To... naozaj stačí zmienka, alebo poznámka medzi rečou, nášho predsedu vlády na to, aby sa rozbehlo takéto trápne divadlo?
To ... čo sa má stať, aby sme nemuseli na dennej báze sledovať dôsledky nevídanej nekompetentnosti našej vládnej "verchušky" a riťolezectvo jej ministrov a loajálnych jedincov zachádzajúce za obyčajnú ľudskú dôstojnosť?
To... naozaj sa teraz bude chodiť prezident finančnej správy ospravedlňovať za každé zlyhanie jeho podriadených?
Tento nový trend správania sa orgánov štátnej správy / najmä daňových úradov a sociálnej poisťovne/ sledujem už od minuloročnej jesene. Štátna spáva sa zmieta v snahe rozšíriť svoju kontrolnú činnosť, hľadať úniky zo štátnej kasy, za každú cenu dokázať, ako každý jeden z vás podvádza a okráda tento štát. Pritom by možno stačilo uvedenú činnosť zefektívniť a obrátiť správnym SMERom.
Výsledok? Buzerácia a znepríjemňovanie života obyčajným ľuďom. Nekonečné kontroly, ktorých výsledkom sú zanedbateľné sumy. Aspoň niečo musí byť, aby sa ukázala potrebná dôležitosť. Čas ľudí strávený kontrolnou činnosťou v konečnom dôsledku často nezaplatí ani vymožený nedoplatok na dani, alebo poistení, ku ktorému sa dopracujú. Môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti.
Štátni úradníci a kontrolóri sú pod takým veľkým tlakom, že im nie je čo závidieť. Rozumiem, že musia plniť príkazy od svojich nadriadených, ale kontrolovaný subjekt pri prebiehajúcej kontrole naozaj cíti, či daný úradník - kontrolór je rozhľadený, skúsený, či vie rozlíšiť bežné ľudské zlyhanie od zámeru podvádzať. Alebo či prišiel "psa biť a palicu si hľadá".
A presne to hľadanie palice je v poslednom čase veľmi nadužívané. Ten tlak zhora voči bežným kontrolórom zatemňuje myseľ a núti ich robiť nezmyselné veci, alebo byť pomocníkom a "služobníčkom" niekoho spriazneného, alebo nadriadeného, ktorému sa neodporuje. Tak sa snažia, za každú cenu.
Zdravý sedliacky rozum odišiel už dávnejšie. Ale aj v prípade, že opomenieme túto skutočnosť, tak dnes sa doslova núkajú iné možnosti kontroly. Štátne inštitúcie a úrady majú k dispozícii o ľuďoch a o firmách už toľko údajov a informácií, že mnohé skutočnosti dokážu odkontrolovať doslova od stola. Vedia zadefinovať, kto je problémovým subjektom a koho jednanie, prípadne aktivity nie sú v poriadku. Potom nech sa páči - kontrolujte, dokazujte svoju dôležitosť, presne to je vaša parketa, váš priestor pre kontrolnú činnosť.
Prečo treba šíriť strach a buzerovať, len preto, aby niekto ukázal, že môže?
Snažím sa to pochopiť, ale hlava neberie. Nechcem sledovať túto reality show v priamom prenose. Rozumiem, že nám vládne to, čo sme si právoplatne zvolili. Ale už sú na svojich miestach dostatočne dlho na to aby zobrali zodpovednosť za svoje vládnutie. Nech sa konečne začnú správať ako zodpovedný hospodár.
Nikto iný nemá v rukách možnosť meniť zákony a život v tejto krajine, len tí, čo vládnu, tak nech sa snažia. Človeka už nebaví počúvať neustále výhovorky "čo by bolo, keby.... už vidím čo by povedal ...." ten ich "ačohentizmus" ma nezaujíma. Ja chcem vedieť, čo na to ty, čo si ty urobil pre to, aby sa problém vyriešil, alebo aby skutočnosť vypadala inak. Asi chcem veľa.
Chápem, že ak niekto prepadne boju o sledovanosť a lajky, inak to byť nemôže. Mladé pušky už naučili aj starších kolegov, ako na to. Ako sa používa kamerka, ako sa treba "nastajlovať", akým spôsobom treba komunikovať, hyperbolizovať, aby bola sledovanosť. A tam kľudne môžeme skončiť. To je zrejme celé, o čo ide. Každá nová kauza za pár dní vyprchne, treba vymyslieť niečo nové. Trepať dve na tri, hlavne nezmiznúť z očí.
Pamätám si dobu, keď začali v telke bežať prvé podvečerné seriály. To zostali v záhradách pohodené motyky, hrable, lebo všetky babky sa ponáhľali pozerať Jednoduchú Máriu. Potom sa vrátili, ale museli to vidieť, aby o niečo neprišli.
Teraz je oveľa horšie. Babky, dôchodcovia a tí, čo si už vybudovali potrebnú závislosť na sociálnych sieťach sledujú svoje politické idoly v priamom prenose, v každom čase. Pritom si vôbec neuvedomujú, ako ich celé toto divadlo pohltilo, ako sa s nimi hrajú algoritmy a ako sú manipulovaní. Ako práve tí, čo vyzývajú na upokojenie robia presný opak a neustále hrotia vášne, zlobu, nenávisť. Ako to všetko môže skončiť? Kladiem si otázku, na ktorú nepoznám odpoveď.
Berme pukance, pohodlne sa usaďme a počkajme si, na čo opäť poukáže náš "preceda", veď on je ten, čo určuje témy.
