Človek a Spravodlivosť (alebo východisko z krízy)

Aristoteles povedal:" to, čo je typické pre štát je právo a spravodlivosť". A nám sa to dodnes nepodarilo naplniť, ale takmer vždy sme využili každú príležitosť k úniku od tohto výroku, vždy sme ušli ku korupcii, klientelizmu a hlavne ku „právu silnejšieho".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Čím vyššie je naše vedomie práva a spravodlivosti, tým vyššia môže byť úroveň základných ľudských práv. Dnes chápeme napr. volebné právo ako základné ľudské právo; tak môžeme chápať aj právo na peniaze - základnú peňažnú dávku pre každého a bez výnimky ako sociálno-kultúrne minimum vyspelej spoločnosti.

Keď štát prispieva niekomu sociálnou alebo inou dávkou, tak zvýhodňuje určitú skupinu ľudí pred ostatnými. Pred zákonom sme všetci rovní. Ak to nie je, tak dochádza k narúšaniu právneho vedomia jednotlivca a deformovaniu jeho morálneho a etického správania. Ak si teda niektorí ľudia nielen myslia, ale aj chcú presadiť nejakú pomoc, dávku, peniaze pre určitú skupinu ľudí alebo jednotlivcov - akokoľvek sa to zdá humánne - tak to môžeme chápať iba ako impulz k činu v rámci spoločnosti, ale nie čin samotný. Ak to chceme zaviesť do praxe, tak to musíme premyslieť tak, aby ostatní neboli poškodení, znevýhodnení pred zákonom ani medzi sebou navzájom. A to znamená dať tú dávku, peniaze všetkým bez rozdielu a bez podmienok. A potom nemôžeme hovoriť o demotivácii alebo motivácii pracovať, lebo to platí ako zákon pre všetkých rovnako a tým posúvame hladinu právneho vedomia na vyššiu úroveň. Ak to nie je, tak dochádza k umocňovaniu bezprávia v štáte, otroctvu tých „slabých", násilia tých „mocných" - my nemáme právo nútiť niekoho pracovať proti jeho vôli. Akej kvality je práca , ktorú niekto robí z donútenia?!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tomáš Akvinský povedal: " súcit, ak nie je nasledovaný činom, nie je milosrdenstvom". Ak teda máme súcit so slabými, chorými, biednymi, tak pomôcť im, dať im peniaze zo spoločnej kasy znamená dať tú pomoc všetkým rovnako a každému. Nielen tým slabým, ktorí peniaze potrebujú, ale aj tým , ktorí peniaze dávajú, ktorým štát cez dane berie, veď tie peniaze sú od nich, veď ide o spoločnú kasu a nie súkromnú.

 Ide o nové ľudské právo - peniaze ako právo, ide o podiel na spoločnom majetku. Ide o stav našej mysle, nie ako niečo neurčité, všeobecné - štát, to sme my, ale veľmi konkrétny čin cez vyplatenie finančnej čiastky, dávky určenej pre každého človeka a vyplácanej mesačne ako podiel na spoločne vytvorenej hodnote cez špecializáciu a spoločenskú deľbu práce(nie výrobnú alebo obchodnú). Dnes pre SR uvažujme o dávke cca 250-330€.

SkryťVypnúť reklamu

Pretože peniaze sa stali základnou životnou potrebou vzhľadom na vysoký stupeň podmienenosti jednotlivca na spoločenskej deľbe práce, tým sa dostávame do úrovne nášho právneho vedomia - vedomia spoločenstva ľudí.

 Ale to je len polovica skutočnosti. Druhú polovicu musíme nájsť pri získavaní peňazí do spoločnej kasy.

Daň nemôže byť realizovaná ako trestný čin vydierania občanov štátom. V oblasti daní, odvodov a poplatkov nemôžeme robiť rozdiely v tom, koho a čo zdaňujeme a tiež kde a kedy zdaňujeme. Akákoľvek jednostrannosť v uprednostňovaní jednej dane pred druhou (štruktúra daní) alebo spôsobe ich výberu znamená ničenie spravodlivosti. Uplatniť Spravodlivosť bez ujmy právneho vedomia jednotlivca v dnešnom ekonomickom systéme znamená zjednotiť všetky dane, odvody, poplatky do jednej dane. Jedna daň nerobí rozdiely medzi tým koho, čo, kedy, kde a ako zdaňujeme a preto by mala byť veľmi nízka, paušálna, okamžitá, celoplošná a aplikovateľná len na peniaze - keď uznáme peniaze ako právo. Ekonomicky povedané to znamená rozšíriť daňový základ cez celé spektrum daní a zrušiť všetky výnimky.

SkryťVypnúť reklamu

 Neuplatňuje sa na ľudí, tovar, služby, majetok. Nikoho netreba potom zatvárať, konfiškovať majetok, nútiť pracovať ani viesť byrokraciu. Môžu to robiť banky ako percento ( pre SR cca 0.7%) z každej platby a mal by sa ustanoviť bezhotovostný platobný styk (dnes tvorí cca 70-85%).

 Dnes sme dospeli k tomu a na základe toho aj konáme - zákon sú peniaze, peniaze hýbu svetom - ale toto môže platiť len pre tých, ktorí peniaze majú. Ak chceme žiť v právnej spoločnosti potom peniaze ako základné právo nemôžeme odoprieť nikomu. Toto prijať, pochopiť a realizovať znamená uskutočňovať vedomostnú spoločnosť. Peniaze ako právo môžu vytvoriť vedomie toho, čo konáme.

SkryťVypnúť reklamu

 Peniaze majú moc

 ústava SR,čl.2,odst.1 štátna moc pochádza od občanov

 Dajme peniaze ľuďom

 Chceme moc peňazí?!

 Zdaňme peniaze

 A Človek získa dôstojnosť a vedomie spoločenstva

Ľubor Perháč

Ľubor Perháč

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa myslieť o veciach spoločných. Hlavne o peniazoch a daniach, ktoré nás denne nútia robiť veci, ktoré nechceme. Známi mi hovoria, keď im niečo čo len navrhujem: nerob na mňa nátlak. O peniazoch a daniach tak nehovoria. Nemáme vedomie spoločenského časopriestoru. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu