Hľadieť na gýčových santov ešte pred dušičkami ? Áno to je realita našich dní. Na druhý deň som sa tou myšlienkou začal zaoberať a prišiel som na to na čo som prišiel už sto krát.
Všetko hodnotné, tradičné, ľudské a priateľské čo v tomto svete existovalo sa kriví a nemí svoju podobu a stále viac a viac ma núti uzatvárať sa do seba aby som tie správne pocity z predvianočnej atmosféry zdieľal vo svojich spomienkach. Niekto by mohol namietať: kašli na to čo sa deje okolo teba, vytvor si svoj vlastný svet a ten si urob pekným a hodnotným. Načo sa trápiť tým čo nemôžeme zmeniť?
Veď jasné vykašlem sa na katalógy, vykašlem sa na to že dva mesiace pred Vianocami na mňa budú santovia hulákať a že vianočný stromček majú nákupné centrá vyložený od polky novembra. Kúpim si fľašu červeného, vezmem si dobrú knihu, pozriem super film a ani nebudem vedieť ako odignorujem všetok humbuk okolo Vianoc.
Tak to robia všetci. Zariadia sa podľa seba lebo „svet aj tak nezmenia“. Práve v tomto bode ma premkne vždy úzkosť. Úzkosť z toho aký odovzdaní, pasívni a ovplyvniteľní sme sa stali. Lebo robíme a správame sa presne tak ako to od nás chcú nákupné centrá, mobilní operátori a banky.
Jeden z popísaných psychologických vzorcov alebo efektov je aj Pygmalion efetk. Vraví o tom že človek sa správa tak ako to od neho očakávajú druhí. Položili ste si niekedy otázku čo od vás vaše okolie chce? Alebo ako vás vidí? Ako Vás asi môže vidieť Tesco, Tatrabanka, Orange, poisťovňe, vydavateľ novín, reklamná agentúra, televízia? Ako Vás môže vidieť prevádzkovateľ obchodu cez katalóg, ktorý ponúka vianočné ozdoby pred dušičkami?
Chcú od Vás jedno jediné. Aby ste podľahli ilúzii. Ilúzii toho že moc, prestíž a peniaze z Vás robia hodnotného človeka. Je to podobné ako imaginárium Dr. Parnasa. Vstúpte do sveta ktorý z Vás spraví boha. Uverte že na to máte, len na sebe musíte pracovať aby ste boli obdivovaní, aby ste si mohli kúpiť byt, ošatenie, auto, chatu, poistku, aby ste mohli telefonovať aj keď to nepotrebujete, aby ste mohli kupovať predražené veci lebo si to môžete dovoliť, aby ste mohli plytvať lebo si to môžete dovoliť, aby ste mali kopec drahého „kvalitného“ jedla, aby ste boli pánmi tvorstva a mohli nechávať zabíjať iných aby ste mali každý deň čerstvú šunku. Podľahnite tejto ilúzii a budete šťastní. Uverte, že je realitou a budete šťastní. Nič Vám nebude chýbať. Stanete sa továrňou na konzum... a konečne sa stanete „normálnymi“. Začleníte sa do spoločnosti lebo budete mať nový nábytok, vybavenú kuchyňu, a budete si pri večernom programe televízie Markíza listovať v katalógu a vyberať santov. A život bude pohodlný, pokojný, zábavný.... proste „plnohodnotný“.
Aké jednoduché je to. Ako som mohol byť taký zaslepený? Nepochopil som že byť skeptickým, kritickým, izolovaným a v konečnom dôsledku sklamaným s toho ako sa ľudia prestali snažiť prekonať seba samého (Nietzsche mal pravdu!!!!!), že začať v 30 bojovať proti tomu ako som doteraz žil svoj život je to najhoršie čo môžem urobiť. Mal by som do svojho života pustiť radosť, vidieť svet ako ja chcem a asi vtedy by som ho na základe Pygmalion efektu zmenil na krajšie a lepšie miesto. Všetci to tak robia. Vidia svet ako krásne miesto a tešia sa z krásnych vecí.
Napadá ma potom už iba jedna vec. Prečo sa ten svet kurva k lepšiemu nemení? Ako je možné že to nefunguje keď sa všetci usmievajú a nevadí im že majú v schránke katalóg kde majú zaručene najkrajšie vianočné ozdoby a pritom sa vonku dá ešte chodiť v krátkych rukávoch.
Nie priatelia. Niekde sa stala chyba. Je niečo zhnité k kráľovstve dánskom. A ja so svojím skepticizmom, negativizmum a pesimizmom to určite nie som. Nemienim sa zmeniť len preto lebo kolem všetkým oči, lebo nezapadám do sveta kde optimizmus, smiech a zumba a peniaze a dovolenka v Turecku prekonajú všetko. Je to cesta otroka. Ja si chcem zvoliť cestu slobody a tým asi zaškatuľkovania divný, zvláštny, mimo. Možno človek dopadne ako chlapík ktorý po rokoch zliezol z hôr a začal hlásať že človek sa môže prekonať v tom čo zo seba urobil a okolie sa mu smialo, a považovalo ho za blázna....
A preto vyhlasujem nepriateľstvo všetkému čo neprejde dôsledným pochybovaním a všetkému čo je bez tohto pochybovania a prehodnotenia označené za „normálne“.
