalší Európania (v roku 1618), dvaja františkánski misionári Urbuita a Fuenesalida. Našli tu znaky uctievania koňa a sochu koňa, ktorý sedí ako človek. Morzillo sa stal bohom. Dostal meno Tzimin Chac, čo znamená Tapír boh dažďa. Otec Urbuita bol taký rozčúlený tým barbarským modloslužobníctvom, že v zlosti sochu zničil. Domáci ho pri tom takmer zlynčovali, ale zachránil ho jeho druh otec Fuenesalida. Až v roku 1692 bolo mesto konečne „pošpanielčené“. Zúriví konqvistadori vraj 9 hodín ničili všetky mayské pamiatky, rozbíjali mayské stély a sochy. Namiesto nich postavili kostol, ktorý tu stojí dodnes. Volá sa Catedral Nuestra Señora de Los Remedios y San Pablo Itzá.

SkryťVypnúť reklamu
Ostrov je vlastne kopec vytŕčajúci z jazera a na jeho najvyššom bode stojí samozrejme kostol.
Ostrov je vlastne kopec vytŕčajúci z jazera a na jeho najvyššom bode stojí samozrejme kostol. (zdroj: Lubo Repka)
Volá sa Catedral Nuestra Señora de Los Remedios y San Pablo Itzá.
Volá sa Catedral Nuestra Señora de Los Remedios y San Pablo Itzá. (zdroj: Lubo Repka)
Na jednom mieste je vybudovaná aj výhliadka s takýmto výhľadom.
Na jednom mieste je vybudovaná aj výhliadka s takýmto výhľadom. (zdroj: Lubo Repka)

Vstup do archeologickej lokality Tikal je prísne strážený. Všetci návštevníci musia vystúpiť z vozidla a osobne s pasom v ruke pristúpiť k okienku, ktoré sú len štyri a kúpiť si lístok. Po dôkladnej kontrole vášho pasu poopisuje z neho úradník potrebné údaje jedným prstom do počítača, následne trojmo vytlačí na ihličkovej tlačiarni lístok do miesta, ktoré chcete navštíviť. Ak si chcete pozrieť aj múzeum, musíte si kúpiť ďalší lístok. Môžete navštíviť aj susednú archeologickú lokalitu Uaxactún a to znamená ďalší lístok. Keď sú všetky povytláčané musíte ich osobne podpísať a potom vás ešte „skasíruje“ miestnym poplatkom v prepočte asi 15 USD. Cena lístka záleží podľa lokality, ale Tikal stál 150 quetzalov, múzeum 30 a Uaxactún 50. Miestni platia asi desatinu ceny stanovenej pre turistov a samozrejme neplatia poplatok. Potom sa vrátite do auta a pokračujete cez les ďalších asi 12 kilometrov až ku vstupu do lokality. Tam vám odoberú originál vstupenky a kópiu si musíte ponechať a nosiť stále pri sebe.

Tabuľka s cenami.
Tabuľka s cenami. (zdroj: Lubo Repka)

Lokalita Tikal je veľmi rozsiahla. Moje „múdre“ hodinky mi namerali 16 267 krokov, v prepočte to vyšlo 12 kilometrov a 37 poschodí. Naspäť sme sa vrátili asi o piatej večer, múzeum už bolo zatvorené a samozrejme Uaxactún sme tiež nestihli. To ma dosť mrzí, chcel som ho vidieť už len kvôli tomu, že rozsiahly výskum tu robili Slováci pod vedením profesora Milana Kováča za výdatného sponzoringu milovníka histórie Zoroslava Kollára. Ten, keď ho označili za mafiána sa urazil, prestal výskum sponzorovať a tak Slováci v Guatemale skončili.

Archeologická lokalita sa stala súčasťou národného parku v roku 1955. Bola to prvá federálne chránená lokalita v Guatemale. UNESCO ju zaradilo medzi svetové dedičstvo v roku 1979. Odhaduje sa, že tu je asi 3 000 stavieb, z ktorých je preskúmaných tak asi 10 percent. Najstaršie pochádzajú z obdobia asi tisíc rokov pred našim letopočtom. Svoj vrchol mesto dosiahlo v období od roku 200 do roku 900 nášho letopočtu. Počas tejto doby tu vládla jedna kráľovská dynastia a poznáme 33 jej kráľov.

Stihli sme si pozrieť všetky dôležité stavby a na tri z nich sme aj vystúpili.

Okolo tohoto stromu prejdú všetci návštevníci, niektorí s ním majú aj fyzický kontakt.
Okolo tohoto stromu prejdú všetci návštevníci, niektorí s ním majú aj fyzický kontakt. (zdroj: Lubo Repka)

Pyramída I a Pyramída II stoja oproti sebe na hlavnom námestí, ktoré je najviac navštevovaným miestom celej lokality.

Pohľad na hlavné námestie. Vľavo Pyramída II v strede Centrálna Akropola a vpravo Pyramída I.
Pohľad na hlavné námestie. Vľavo Pyramída II v strede Centrálna Akropola a vpravo Pyramída I. (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída I je známa aj ako Chrám veľkého jaguára.
Pyramída I je známa aj ako Chrám veľkého jaguára.  (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída II sa volá aj Chrám masiek.
Pyramída II sa volá aj Chrám masiek. (zdroj: Lubo Repka)

Pyramída I je známa aj ako Chrám veľkého jaguára. Bola postavená v roku 730 na pamiatku kráľa Chan K’awil, ktorý zvíťazil vo vojne s konkurenčným mestom Calákmul. Je vysoká 47 metrov a na jej vrchol vedú strmé schody. Zopár turistov odtiaľ spadlo a zahynulo takže výstup na ňu zakázali. V roku 1958 bola vo vnútri pyramídy objavená hrobka kráľa Ah Cacau (v preklade pán čokolády). Jeho kostra bola ozdobená nefritovými ornamentmi a obklopená keramikou, alabastrom, morskými mušľami a perlami z karibskej oblasti.

Pyramída II sa volá aj Chrám masiek a na ňu sa dá po drevenom schodisku vystúpiť. Je z nej nádherný výhľad na celé námestie aj keď má „len“ 38 metrov. Jej horná plošina pravdepodobne slúžila aj ako astronomická pozorovateľňa. Mayovia dokonale poznali pohyb Slnka, Mesiaca a voľným okom viditeľných planét a hviezd. V matematike boli vo svojich časoch najlepší na svete, alebo minimálne patrili k najlepším. Poznali aj nulu, čo v tých časoch nevedeli ani starí Egypťania, Gréci či Rimania.

Toto je skupinka domácich, ktorí sem veľmi radi chodia. Ja osobne s tým, že majú oveľa nižšie vstupné súhlasím, doprajem im to. Boli to ich dávni predkovia, kto to tu všetko vybudoval.
Toto je skupinka domácich, ktorí sem veľmi radi chodia. Ja osobne s tým, že majú oveľa nižšie vstupné súhlasím, doprajem im to. Boli to ich dávni predkovia, kto to tu všetko vybudoval. (zdroj: Lubo Repka)

Na severe námestia je Akropola, kde bola pochovávaná vládnuca elita. Oproti na južnej strane sú paláce, v ktorých zase žila tá istá elita. A tak, keď stojíte uprostred námestia, tak sa môžete točiť dokola a stále máte veľmi zaujímavý výhľad.

Acrópolis Central.
Acrópolis Central. (zdroj: Lubo Repka)
Na južnej strane oproti Centrálnej Akropole je súbor palácov, do ktorých sa dostanete postupne po takýchto schodoch.
Na južnej strane oproti Centrálnej Akropole je súbor palácov, do ktorých sa dostanete postupne po takýchto schodoch. (zdroj: Lubo Repka)
Tu vraj bývala tá elita.
Tu vraj bývala tá elita. (zdroj: Lubo Repka)
Mali to tu pekné.
Mali to tu pekné. (zdroj: Lubo Repka)
Stále sme na súkromnej návšteve u najbohatších.
Stále sme na súkromnej návšteve u najbohatších. (zdroj: Lubo Repka)
Takýto výhľad mali zo svojich apartmánov na Pyramídu II. O chvíľku sa aj ja pôjdem na ňu vyštverať.
Takýto výhľad mali zo svojich apartmánov na Pyramídu II. O chvíľku sa aj ja pôjdem na ňu vyštverať. (zdroj: Lubo Repka)
Toto je pohľad z balkóna bohatých na Pyramídu II.
Toto je pohľad z balkóna bohatých na Pyramídu II. (zdroj: Lubo Repka)
A keď sa trochu vyklonili, tak mali takýto pohľad na celé hlavné námestie.
A keď sa trochu vyklonili, tak mali takýto pohľad na celé hlavné námestie. (zdroj: Lubo Repka)
Tu vidíte časť drevených schodov, po ktorých sa vystupuje na Pyramídu II.
Tu vidíte časť drevených schodov, po ktorých sa vystupuje na Pyramídu II. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z Pyramídy II na Centrálnu Akropolu a Pyramídu I.
Pohľad z Pyramídy II na Centrálnu Akropolu a Pyramídu I. 
Posledný pohľad, treba ísť ďalej. Toto ešte zďaleka nie je všetko.
Posledný pohľad, treba ísť ďalej. Toto ešte zďaleka nie je všetko. (zdroj: Lubo Repka)

K Pyramíde III sme sa nedostali, ale videli sme jej vrcholček z plošiny Pyramídy IV. Na štvorku tiež vedie drevené schodisko, aby sa tam turisti neštverali po stavbe. Je to pekných pár schodov a všetci sme dychčali, kým sme sa dostali na vrchol. Ale išiel sem asi každý, pretože ju preslávil film Hviezdne vojny. Vo štvrtej epizóde je vraj scéna, v ktorej sa niečo deje na vrcholci pyramídy a vidno tam animáciu letiacej kozmickej lode nad pralesom a vrcholkami pyramíd.

Pred nami sú schody, ktoré vedú na vrchol Pyramídy IV.
Pred nami sú schody, ktoré vedú na vrchol Pyramídy IV. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte pár schodov a sme tam.
Ešte pár schodov a sme tam. (zdroj: Lubo Repka)
Toto je najobľúbenejšia výhliadka v Tikale. Pyramída IV.
Toto je najobľúbenejšia výhliadka v Tikale. Pyramída IV. (zdroj: Lubo Repka)
Zľava do prava: jednotka, dvojka a trojka.
Zľava do prava: jednotka, dvojka a trojka. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na Pyramídu III.
Pohľad na Pyramídu III. (zdroj: Lubo Repka)
Všade tu sa kedysi rozprestierali úrodné polia a záhrady. Až keď ich ľudia opustili, pohltil ich prales. Tisíc rokov ostali v zabudnutí a teraz som tu ja, maličký človiečik zo strednej Európy, z bezvýznamného Slovenska a sám tomu nemôžem uveriť.
Všade tu sa kedysi rozprestierali úrodné polia a záhrady. Až keď ich ľudia opustili, pohltil ich prales. Tisíc rokov ostali v zabudnutí a teraz som tu ja, maličký človiečik zo strednej Európy, z bezvýznamného Slovenska a sám tomu nemôžem uveriť. (zdroj: Lubo Repka)
Prežívam tu veľmi emotívne chvíle. Pre toto sa oplatí cestovať. A čaká nás ešte jeden výstup na pyramídu Mundo Perdido, stratený svet. Tú je odtiaľto tiež krásne vidno.
Prežívam tu veľmi emotívne chvíle. Pre toto sa oplatí cestovať. A čaká nás ešte jeden výstup na pyramídu Mundo Perdido, stratený svet. Tú je odtiaľto tiež krásne vidno.  (zdroj: Lubo Repka)
Na všetkých to pôsobí rovnako. Len sedia a pozerajú ...
Na všetkých to pôsobí rovnako. Len sedia a pozerajú ... (zdroj: Lubo Repka)

Tretia pyramída, na ktorú sa dá vystúpiť sa volá Mundo Perdido – Stratený svet. Mne sa tu páčilo najviac. Tie výhľady odtiaľto sú neskutočné.

Zostúpil som z Pyramídy IV a čaká ma ďalší výstup na Pyramídu Mundo Perdido.
Zostúpil som z Pyramídy IV a čaká ma ďalší výstup na Pyramídu Mundo Perdido. (zdroj: Lubo Repka)
Vamos caballeros abajo!
Vamos caballeros abajo! (zdroj: Lubo Repka)
Aký je ešte k tomuto možné napísať komentár? Proste nádhera!
Aký je ešte k tomuto možné napísať komentár? Proste nádhera! (zdroj: Lubo Repka)
Bez komentára.
Bez komentára. (zdroj: Lubo Repka)
Bez komentára.
Bez komentára. (zdroj: Lubo Repka)
Unavený, užasnutý, spotený a šťastný.
Unavený, užasnutý, spotený a šťastný. (zdroj: Pamela Repková)

Prosperita Tikalu trvala neuveriteľných 800 rokov. Od konca prvého storčia nášho letopočtu až približne do roku 900, kedy odrazu ostali všetky mayské mestá Peténu opustené. Nebolo to samozrejme zo dňa na deň, ale približne v rokoch 830 až 950 došlo k takému úbytku obyvateľstva, že mestá spustli a postupne zarástli pralesom a upadli do zabudnutia. Záhada, ktorú zatiaľ nikto spoľahlivo nevyriešil.

A nakoniec spomínaný videozostrih našich zážitkov z tejto časti sveta. Určite si to pozrite, veľa vecí to dovysvetľuje.

Ako som už spomínal, v ďalšom článku si zaletíme helikoptérou do archeologickej lokality El Mirador a vystúpime na vôbec najvyššiu mayskú pyramídu.

Lubo Repka

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  195
  •  | 
  • Páči sa:  222x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

48 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu