Peniaze a zápalky do rúk deťom a politikom nepatria alebo Čo žiadať od svojho politika.

Úlohou tohto článku nie je poukázať na to ako, aké veľké dane a kým sa rozkradnú , ani že indície vedú na najvyššie miesta ale jeho úlohou je poukázať na možnosť a zároveň nevyhnutnosť systémovej zmeny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Systémovej zmeny, ktorá bude pôsobiť preventívne aj proti budúcemu bezpráviu a krízam na úrovni jednotlivca tak aj na globálnej úrovni.

  1. Máme jednu z najnižších odpočítateľných položiek v Európskej únii cca 3900 eur/rok, v Nemecku, Rakúsku a podobne to je až 10000 eur/rok pri nižších cenách nielen potravín a ich vyššej kvalite, ale majú aj vyššie mzdy a možnosti určenia nákladov a prijímania darov spôsobom, ktorý im značne znižuje daňový základ.

  2. nárast výberu daní za posledné roky sa dosiahol do veľkej miery prudkým nárastom minimálnej mzdy, radikálnym zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu a prirodzene nárastom objemu ekonomiky - bez protihodnoty služieb. Čiastočne k nárastu došlo aj exportom zločinu, keďže mnohé karuselové schémy končia v okolitých štátoch s vyššou DPH a teda Slovensko sa stáva nezaujímavé aj pre zločin z tohto pohľadu. Dosiahlo sa to na úkor nízkopríjmových skupín.

  3. Dane z majetku, z pozemku odpovedajú štruktúre spoločnosti z polovice 19. storočia keď prevládalo poľnohospodárstvo a zároveň ešte len začínalo vznikať národohospodárstvo. Daň z príjmu je z konca 19. storočia - kedy sa už značne rozvinul aj priemysel. DPH a spotrebné dane prišli po roku 1967 (Nemecko), kedy začínajú hrať dôležitú úlohu už aj služby. Sú to dane veľmi staré a každý podvodník si už na ne zvykol a vynašiel aj systémové opatrenia na ich elimináciu. Cez offshore spoločnosti a daňové raje, firmy s daňovou stratou alebo fy oslobodené od platenia daní cez investičné dotácie - jednoducho sa umelo zvyšujú náklady a navyšujú vstupy, znižujú výstupy, realizácia zisku prebieha mimo tohto štátu alebo v paralelných a tieňových štruktúrach a daňová záťaž je tak na pleciach nízko a stredno príjmových skupín. Bohatí dane neplatia (úplne legálne).

  4. Štátne zákazky a obstarávania sú jednak predražené (od 30 až do 500%- nehoráznosť) alebo nezmyselné ba až fiktívne, hlavne informačné technológie.

  5. Dotácie štátu na eurofondové projekty, investičné stimuly a poľnohospodárske dotácie sú najväčšou korupciou v dejinách kryté zákonom, ale neslúžiace rovnako všetkým. Sú to peniaze bez práce, bez práce rúk alebo umu. Je to podvod na daňovníkoch. Ktorí sú kto?... hlavne nízko a stredno príjmové skupiny obyvateľstva.

A mnoho ďalších nástrojov majú tí, ktorí netvoria hodnoty, ale predražujú takýmto spôsobom všetko, čo my spotrebúvame a znižujú naše príjmy cez dotačné schémy, daňový, odvodový a sociálny systém. Touto cestou sa blížime k štátnemu bezpráviu alebo rozpadu štátu. Kto by potreboval vidieť a vedieť kde sa to už stalo, tak Ukrajina je blízko a silne viditeľná. Tam ide o rozpad, rozklad štátu a práva, kde krajinu si rozkrádajú oligarchicko- mafiánske skupiny na podhubí politických strán. A preto sa Ukrajina rozpadá (ruské a americké pôsobenie tam sú iba ako“ bonus“). Niečo staršie bol rozpad Juhoslávie, bol to ďalší prípad použitia štátnych služieb cudzieho štátu, ktoré nelegálne obchodovali s drogami, zbraňami, ľuďmi a ľudskými orgánmi v Kosove.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozpad štátu musí prísť, ak nebudeme mať právo a spravodlivosť ako nástroje, ktoré štát držia pokope a špeciálne peniaze sa musia stať nástrojom práva. Občania tu nie sú na to, aby platili dane a potom si to rozkradnú všetci poberatelia štátnych dotácií. Teda hlavne korporácie a podnikateľské subjekty, ktoré sú práve v hre, z ktorých mnohé špinia, smradia, tvoria hluk a prach a inak kontaminujú životné prostredie a dnes už tiež mentálne. Ľudia nemajú z toho výhody. Poberateľom výhod sú podnikateľské subjekty a politické strany aktívne vo vládnej, parlamentnej moci. Malo by platiť: Kto je poberateľom výhod, ten musí aj platiť dane. Takže nevyhnutným krokom z tohto žalostného stavu je presunúť daňovú záťaž na znečisťovateľov životného prostredia, ale nie novými-ďalšími daňami, ale presmerovaním a preorganizovaním starých daní. Oni dane neplatia a ak, tak len tak, že to vezmú od ľudí. Takže potrebné je - staré dane znižovať a postupne začleniť novú- jedinú, ktorá všetky tie staré dane zjednotí, pohltí a nahradí. Daň, ktorá bude mať také funkcie aké potrebujeme, to znamená ako prvý krok urobiť toto:

SkryťVypnúť reklamu

Postupne znižovať dane a odvody občanov až k miere ako majú podnikateľské subjekty . Dnes už nie je problém niečo vyrobiť ako pred 200 rokmi, dnes je problém ochrániť naše životné prostredie všetkého druhu. A preto aj v rámci podnikateľského prostredia preniesť daňovú záťaž na tých, ktorí najviac znečisťujú životné prostredie, ale to neznamená chrániť len vzduch, vodu a pod., ale hlavne naše duševné a duchovné zdravie. A to znamená zaťažiť akýkoľvek pohyb peňazí a tým preniesť daňovú záťaž na fy s najväčšími obratmi, pretože celá ekonomika je orientovaná na finančné riadenie a výkony. Konkrétne... postupne v čase staré dane a odvody znižovať a nastaviť novú, online - priebežne v čase vyberanú - dynamickú daň( DD) ako % z každého pohybu peňazí bez výnimky. Na začiatok by sme mohli dať DD v určenom časovom rozmedzí, počas ktorého by sme sledovali toto pôsobenie:

SkryťVypnúť reklamu

DD -0,1% z každej platby- peňažného pohybu.

 daň z príjmu DP-15%(dnes je 20 - 25%)

DPH -15%(minimálna požiadavka EU; dnes je 20%)

spotrebné dane- minimalizovať podľa EÚ

odvody ľudí - 0% (dnes 14% odvody zamestnancov)

odvody zamestnávateľov- 24%(dnes 36%, celá úspora sa premietne do zvýšenia mzdy)

takto by reálne stúpli príjmy ľudí už v prvom kroku až o 38%. Nová daň, dynamická daň ako 0,1% z každého peňažného pohybu, pričom celkový výber daní by zostal konštantný. Teda dane by zaplatili hlavne tí, čo len prehadzujú peniaze a netvoria a neprinášajú reálne hodnoty.

 Čím viac vyrábame, predávame, poskytujeme služby, tým tvoríme väčšie výkony, ktoré oceňujeme peňažnými obratmi. A zaviesť dynamickú daň znamená zaťažiť daňou všetkých rovnakou mierou. Čím väčší obrat, tým vyššia daň.

SkryťVypnúť reklamu

 Toto je podmienka pre tvorbu právneho štátu a pre voľbu svojho politika v nastávajúcich voľbách. Takto z peňazí ako tovaru vytvoríme nástroj právneho štátu- peniaze ako právo. Keď Vám toto politik neponúka, nevoľte ho. Ak chceme štát, chcime právny štát. A právny štát je taký, kde nebudeme podporovať kriminálne schémy a platby, ktoré idú do súkromných rúk bez poskytnutia verejných služieb.

Príklad z minulosti: Kráľ Ľudovít I. v roku 1351 vydal zlatú bulu, kde ustanovil ľudí z Oravy za slobodných( takzvaná nižšia šľachta-zemania), ktorí nemusia platiť dane, nesmie sa im konfiškovať majetok, nesmú ich zavrieť a ešte im daroval pôdu a to len preto, lebo mu verne a poctivo slúžili a zaslúžili si to svojou prácou.

 Nenechajme si premrhávať výsledky svojej práce cez kriminálny daňový systém slúžiaci kriminálnym schémam politikov a oligarchov a mafiánov. Keď sa oni dokážu spojiť, aby nás olúpili, my sa musíme dokázať spojiť, aby sme vytvorili niečo lepšie.

Slobodu zodpovedným, rovnaké dane pre ľudí a inštitúcie. Daň ako nástroj práva a spravodlivosti. Dane ako prevencia proti zlodejom a zločinu. Tvorcom hodnôt je len človek- žiaden štát, korporácia , inštitúcia. Štát nemôže používať ľudí ako otrokov na platenie daní. Štát je inštitúcia a systém na ich zriaďovanie, tak nech inštitúcie platia dane rovnako ako ľudia . Dnes 80% daní platia ľudia.

Zbudujme si vľúdnejšie spoločenské prostredie cez nový daňový systém - ako prejav uvedomenia si spoločenstva ľudí, v ktorom žijeme. Tak očistíme aj peniaze a urobíme z nich nástroj práva.

Peniaze pre ľudí, ktorí myslia, nielen na seba – to nech je mottom nového právneho štátu a nového daňového systému.

Ľubor Perháč

Ľubor Perháč

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa myslieť o veciach spoločných. Hlavne o peniazoch a daniach, ktoré nás denne nútia robiť veci, ktoré nechceme. Známi mi hovoria, keď im niečo čo len navrhujem: nerob na mňa nátlak. O peniazoch a daniach tak nehovoria. Nemáme vedomie spoločenského časopriestoru. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu