<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Ľuboš Molitoris</title>
    <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Terra Preta</title>
      <description>Terra Preta (TP, doslova čierna zem z portugalčiny) je druh veľmi tmavej úrodnej pôdy, antropogénneho (ľudského) pôvodu, vyskytujúcej sa v strednej Amazónii. Za svoj názov vďačí vysokému obsahu organického uhlíka. Terra Preta vznikla primiešavaním dreveného uhlia (biocharu), kostí, odpadu z potravín a hnoja do inak relatívne neúrodných amazonských pôd počas tisícok rokov využívania zeme. Je tiež označovaná ako Amazonská tmavá zem alebo Indiánska čierna zem.</description>
      <guid isPermaLink="false">af87c4a1-499d-49f8-92e9-447aaa4bb752</guid>
      <pubDate>Thu, 08 Jan 2015 16:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/terra-preta</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vonku už svitá</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">9c1c1dc4-3d01-4857-8095-0c8bbe5fad8e</guid>
      <pubDate>Thu, 21 Nov 2013 16:55:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/poezia/vonku-uz-svita</link>
    </item>
    <item>
      <title>O povodniach</title>
      <description>Po povodniach na východnom Slovensku v roku 2010, som ako odborný pracovník Štátnej ochrany prírody, CHKO Latorica odpovedal na tieto otázky, redaktora trebišovského týždenníka Slovo Zemplína, myslím že riešenia v závere sú aplikovateľné aj pri suchách</description>
      <guid isPermaLink="false">5c9a2db7-b2ee-47de-a970-d005803ea07b</guid>
      <pubDate>Tue, 10 Sep 2013 10:52:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/nezaradene/o-povodniach</link>
    </item>
    <item>
      <title>Víchor</title>
      <description>Víchor</description>
      <guid isPermaLink="false">1df3e257-1120-4061-92d2-1adefb2ab625</guid>
      <pubDate>Sun, 12 May 2013 21:35:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/poezia/vichor</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kvetina života</title>
      <description>Kvetina života</description>
      <guid isPermaLink="false">f7cc356b-1e33-4061-9d2d-110be057ca6a</guid>
      <pubDate>Wed, 17 Apr 2013 19:23:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/poezia/kvetina-zivota</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biomýty a biolegendy V.</title>
      <description>5. Záver Všetky chemikálie používané ľudskou spoločnosťou majú svoje maximálne povolené limity, iste ale... Keď hovoríme o zdraví, nesmieme zabúdať na synergický (kokteilový - všetko účinkuje spolu ako jeden kokteil))efekt chemikálií prijímaných do nášho tela. Človek je živý organizmus, kde všetky látky pôsobia vo vzájomných interakciách. Chemikálie z potravín(pesticídy, umele látky - konzervanty, stabilizátory, zvýrazňovače chuti, umelé sladidlá atď. atď.), chemikálie zo vzduchu, z vody, prijímané našou pokožkou v domácnosti z kozmetiky, z domáceho vybavenia (farby, laky, impregnátory, konzervanty, čistiace látky, osviežovače vzduchu atď.) a lieky pôsobia v našom telo synergicky vo vzájomných interakciách. A môžem Vám garantovať,  že neexistuje vo svete vedecká štúdia, ktorá by dôveryhodne preskúmala dlhodobé pôsobenie všetkých týchto látok vo vzájomných interakciách v ľudskom tele.</description>
      <guid isPermaLink="false">77bf167b-c57c-4907-8f76-97d6f0d3c5bb</guid>
      <pubDate>Sat, 30 Mar 2013 13:38:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/biomyty-a-biolegendy-v</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biomýty a biolegendy IV.</title>
      <description>4. Zaujímavý postreh z jednej britskej recenzie k článku, na ktorý sa redaktor SME odvoláva ?"As the study says, there are almost no long-term studies of the impact on people's health of eating organic food, but the study does mention one Dutch Government funded long-term research project, which found that children who consumed dairy products of which more than 90 per cent were organically produced had a 36 per cent lower risk for eczema at age 2 years." (Skrátená pointa z jednej holandskej štúdie: deti, ktorých strava pozostáva na 90 % z biopotravín, majú o 36 % nižšiu šancu dostať ekzém do dvoch rokov. Nevšimli ste si náhodou že 80 % detí má alergiu (na obrovské kvantum potravín) alebo ekzém. Je to normálne?</description>
      <guid isPermaLink="false">dd8a3deb-3b0d-449e-bd0f-27d7c7d41437</guid>
      <pubDate>Fri, 29 Mar 2013 13:51:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/biomyty-a-biolegendy-iv</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biomýty a biolegendy III.</title>
      <description>3. Ďalšími dôležitými negatívnymi faktormi pri konvenčnom poľnohospodárstve sú erózia a degradácia pôdy, čím sa znižuje úrodnosť a potreba umelých hnojív bude neustále narastať. Pri nevhodnej alebo nadmernej aplikácii hnojív to bude mať negatívny vplyv na kvalitu podzemnej vody a vodu potrebujú aj rastliny aj ľudia (od roku 1989 musela Bratislavská vodárenská spoločnosť odstaviť 17 zdrojov pitnej vody pre zlú kvalitu viac http://www.ta3.com/clanok/1011687/slovensko-prichadza-o-zdroje-pitnej-vody.html), schopnosť pôdy zadržiavať vodu sa znižuje (kvôli strate organických látok z pôdy, ktoré pôsobia ako špongia. Aj preto je dôležité kompostovať a nevypaľovať), následne sa znižuje výpar (energia spotrebovaná na výpar sa premieňa na citeľné teplo, chýba voda v malom vodnom cykle, čiže je menej letných búrok a krajina vysychá), vzhľad krajiny - obrovské lány jednej plodiny sú v podstate biologické púšte verzus aleje, stromoradia, medze, mokrade, depresie atď.</description>
      <guid isPermaLink="false">c514d4c0-6b83-4d92-a190-67d5edf3a3bf</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Mar 2013 13:56:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/biomyty-a-biolegendy-iii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biomýty a biolegendy II.</title>
      <description>2. Keď som po prvýkrát v minulom zamestnaní kontroloval aplikáciu hnojív a pesticídov u jedného farmára (rok 2009), ktorý mal pozemky pri chránenom území, bol som v šoku aké kvantá sa používajú na jeden hektár (cca 2 futbalové ihriská). Aj v súčasnosti používané pesticídy pôsobia ako karcinogény, disruptory (narúšače) imunitného, hormonálneho, enzymatického a nervového systému. Okrem toho, mnoho farmárov a ich pracovníci nemajú vedomosti o škodlivom pôsobení týchto látok a častokrát nedodržujú ochranné opatrenia, najmä čo sa týka aplikácie pesticídov v blízkosti vodných tokov a melioračných kanálov, aplikácie počas nevhodného počasia.</description>
      <guid isPermaLink="false">767d3926-bce3-4250-8f94-f643492f9c03</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Mar 2013 13:59:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/biomyty-a-biolegendy-ii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Biomýty a biolegendy I.</title>
      <description>1. Tento článok nie je vhodný pre tých, ktorí hľadajú pravdu, v krátkych blogoch. Zaujali ma články v Sme o biopotravinách, o tom že biopotraviny nie sú zdravšie, a že nie je možné vypestovať dostatok potravín z ekologického poľnohospodárstva : http://ekonomika.sme.sk/c/6521658/biopotraviny-nie-su-zdravsie.html a biorozprávka: http://komentare.sme.sk/c/6521695/biorozpravka.html Všetci máme nejaký názor, ale nemôžeme ho prezentovať ako jedinú pravdu. Prečo si myslím, že dotyční autori sa mýlia? Pokúsim sa to vysvetliť .</description>
      <guid isPermaLink="false">79e0593f-b0b8-433d-8148-34987f145ee1</guid>
      <pubDate>Tue, 26 Mar 2013 14:04:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lubosmolitoris/veda-a-technika/biomyty-a-biolegendy-i</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
