Spor USA vs. Bratia LaGrandovci

Príbeh ako z hollywoodskeho filmu - banková lúpež, vražda, nespravodlivý súd, rozsudok smrti, boj medzinárodného spoločenstva do posledných chvíľ oddialiť vykonanie popravy a dosiahnutie spravodlivého procesu. Aj také zaujímavé dokáže byť medzinárodné právo...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Obrázok blogu

Banková lúpež a vražda


Banková lúpež sa odohrala 7. januára 1982 v meste Marana, v štáte Arizona, kde bratia Karl a Walter okolo ôsmej ráno prepadli tamojšiu Valley National Bank. Keď vtrhli do banky, Karl sa snažil s atrapou pištole prinútiť 63 ročného riaditeľa banky, Kena Hartstocka, aby im otvoril trezor. Ken Hartstock vedel iba polovicu prístupového kódu. Bratia následne prinútili Hartstocka a bankovú úradničku Dawnu Lopezovú odísť do riaditeľovej kancelárie, kde ich zviazali a pokúsili sa im vyhrážať. Keď vyhrážanie nepomohlo, začali ho biť. Riaditeľ zomrel na poranenia, ktoré boli spôsobené otváračom na listy. Na jeho tele našli 24 bodných rán. Dawnu Lopezovú bratia zranili 6 bodnými ranami a potom ušli z banky.


Súd a porušenie medzinárodného práva jednotlivca


Po dolapení bratov LaGrandovcov sa v roku 1984 v Arizone konal súd, ktorý bratov uznal vinných z vraždy Kena Hartstocka, pokusu o vraždu Dawny Lopezovej a jej ublíženiu na zdraví. Verdikt súdu bol nekompromisný. Pre oboch bratov to bol trest smrti. Na súde im bol pridelený štátny obhajca.

Bratia Karl a Walter Bernhard LaGrandovci boli štátni občania Nemecka aj napriek tomu, že v USA žili od svojich troch rokov. Aj keď sústavne žili v USA, nebolo im pridelené americké občianstvo. Boli podľa práva cudzinci. Podľa viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963 USA porušili medzinárodne práva jednotlivca. Prečo? Bratia LaGrandovci boli zatknutí a súdeni podľa amerického práva, kde im bol pridelený štátny obhajca. No podľa dohovoru sa bratom LeGrandovcom odoprelo viacero z ich práv vyplývajúcich z dohovoru. Dohovor v článku 36 odsek b, hovorí o tom, že každému jednotlivcovi- cudzincovi, ktorý je zatknutý, zadržaný alebo väznený musia byť oznámené jeho práva, ktoré vyplývajú z Dohovoru. USA porušili právo tým, že neoznámili bratom LaGrandovcom ich právo na komunikáciu s ich konzulárnym úradom a z toho vyplývajúce právo na konzulárnu pomoc od Nemecka.


Medzinárodná dohra a popravy


Bratia LaGrandovci sa o svojich právach vyplývajúcich z Dohovoru nakoniec nedozvedeli od štátneho orgánu USA, ale cez svoje zdroje vo väzení. LaGrandovci sa obrátili na svoj konzulárny úrad s požiadavkou, aby inicioval to, že súdny proces nebol v súlade s medzinárodným právom, pretože im bola odopretá právna pomoc vyplývajúca z Dohovoru. USA sa vyjadrilo, že práva vyplývajúce z článku 36 Dohovoru nie sú právami jednotlivcov. Nemecko argumentovalo tým, že USA podpísalo Dohovor a je riadnou stranou Dohovoru - preto ho musí dodržiavať. Tým, že nebol dodržaný Dohovor a bratom LaGrandovocm nebola poskytnutá konzulárna pomoc, nastala chyba v procese. Týmto sa nič nezmenilo, pretože USA argumentovali tým, že v ich domovskom práve neexistuje námietka procesného zlyhania, a že ich domovské právo nemôže byť ovplyvnené Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Týmto bol rozsudok Arizonského súdu naďalej platným. Medzinárodný súdny dvor neskôr rozhodol, že argument USA o procesnom zlyhaní bol v rozpore s Dohovorom.

Napriek iniciatíve zo strany nemeckého veľvyslanca Juergena Chroboga, ktorá smerovala k orgánom štátu Arizona na odloženie popravy a preskúmanie prípadu sa dňa 24. febrúara 1999 uskutočnila poprava prvého z bratov LaGrandovcov. Karl LaGrand bol popravený v Arizone smrtiacou injekciou. V Arizone porušili medzinárodné práva jednotlivca, a to prinútilo Nemecko dňa 2. marca 1999, deň pred plánovanou popravou Waltra LaGranda, iniciovať spor pred Medzinárodným súdnym dvorom proti USA, aby sa poprava nekonala a aby bol prípad riadne prešetrený. Medzinárodný súdny dvor na nasledujúci deň 3. marca 1999 vydal predbežný príkaz aby USA nevykonalo popravu Waltra LaGranda, a aby vykonali všetky opatrenia, ktoré zamedzujú popravu, kým Medzinárodný súdny dvor nerozhodne v celom prípade. Napriek medzinárodnej apelácii na USA bol však Walter LaGrand dňa 3. marca 1999 popravený.

27. júla 2001 medzinárodný súdny dvor dodatočne rozhodol v prospech Nemecka. USA porušili Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, pretože domovské právo štátu nemôže obmedzovať práva jednotlivca vyplývajúce z Dohovoru na procesnú ochranu. Súd potvrdil aj medzinárodnoprávnu záväznosť jeho predbežného príkazu, ktorý vydal 3. marca 1999 a tým uznal, že orgány nemali v prípade Waltra LeGranda popravu vykonať.

Nie žeby bolo vhodné obhajovať to čo bratia LaGrandovci spáchali, ale v tomto prípade práve porušenie medzinárodného práva v procesnom bode by mohlo znamenať aj to, že v prípade pochybenia súdu by nebolo možné preskúmať prípad znova. A hlavne čo sa týka takého trestu, ako je trest smrti. 

Spojené štáty americké v tomto prípade opäť ukázali, čo pre nich medzinárodné právo znamená a akú silu má v ich očiach medzinárodný súdny dvor.

 

 

 

Za pomoc pri článku ďakujem Paľovi Grinčovi :)

Ľuboš Dobrovič

Ľuboš Dobrovič

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek s vlastnými názormi určenými tým, ktorí ich vedia zhodnotiť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu