Quo vadis Slovenská republika?

Je týždeň po voľbách a nám občanom sa vykryštalizovala nová mocenská situácia - či je to už dobré alebo nie - no plebs si zvolil. Ústava Slovenskej republiky v článku 2 odsek 1 hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. „Vykonávajú ju prostredníctvom svojich volených zástupcov". Občania Slovenskej republiky - máte pocit, že Vy vykonávate štátnu moc ???

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud." - tento slávny výrok pochádza z úst 16. amerického prezidenta Abrahama Lincolna. Táto veta by mala byť nielen inšpiráciou, ale aj základným kameňom ústavodarcu pri tvorbe volebných zákonov. Moc občana SR sa prejavuje raz za 4 roky. Vo voľbách do NR SR. Iba vtedy má občan SR reálnu moc zmeniť postavenie politickej a štátnej moci v SR.


Buďme reálni - občan má síce teoretické právo byť priamo ústavodarca cez inštitút referenda, no reálne uskutočnenie referenda je skôr nepravdepodobnejšie (česť výnimkám).


Iniciatíva občanov na referendum musí mať masový charakter, čo upravuje ústava v čl. 95 - Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov... Predmet referenda musí byť v súlade s Ústavou SR a ústavnými zákonmi aj napriek tomu, že samostatný výsledok referenda - vyjadrenie ľudu má silu ústavného zákona. Občania SR od ktorých pochádza štátna moc, nemajú právo vyjadriť svoj názor v referende o otázkach týkajúcich sa ľudských práv a slobôd, odvodov, daní a štátneho rozpočtu. Keby sa aj stalo, že referendum o inej verejnej otázke, ktorá zaujíma minimálne 350 000 voličov a k predmetu referenda sa vyjadrí nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a polovica z nich potvrdí, že s predmetom referenda súhlasí - tak ďalší proces je otázny (počet právoplatných voličov 4 362 369 - tak 2 181 185 nadpolovičná účasť - a nadpolovičné vyjadrenie 1 090 593 na potvrdenie predmetu referenda). Ústava hovorí v čl. 98 odsek 2 o tom, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Návrhy prijaté v referende majú silu ústavného zákona. Na zrušenie výsledkov referenda po uplynutí trojročnej doby je potrebný ústavný zákon NR SR. Keď je výsledok referenda zrušiteľný jedine ústavným zákonom, nemá silu zákona ako to vyjadruje Ústava SR, ale má logicky silu ústavného zákona.


Návrh prijatý v referende nemá podobu zákona alebo legislatívneho textu. Na to, aby vôľa ľudu vyjadrená v referende bola vyjadrená vo forme legislatívneho textu podmieňuje transformáciu. Táto transformácia môže teoreticky úplne zmeniť vôľu občanov. Otázka reálneho uplatnenia výsledkov referenda a vôle občanov je zas a znova ovplyvnená zákonodarcom - Národnou radou SR, ktorá výsledky referenda vyhlasuje. To, že Národná rada ako inštitúcia musí vyhlásiť výsledky referenda, je porušením voľného mandátu jej poslancov, pretože prikazuje, aby sa poslanci zhodli na tom, že vyhlásia výsledky referenda a nemôžu vyjadriť svoju vôľu.


Dosť k priamej demokracii, ktorá je v podmienkach Slovenskej republiky nedostatočné legislatívne upravená. Hlavný spôsob ako MY, občania tvoríme štátnu moc sú voľby do Národnej rady SR. Volíme si stranu, ktorá má reprezentovať naše názory, a ak taká strana neexistuje, môžeme sa vyjadriť prázdnym hlasom. Dokonca môžeme do parlamentu prekrúžkovať prednostným hlasom svojho kandidáta. Aké je to ideálne... Máme vo svojich rukách štátnu moc! Hurááá...


Občan SR môže uplatňovať smerom k štátnej moci v dnešnej dobe iba kreačnú funkciu.


Táto kreačná funkcia sa delí buď to na pasívnu alebo na aktívnu - vyjadrenú aktívnym a pasívnym volebným právom - čiže právom voliť a byť zvolený. Občan má právo kreovať - vytvárať, ale je mu odobraná subsidiárna funkcia a to kontrolná funkcia. V celej sfére štátnej moci je vždy pri kreačnej funkcii vyjadrená aj funkcia kontrolná - z logického a zjednodušeného hľadiska - to, čo som si vytvoril prípadne zvolil (poslanec, strana, orgán) sa počas obdobia vykonávania svojej funkcie môže dopustiť chýb alebo jednoducho stratí moju priazeň. V tomto prípade ja ako občan, nositeľ štátnej moci, ho v pozícii môjho zástupcu už nechcem. No nemôžem ho odvolať. Prečo by som nemal mať právo reálnej kontroly svojho zástupcu ??? Občanovi SR je odobraté právo na kontrolnú funkciu.


Občan SR by mal mať právo kontroly štátnej moci. No táto kontrola je nedosiahnuteľná bez zmeny volebného systému SR a bez zmeny voľného mandátu poslanca na imperatívny mandát. NR SR je jednokomorový orgán, ktorý je ústavodarca a zákonodarca - občania si zvolia stranu, ktorá si upravuje kto bude v poslaneckých laviciach sedieť, prípadne občan posunie svojho kandidáta do kresla poslanca... a ďalej? Nič. Týmto to končí - občan môže čakať 4 roky na to, aby si zvolil ďalšieho človeka do kresla poslanca... žiadna kontrola.


Kontrolovať štátnu moc - tieto slová znejú príjemne, že? Len treba nájsť vyhovujúcu právnu úpravu. Môj osobný návrh zmeny politického systému by mohol vyzerať asi takto: (viem, že v mojom volebnom systéme bude veľa nedostatkov, ale základ pre zmenu tam je!)


1. Zmeniť jednokomorový systém zákonodarnej moci na dvojkomorový.


Prečo? Hlavný dôvod - kontrola. Stanoviť právomoc vyššej a nižšej komory, kde by dolná komora rokovala o zákonoch tvorila a prijímala zákony. Horná komora by mala kontrolnú funkciu - relatívne právo veta k zákonom dolnej komory, spolupotvrdenie štátneho rozpočtu a spolurozhodovanie o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa štátu a s právom vyjadrenia odlišného stanoviska.


2. Zmeniť systém volieb týchto dvoch najvyšších orgánov.


Voľba poslancov dolnej komory by neprebiehala v celoštátnych voľbách, ale regionálnych voľbách. Dolná komora, ktorá by mala hlavnú zákonodarnú a ústavodarnú funkciu, bola by volená podľa určených obvodov napr. 2 kandidáti za určitý okres. Títo kandidáti by museli mať trvalý pobyt v určitom okrese. Takto by si občan SR zvolil zástupcu z jeho okolia čiže okresu, kde žije. Bol by to jeho zástupca. Občan by mohol priamo apelovať na svojho zástupcu, aby presadil jeho názory a občan by vedel, kto je jeho zástupca a komu môže podať sťažnosť. V kritickej situácii by ho mohli občania aj odvolať - návrh na odvolanie formou petície a vyzbieraním 25% podpisov oprávnených voličov v určitom volebnom obvode, čiže v tomto prípade v okrese. Následne by sa vyhlásilo v tomto obvode referendum za alebo proti odvolaniu poslanca a poslanec by bol odvolaný, ak by za odvolanie hlasovala viac ako polovica oprávnených voličov okresu. Týmto by sa vytvorila zodpovednosť poslanca za svoj región. V prípade odvolania poslanca občanmi by na jeho mandát nastúpil novozvolený poslanec. Nevytvoril by sa nový mandát. V mandáte by sa len pokračovalo zvyšný čas funkčného obdobia.


Na kreovanie hornej komory by mohlo byt celoštátne hlasovanie zanechané v terajšej forme. Počet poslancov tejto hornej komory by bol nižší ako v dolnej komore a hlavnou funkciou hornej komory by bola kontrolná činnosť dolnej komory. V tejto komore by stále platil voľný mandát poslanca. Obe komory by boli volené na rovnaký čas a v prípade rozpustenia dolnej komory, by svoj mandát strácali aj poslanci hornej komory.


S touto problematikou sa vynára ďalšie množstvo otázok týkajúcich sa postavenia oboch komôr k výkonnej a k súdnej moci. Problematiku prenosu štátnej moci od občanov k voleným zástupcom som chcel rozobrať hlavne z hľadiska samotných voličov a ich práva voliť, ale hlavne pokúsiť sa pridať právo kontroly - právo odvolávať. Sám viem, že na takýto systém treba meniť Ústavu SR, ústavné zákony, zákony.


Námet na úvahu týkajúcu sa nového práva občana - právo odvolávať alebo právo kontroly volených zástupcov by mohol priniesť demokraciu k jej pravému významu. - Demokracia je tvorená ľuďmi a hlavne pre ľudí - nie pre skupinu oligarchov, ktorých náš volebný systém postupne kreuje.


Ľuboš Dobrovič

Ľuboš Dobrovič

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek s vlastnými názormi určenými tým, ktorí ich vedia zhodnotiť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu