Mladé dievča Miška, s ktorou sme prešli kus spoločnej podnikateľskej cesty priniesla do môjho života toto poznanie. Jej firma funguje úspešne dodnes.
Najhlúpejšou možnosťou založenia sro, s ktorou som sa v živote stretla boli traja študenti, ktorí si založili firmu, v ktorej mal každý rovnaký podiel, s podmienkou, že v mene spoločnosti konajú všetci traja spoločne. Títo mladíci všade chodili v trojici, každý doklad, zmluvu... podpisovali spoločne, ale bohužiaľ to nevydržalo. Jediné, čím som ich ospravedlnila, bola ich nevedomosť, nedomyslenosť a mladícka nerozvážnosť, verím, že teraz už má každý svoju firmu a riadi si ju sám.
Návod "jeden bohate stačí" vzhľadom na našu slovenskú náturu je v podnikaní dosť dôležitý, ak sa chcete vyhnúť strate kamaráta, rozbitej rodine, nenávisti voči niekomu, komu ste bezbreho dôverovali, sklamaniu z toho, že pravda sa vždy ukáže /no neukáže - je relatívna a dnes veľmi "ohýbaná"/, tak na založenie sro prosím nehľadajte nikoho ďalšieho.
Momentálne veľa živnostníkov zvažuje : "Čo ďalej?" A jednou z možností je práve založenie sro.
Musím dodať, že naši zákonodarcovia sa opäť snažia skomplikovať a zbytočne predražovať aj túto možnosť, pokiaľ ide o zapracovanie zmeny do Obchodného registra a zmeny pri zakladaní nových obchodných spoločností. Preto uvedená právna forma - sro, nie je pre každého!
Aj keď chlapi v krčme povedali, že áno. Murári, stavbári a iní "majstri", radšej zabudnite.
Len v prípade ak máte poriadne premyslený a logicky zdôvodnený podnikateľský zámer, potom áno - choďte do toho. Nie však niekto, kto v máji vystavuje svoju prvú faktúru, celý čas "kešuje" a na konci roku predáva faktúry za províziu, aby si vraj zarobil na licenciu???
Je to také naše, pokiaľ sa nás uvedené nedotkne osobne. Nahnevá vás to až vtedy, keď si "majster" zapýta nekresťanskú cenu len tak "na ruku" a vy mu ju máte zaplatiť zo svojich už zdanených peňazí, z ktorých si štát už rovnakú čiastku zobral. V tichosti to tolerujete, veď : "Čo by ľudia povedali?" A tým vlastne podporujete takéto kvázi "podnikanie".
Keby som bola ministrom financií a hľadala by som bič na živnostníkov, tak jednoznačne by tom upriamila pozornosť na sektor stavebníctva. Na základe mojej celoživotnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že nie langošiari, nie krajčírky, nie kaderníčky, nie trhovníci, ale stavbári - tí poslední v reťazci / či už živnostníci, alebo malé sro/, na ktorých sa často obracajú kamaráti z vyššieho levelu, ktorí získali dotácie od štátu sa takto chcú podeliť aj s plebsom. Vo finále zazmluvnenú prácu predsa niekto urobiť musí. Ako kvalitne a za koľko? To už je druhá vec.
Dnes už predsa stavia každý šikovný minister. Podstatné je, že si potrebnú čiastku peňazí dokáže v štátnom rozpočte "zabukovať" a následne ju dokáže pretransformovať tým správnym smerom.
Tak, aby som sa vrátila k pôvodnej myšlienke, ak si premyslíte všetky pre a proti a rozhodnete sa, že sro si chcete založiť, nespoliehajte sa na nikoho, len sám na seba.
Môj už posledný príbeh, začal asi pred siedmimi rokmi.
Prišiel chalan, usmiaty, vysoký fešák, veľmi sympatický, napriek tomu, že bol "poliaty" nejakým prenikavým parfémom, z ktorého nie, že by som išla do kolien, ale nemohla som do fajrontu kanceláriu vyvetrať, dohodli sme spoluprácu, ktorá nám na veľmi serióznych pravidlách fungovala doteraz.
Zlom nastal v čase, keď sa rozhodol svoje podnikanie rozšíriť a zrejme nadobudol pocit, že sám to "nedá", tak si do svojej spoločnosti pribral kamaráta, ktorý sa práve vrátil zo zahraničia.
Od tej chvíle boli na všetko dvaja. Podiel vo firme 50:50, každá návšteva u mňa - vždy za každých okolností obaja / ako "moj s moju" - po našom povedané /, keď som ich náhodou stretla v obchode - vždy spolu.
Chi-chi-michi.... chlapci veselí. Myslím si, že si navzájom dodávali odvahu, hecovali sa, ale až do takej miery, že išli do rizika, ktoré ak by vlastníkom zostal len jeden a sám, tak toto riziko nepodstúpi. Určite by si všetko premyslel a dôkladnejšie prepočítal.
Na začiatku sa darilo, podnikanie sa rozrástlo, zamestnávali stovku ľudí, zákazky pribúdali, celkom pekne sa dopĺňali, až som si ja naivná myslela, že fakt to môže fungovať aj takto. Všetko klapalo, čas plynul, postupne sa z chlapcov stali muži. Pribudli manželky a deti a potom to prišlo.
Chlapovi podnikateľovi sa nič horšie nemôže stať, ako keď mu začne v podnikaní, čo má rozbehnuté s kamošom radiť manželka. Vlastne môže sa stať ešte horšie. Ak začne radiť aj tá druhá - kamošová. A tu pekný príbeh končí, zostali len problémy, nedoplatky na daniach a iných záväzkoch. Začali prehnane špekulovať, aby si odliali čo najviac peňazí jeden pred druhým. Pričom hovorím, že nie je problém fungovať na hrane zákona, ale slušný podnikateľ jednoducho do určitých vecí už nejde.
Chlapci sú ešte mladí, ale kamarátstvo padlo a firma pre dlhy, ktoré narobila putuje do likvidácie.
U starších ročníkov, s bohatými životnými a podnikateľskými skúsenosťami nastáva ešte jedna verzia. Zistenie, že podnikateľ je dostatočne zničený životom a určite si zaslúži niečo viac. Potom sa s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote blíži komplikácia.
A keďže hlúpych mladých dievčat, ktoré si myslia, že ak oblbnú muža vo veku ich otca, ideálne podnikateľa, alebo politika, tak budú šťastné, je na Slovensku stále dosť, zarába si náš jedinec na zbytočné problémy. Akurát to nemá dlhé trvanie a milenky, poradkyne, dôverné priateľky narobia len neporiadok v mužskom svete. Veď, ak do pekla, tak radšej na krásnej mladej kobylke, ako na starej mrcine. Či?
No... nech, v pohode, ak sa im to páči, nesúdim, je to každého zodpovednosť, problém je v tom, že to čo nastane neskôr, nestiahne do toho povestného pekla len uvedeného muža, ale aj ľudí okolo neho, ktorí za nič nemôžu /zamestnanci, kolegovia, rodina/. A to sa mi už nepáči.
Preto milé ženy, ak vás prepadne nával tvorivosti, kľudne doporučujem založiť si vlastnú firmu, vlastnú sro a vlastným pričinením a vzatím zodpovednosti za vlastné sny a túžby uspokojiť svoje ego.
Nechcete byť predsa len tým obyčajným krkom bez zodpovednosti, ktorý bude z úzadia krútiť nejakú cudziu mužskú hlavu.
