Niekoľko informácií a rád k problematike sťažností
Ako som spomínal v úvodnom blogu s problematikou školstva, za 26 rokov mi prešlo rukami cca 15 000 podaní občanov. V aktuálnom blogu sa budem venovať tomu, ako podať sťažnosť, prípadne prečo sťažnosť vôbec nepodať.
V školách, rovnako ako v rodinách, vznikajú pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov problematické situácie a konflikty. V školách najmä medzi učiteľmi a žiakmi a medzi učiteľmi a rodičmi. Najčastejší sťažovatelia sú zákonní zástupcovia žiakov. Osobitnou skupinou sťažovateľov sú učitelia (voči riaditeľom), ale tomu sa v tomto blogu nebudem venovať.
Pre zákonných zástupcov ako podávateľov sťažností na úvod jedna základná rada. Predovšetkým je vhodné, aby zákonný zástupca žiaka riešil problém tam, kde vznikol, teda v škole. S učiteľom, triednym učiteľom, s odborným zamestnancom, s poradenským tímom, s riaditeľom školy. Aj keď sa pri právnom úkone (akým je aj podanie sťažnosti) môže dať zákonný zástupca zastupovať, v žiadnom prípade neodporúčam na riešenie triviálnych problémov, akým je napr. nesúhlas s uložením pokarhania od triedneho učiteľa, najímať advokátsku kanceláriu - v súčasnosti sa to neprimerane často deje. Zastupujúci advokáti si často neuvedomujú, že v školách sa neuskutočňuje správne konanie, trestné konanie ani súdne konanie, ale výchovno-vzdelávací proces. A z toho vyplýva aj ich vyjadrovanie, ktoré často vyznieva až komicky. Alebo tragikomicky, ak sa vyjadrujú v prvej osobe ako žiak, ktorý vymenúva riaditeľovi školy paragrafy, ktoré porušil a poúča ho, čo a ako mal urobiť. Zároveň pripomínam, že riešenie výchovného alebo vzdelávacieho problému žiaka nie je právny úkon a zákonný zástupca je povinný komunikovať so školou a riešiť výchovný problém osobne.
Vzhľadom na to, že problémy obsiahnuté v sťažnostiach súvisia aj s aplikáciou zákona o sťažnostiach, spomeniem niektoré ustanovenia tohto zákona. Sťažnosti na klasifikáciu prospechu spracujem v osobitnom blogu.
Ktoré podanie sa považuje za sťažnosť
Sťažnosť je podanie, v ktorom sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv, ktoré podľa neho porušil orgán verejnej správy (v našom prípade škola). Pozor! Sťažnosť musí zároveň poukazovať na konkrétne nedostatky, ktoré znamenajú porušenie právnych predpisov (sťažovateľ nemusí právne predpisy, ktoré podľa neho škola porušuje, konkretizovať). Sťažnosť musí byť písomná a sťažovateľom podpísaná (ručne alebo zaručeným elektronickým podpisom) a v sťažnosti musí byť uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu sťažovateľa (všetky tri údaje súčasne). Sťažnosť teda možno podať v listinnej podobe, elektronicky, ale so zaručeným elektronickým podpisom, prípadne cez portál „slovensko.sk“. Sťažnosti zaslané bežným e-mailom, bez následného písomného potvrdenia alebo autorizovania sťažovateľa, sa odkladajú.
Ak pisateľ namieta voči porušeniu právnych predpisov, ktoré sa netýkajú jeho práv, ide o podnet.
Na vybavenie sťažnosti platia zákonné lehoty. Ak sa sťažnosť prešetruje, je to 60 pracovných dní (v prípadoch náročných na prešetrenie 90 pracovných dní), pre odloženie platia aj ďalšie lehoty.
Vybavenie podnetu nie je upravené žiadnym právnym predpisom a zdôrazňujem, že vykonanie kontroly na základe podnetu nie je nárokovateľné; či a kedy sa kontrola vykoná, je na zvážení kontrolného orgánu. Orgán verejnej správy však môže vykonať kontrolu aj na základe odloženej sťažnosti, ak sú v nej uvedené závažné indície.
Ktoré podanie sa nepovažuje za sťažnosť
Z príslušného ustanovenia zákona vyberám najčastejšie sa vyskytujúce prípady. Ide najmä o podanie, ktoré
· poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom (ide napr. o spory o nároky z pracovno-právnych vzťahov, nezhody medzi rozvedenými rodičmi)
· smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu (najčastejšie ide o podanie „sťažnosti“ namiesto odvolania),
· smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu (ide o podanie „sťažnosti“ proti výsledku kontroly)
· podal jeden orgán verejnej správy voči inému orgánu verejnej správy.
Ešte pripomínam, že
· sťažnosti na zamestnancov školy vybavuje riaditeľ školy
· indícia, ktorou sa namieta voči niečomu, čo ešte nenastalo, nemôže byť sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach (v novembri nemožno namietať voči klasifikácii správania, ktorá sa uskutoční až na konci januára, v decembri nemožno namietať voči spôsobu vykonania maturitnej skúšky, ktorá bude až v máji).
· škola nie je povinná vopred písomne informovať zákonného zástupcu žiaka, aké hodnotenie a klasifikáciu bude mať žiak na vysvedčení, o sumatívnom (celkovom) hodnotení informuje samotné vysvedčenie. Škola je však povinná zákonného zástupcu informovať o podstatnom zhoršení prospechu alebo správania, čo sa deje spravidla po zasadnutí štvrťročnej a trištvrteročnej hodnotiacej pedagogickej rade. Informáciou o zhoršení správania žiaka je aj uloženie výchovného opatrenia. Školy by tiež nemali oznamovať žiakovi v novembri alebo v apríli, že „dostal“ zníženú známku zo správania, keď klasifikácia sa uskutočňuje až na konci januára a júna.
· Žiaden právny predpis neukladá škole povinnosť vyhotovovať z každého stretnutia so zákonným zástupcom písomný záznam (nevyhotovenie záznamu teda nemožno napadnúť sťažnosťou); škola to však pri riešení závažných problémov iste vo vlastnom záujme urobí.
· Uloženie výchovného opatrenia a klasifikácia správania zníženou známkou sa navzájom nevylučujú ani v tom prípade, ak ide len o jeden závažnejší priestupok. Výchovné opatrenie je opatrenie na posilnenie disciplíny a je vhodné ho uložiť bezprostredne po dopustení sa priestupku a známka zo správania je sumatívnou klasifikáciou správania za príslušný polrok. Ak sa žiak dopustí závažného priestupku tesne pred zasadnutím pedagogickej rady (alebo dokonca po nej), je upozornenie na zhoršenie správania bezpredmetné.
· Prizvanie zákonného zástupcu žiaka na prerokovanie priestupku je na zvážení školy.
· Význam slov rodič a zákonný zástupca sa prekrýva, ale neznamenajú to isté. Rodič je rodičom natrvalo, ale zákonným zástupcom dieťaťa je len do dosiahnutia jeho plnoletosti.
Na ilustráciu uvediem jednu sťažnosť, z ktorej vyplýva, ako školu vníma rodič. Čitateľ môže posúdiť, do akej miery sa tvrdenia v sťažnosti zhodujú alebo rozchádzajú s ním vnímanou školskou realitou.
Pri riešení konfliktov medzi učiteľmi a žiakmi nedochádza k vzájomnej interakcii a už vôbec nie medzi učiteľmi a rodičmi. Učitelia dávajú žiakom poznámky a za tri poznámky navrhujú pokarhanie. Ani sa neprešetruje, o aké druhy poznámok ide. Naše deti dostávajú už päť rokov poznámky, že nerešpektujú pokyny učiteľov. Keď sa idete informovať, o aké nerešpektovanie pokynov ide, učiteľka sa na vás oborí, či si to ona môže pamätať. A tým sa to skončí. Keď chcete niečo povedať, upozorní Vás, aby ste jej neskákali do reči, a keď už dúfate, že sa konečne dostanete k slovu aj vy, oznámi vám, že už bude zvoniť a že sa ponáhľa...
Naše deti dostávajú aj poznámky typu: Prineste poriadny štetec!!! Kúpte dieťaťu poriadne pero!!! Utekal na WC!!! Skočila zo schodov!!! (Dcéra preskočila naraz dva schody a bola z toho mimoriadna udalosť). Spadne mu peračník – poznámka. Zasmeje sa na hodine – poznámka. A za takéto poznámky deti strašia pokarhaním od riaditeľa. Cez prestávku sa deti nesmú smiať. Tiež nesmú ísť naraz dvaja na WC... My to chodíme do školy riešiť, ale nakoniec zo školy vždy odchádzate s pocitom, že ste neschopný rodič, ktorý má nevychované dieťa.
Niektorí učitelia sa vyhovárajú, že sa sprísnil školský poriadok a riaditeľkou sú nútení písať deťom poznámky. Učitelia aj s riaditeľkou sú asi platení od písania poznámok. My sme si mysleli, že škola je na učenie a výchovu, ale ako sme zistili, je na deptanie detí a ich rodičov. A ešte aj na vyberanie poplatkov. Chodia nám tam až tri deti a za každé musíme platiť ZRPŠ, lebo ak nie, dajú to deťom pocítiť. Kam idú peniaze zo ZRPŠ? Keď sa to opýtate, vyhovára sa jeden na druhého, že to nemá v kompetencii... Učitelia majú vybrané detičky „akože od lepších rodičov“. Ony poznámky nedostávajú a učitelia ich aj lepšie známkujú. Veľa našich deti sa na to sťažuje. A vysvetlí nám niekto, prečo deti dostávajú štvorku z výtvarnej výchovy? A úlohy z náboženstva? Toto je choré školstvo. O vybavení školy ani nehovorím. Ráno odvediete deti do školy, kde je tma, hučí tam zvonček, že sa nepočujete, a dozor na chodbe aj v prezliekarni majú upratovačky s metlami. Na združeniach rodičov a školskej rade sme žiadali skrinky pre žiakov. A školskú jedáleň. A ihrisko. A opravu strechy. Stále však počúvame len to, aké sú deti zlé a že škola nemá peniaze. Choré. Keď prší, v hale sú štyri vedrá s handrami a vedľa napaprčená upratovačka s metlou. (Áno, aj upratovačka je človek, len hovorím prvý dojem, keď tam vojdete.) Každý týždeň máme niečo deťom zháňať a kupovať. Čo si učitelia myslia, že oni povedia deťom doneste si zajtra toto a toto, a my nemáme ako rodičia nič iné na robote, len zháňať a kupovať veci do školy? Naše deti majú tráviť pri domácich úlohách dve až tri hodiny denne. To je čo za systém učenia – v škole len poznámky a učte sa doma? O riadení radšej nehovorím. Riaditeľky sa pýtame, kedy bude školská jedáleň. Dozvieme sa, že nebude. Deti dostávajú studené a hnusné jedlo. Studené je vraj preto, že sa stratila predlžovačka. (Po pol roku sa našla, ale potom sa znova stratila...) Správanie riaditeľky a jej zamestnancov je otrasné, a toto nám má učiť naše deti?! Kam to naše školstvo vlastne speje?!
Je nesporné, že posledná otázka bola rečníckou, ale odpoveď na ňu si iste dá každý sám.
Vráťme sa ale k sťažnostiam.
Vecná a miestna príslušnosť na vybavenie sťažnosti.
V školstve je to veľmi sexi. Predstavme si, že by sa v jednej sťažnosti stretli námietky voči 1. klasifikácii prospechu, 2. klasifikácii správania, 3. nízkej teplote v triedach, 4. školskému úrazu a 5. nedostatkom v školskom stravovaní. Vecne príslušným orgánom na ich vybavenie sú: 1. riaditeľ školy, 2. Štátna školská inšpekcia, 3. regionálny úrad verejného zdravotníctva v okrese, v ktorom sa nachádza škola, 4. zriaďovateľ školy, 5. regionálny úrad školskej správy v kraji, v ktorom sa nachádza škola. V tejto súvislosti len pripomínam, že postúpenie jednotlivých častí sťažnosti (námietok) vecne príslušnému orgánu by bola povinnosť na strane orgánu verejnej správy, ktorému by bola sťažnosť primárne doručená.
„Trikrát a dosť“
V prípade nespokojnosti s vybavením sťažnosti, môže zákonný zástupca podať sťažnosť voči vybaveniu (výsledku prešetrenia) sťažnosti. V takejto sťažnosti by malo byť uvedené, čo podľa sťažovateľa vybavujúci zamestnanec (orgán) pri prešetrovaní a vybavovaní sťažnosti porušil. Ďalšiu, v poradí tretiu sťažnosť a zároveň druhú sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti orgán verejnej správy odloží bez prešetrenia. Ako je uvedené v dôvodovej správe k zákonu, táto zásada sa zaviedla aj preto, že niektorí sťažovatelia by, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pravdu, podávali sťažnosti donekonečna.
Niektoré ďalšie prípady odloženia sťažnosti
Niektoré odloženia sťažností spôsobujú u podávateľov veľkú nevôľu. Treba však pripomenúť, že odloženie sťažnosti upravuje zákon ako všeobecne záväzný právny predpis a orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť je povinný podľa neho postupovať. Uvediem niektoré prípady.
Orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak
· neobsahuje meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa (ide o tzv. anonymnú sťažnosť - tu si treba uvedomiť, že práva má nielen sťažovateľ, ale aj osoby, proti ktorým sťažnosti smerujú),
· zistí, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, konal alebo koná súd, prokuratúra, iný orgán činný v trestnom konaní alebo koná iný orgán verejnej správy,
Toto je mimoriadne dôležité. Ak napr. vo veci samovraždy dieťaťa konal orgán činný v trestnom konaní, nemohol konať kontrolný orgán. Tu však nejde len o dodržiavanie zásady „nie dvaja v jednej veci“, ale aj o to, že kontrolný orgán nemá kompetenciu konštatovať zavinenie smrti dieťaťa konaním školy. Orgán činný v trestnom konaní môže kontrolný orgán požiadať o súčinnosť. Napr. v prípade smrteľného úrazu žiaka strednej školy na hodine (zasiahnutie 380 V elektrickým prúdom) sa polícia obrátila na Štátnu školskú inšpekciu a tá jej poskytla výstupný materiál z vykonanej tematickej inšpekcie, ktorý konštatoval, že postup učiteľa nebol správny. Ale obviniť osobu z ublíženia na zdraví so smrteľným následkom môže len vyšetrovateľ a odsúdiť ju môže len súd. Zásada „nie dvaja v jednej veci“ sa v praxi uplatňuje napr. aj tým, že ak vo veci prebieha súdne konanie, nerealizuje sa správne konanie, ak prebieha správne konanie, neprešetruje sa sťažnosť. A jednu sťažnosť nemôžu prešetrovať a vybavovať dva orgány súčasne.
· zistí, že sťažnosť sa týka inej osoby, než ktorá ju podala, a nie je priložené splnomocnenie
Tu opätovne zdôrazňujem, že rodič plnoletého žiaka štvrtého ročníka strednej školy nemôže zaňho podávať sťažnosť bez úradne osvedčeného splnomocnenia.
· mu bola zaslaná na vedomie,
· sťažovateľ neposkytol spoluprácu alebo ak spoluprácu neposkytol v lehote podľa zákona
· sťažnosť bola orgánu verejnej správy zaslaná na vedomie.
Záver
Toľko teda niektoré informácie a rady z oblasti vybavovania sťažností. Ako som konštatoval na začiatku, je vhodné uprednostniť mierové riešenie problému. V rámci prevencie a predchádzaniu problémom odporúčam obracať sa aj na odborných zamestnancov školy, prípadne na poradenské zariadenia. Ak to nejde inak, zákonný zástupca (plnoletý žiak) má samozrejme možnosť podať sťažnosť. V tom prípade odporúčam dodržiavať zákonom stanovené pravidlá, ktoré majú kontrolné orgány zverejnené aj na svojich webových sídlach. Uľahčí a urýchli to vybavenie sťažnosti.
