Nedávno som čítal článok, v ktorom žiak strednej školy namietal voči nainštalovaniu kamery do triedy bez súhlasu rodičov a žiakov, pričom podľa neho nejde ani o ochranu majetku školy. Vzhľadom na to, že som sa svojho času tejto problematike venoval a bol som aj členom pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom (boli tam právnici z Úradu na ochranu osobných údajov, kancelárie verejného ochrancu práv, ministerstva školstva a ja za Štátnu školskú inšpekciu) dovoľujem si k tejto problematike s odstupom času vysloviť svoj názor. Chcem poukázať na niektoré úskalia inštalovania kamerových informačných systémov v školách, a to z právneho, pedagogického aj ľudského hľadiska.
Na úvod poznamenávam, že zákon o ochrane osobných údajov (spolu so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám) nepatrí medzi tie, ktoré milujem, a povinné vyžadovanie súhlasu rodičov v súlade so zákonom s fotením triedy, zverejnením výtvarnej práce žiaka či výsledku športovej súťaže vo mne vyvolávajú zmiešané pocity. Zákon je však všeobecne záväzný predpis a treba ho dodržiavať.
Monitorovanie priestorov kamerovým systémom je v dnešnej dobe bežnou praxou, a to v záujme ochrany verejného poriadku, ako aj v záujme ochrany osôb a majetku. Kamerami sú ľudia monitorovaní v činžiakoch, na ulici, v autobuse, vo vlaku, v parku atď. (Okrem toho nás sledujú aj GPS, Galileo či Glonass.) Tomuto trendu sa už dlhší čas prispôsobujú aj školy. Ak sú problémy s majetkom školy alebo so správaním žiakov, nainštalujú sa kamery do všetkých priestorov a miestností školy (našťastie sa už v súčasnosti neinštalujú do vstupných miestností WC, kde sa žiaci tiež často dopúšťajú nedovoleného správania). Používanie kamerových systémov v školách spôsobuje problémy, odkedy sa začali inštalovať, pretože často ide o neoprávnený zásah do práv a slobôd učiteľov, žiakov, prípadne aj ďalších osôb. Firmy, ktoré inštalujú kamerové systémy, vypracúvajú školám vnútorné smernice a radia im, ako obísť zákon. Niekto vymyslel, že dôvod inštalovania kamier do tried môže byť zdôvodnený zákonným dôvodom - ochranou majetku. A tento dôvod inštalovania kamier sa postupne medzi riaditeľmi škôl rozšíril ako geniálny nápad.
Činnosť každej inštitúcie má byť v súlade s právnym poriadkom. Pri inštalovaní kamerových systémov sa aplikuje nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale aj Občiansky zákonník a Zákonník práce.
Jednou zo základných otázok vo vzťahu ku kamerám v školách je skutočnosť, ktoré priestory v budove (areáli) školy sa považujú za priestory prístupné verejnosti a ktoré za priestory verejnosti neprístupné. Z toho sa potom vyvodzujú aj ďalšie pravidlá vyplývajúce z právnych predpisov na inštalovanie kamier. Keďže ani v súčasnosti platný zákon o ochrane osobných údajov, ani školský zákon na túto otázku nedávajú odpoveď, rozhodujúce sú technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré prijmú jednotlivé školy. Prevádzkovateľ (škola) je oprávnený chrániť svoje práva, musí však rešpektovať aj práva iných. Ide najmä o ochranu práva na súkromie a ochranu osobných údajov. Pri vyhodnocovaní opodstatnenosti a legálnosti kamerového systému je potrebné vyhodnocovať všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na práva dotknutých osôb. Z individuálneho prístupu každej školy ako prevádzkovateľa informačného systému v prípade monitorovania priestorov v budove školy vyplynie aj právny predpis, ktorý sa bude aplikovať. Individuálne treba posudzovať nielen zamedzenie vstupu nepovolaným osobám, ale aj priestory, ktoré sa majú monitorovať kamerovým systémom (napr. vstupné priestory pred vrátnicou, chodby za vrátnicou, triedy počas vyučovania, cez prestávku a pod.).
V roku 2014 (s aktualizáciou v roku 2016) vypracoval Úrad na ochranu osobných údajov metodické usmernenie, v ktorom sa okrem iného venoval aj vymedzeniu pojmov priestor prístupný verejnosti a priestor neprístupný verejnosti, Z tohto vymedzenia možno vychádzať aj v súčasnosti, hoci od roku 2018 je účinný nový zákon o ochrane osobných údajov.
Priestor prístupný verejnosti je priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo v čase vymedzenom prevádzkovateľom. Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, alebo ochrany majetku alebo zdravia, pričom na takéto spracúvanie osobných údajov sa súhlas dotknutých osôb nevyžaduje. O monitorovaní priestoru musia byť osoby informované. A aj v takomto prípade ale musí využívanie kamerového systému predstavovať odôvodnenú potrebu, resp. nevyhnutnosť (nie ľubovôľu) monitorovať priestor prístupný verejnosti kamerovým systémom na dosiahnutie vyššie uvedených účelov. Zároveň treba zdôrazniť, že záznam môže byť využitý iba za účelom uplatňovania právnej zodpovednosti v rámci priestupkového alebo trestného konania. Akékoľvek iné využitie (napr. sprístupnenie, poskytnutie, zverejnenie a pod.) takto vyhotoveného záznamu by bolo posudzované ako spracúvanie osobných údajov v rozpore so zákonom, pokiaľ by škola nedisponovala súhlasom dotknutej osoby alebo by jej to neumožňoval iný osobitný zákon. V prípade, že záznam nie je využitý v rámci priestupkového alebo trestného konania, je prevádzkovateľ povinný ho v zákonnej lehote zlikvidovať.
Priestor verejnosti neprístupný
Z definície priestoru verejnosti prístupného možno analogicky vychádzať aj pri vymedzení pojmu „priestor verejnosti neprístupný“. Za priestor verejnosti neprístupný sa považuje priestor, do ktorého verejnosť nemôže voľne vstupovať a/alebo v ktorom sa verejnosť nemôže voľne, bez sprievodu zdržiavať, pohybovať ani vo vymedzenom čase a súčasne nie je tento priestor označený ako monitorovaný priestor prístupný verejnosti.
Školy sa v minulosti vo všeobecnosti považovali za budovy, do ktorých sa dalo voľne vstupovať. Tento voľný vstup je v súčasnosti na základe viacerých tragických udalostí v školách značne obmedzený, preto už aj posudzovanie vnútorných priestorov (chodieb) by mohlo byť problematické, keďže do niektorých škôl voľne vstúpiť nemožno vôbec. Pritom zamykanie škôl môže eliminovať konflikty s problémovými rodičmi, ale určite by nezabránilo tragédiám, aké sa stali vo Vrútkach alebo v Spišskej Starej vsi. (Vo Vrútkach vnikol bývalý žiak do školy násilím a v Spišskej Starej Vsi išiel žiak školy na komisionálnu skúšku.)
Ale poďme k triedam. V školách boli aj sú vyhradené priestory, do ktorých verejnosť mala aj má jednoznačne vstup zakázaný, respektíve, do ktorých môže vstupovať a pohybovať sa v nich na základe povolenia alebo iba v sprievode personálu a určenej osoby. Ide napr. o triedy. Rozhodujúce pritom je, ako má škola režim upravený vo vnútorných predpisoch. Z praxe je známe, že školy majú režim vstupu upravený rôzne, prípadne aj nijako. Bez ohľadu na to však možno zovšeobecniť, že triedu minimálne počas vyučovania je priestor, ktorý nie je prístupný verejnosti, pokiaľ škola alebo osobitný zákon neustanovia inak. Monitorovanie priestorov neprístupných verejnosti (tried) v rámci škôl je často vykonávané bez súhlasu dotknutých osôb, a to z dôvodu uvádzanej ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa (ochrana majetku). V takomto prípade sa totiž súhlas monitorovaných osôb nevyžaduje. Ustanovenie zákona sa takto niekedy účelovo a nesprávne aplikuje na monitorovanie učební, v ktorých sa nachádza vybavenie a majetok školy, ktoré je potrebné chrániť pred poškodením alebo zničením. V prípade, že nie je naplnený účel monitorovania podľa zákona, monitorovanie sa môže vykonávať len so súhlasom dotknutých osôb v priestore sa nachádzajúcich. V triede počas vyučovania sa len ťažko môže zdôvodniť monitorovanie žiakov kamerovým systémom kvôli ochrane majetku, pretože takúto ochranu možno realizovať iným, menej invazívnym spôsobom. Osobne si neviem predstaviť, že ničeniu majetku (prípadne aj ubližovaniu žiakom) počas vyučovacej hodiny nezabráni učiteľ, ale má tomu zabrániť kamera. Kamery (na ochranu majetku) by mohli byť spustené, keď tak, po skončení vyučovania, prípadne aj cez prestávky. (Na prípadné monitorovanie žiakov v triede počas vyučovania, o ktoré sami rodičia prejavili záujem, dávajú súhlas všetci zákonní zástupcovia žiakov (plnoletí žiaci), hoci niektorí právnici spochybňujú aj takýto súhlas, pretože podľa nich môže ísť o bezdôvodné obmedzovanie práv detí zákonnými zástupcami.) Podľa neoficiálnych zistení zo školskej praxe sa však kamery v triedach využívajú aj na sledovanie problematických žiakov, čo dokazujú aj prípady, v ktorých sa kamery inštalujú len do niektorých tried.) Niektorí právnici (a nielen oni) v tejto súvislosti kladú otázku, či autoritu učiteľa má nahradiť kamera. Možno však predpokladať, že zo strany škôl je to zrejme aj reakcia na problémy so zvládaním žiakov s extrémne nevhodným správaním, voči ktorým v podstate neexistujú účinné legálne výchovne prostriedky a takmer všetky opatrenia sú viazané na súhlas ich zákonných zástupcov. A inštalovanie kamier je zrejme aj reakciou na nekritický prístup rodičov agresívnych žiakov, ktorí žiadajú dôkazy nevhodného správania svojich detí.
Na monitorovanie vnútorných priestorov školy kamerovým systémom by sa v prípade zamestnancov školy aplikoval aj Zákonník práce, ktorý v čl. 11 Základných zásad určuje, že zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.
Podrobnosti by mohli byť rozpracované v pracovnom poriadku, s ktorým je podľa Zákonníka práce zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca pri nástupe do zamestnania.
Na prípady, na ktoré sa nedá aplikovať zákon o ochrane osobných údajov a Zákonník práce sa vzťahuje úprava uvedená v Občianskom zákonníku, podľa ktorej obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť iba s jej súhlasom.
Pri aplikácii každého z uvedených právnych základov monitorovania priestorov platí, že ide o spracovanie osobných údajov, pričom výstup z kamerového systému (videozáznam) obsahuje osobné údaje patriace do osobitnej kategórie osobných údajov.
Skutočnosť, že neexistuje osobitná právna úprava podmienok pre prevádzku kamerových systémov v školách, neznamená, že škola pri splnení zákonných povinností správcu osobných údajov kamerový systém nemôže nainštalovať vôbec. Pokiaľ sa škola pre tento krok rozhodne, spracovanie osobných údajov sa ocitne v režime právnych predpisov a musí splniť zákonné podmienky.
Záver
Ak škola kamery nainštaluje, musí vo vnútornom predpise na základe prijatých technických, organizačných a personálnych opatrení určiť, ktoré priestory školy sú a ktoré nie sú miestom prístupným verejnosti, prípadne, v akom čase a za akých okolností; podľa toho potom postupovať podľa príslušného právneho predpisu. Škola musí mať závažný dôvod, pre ktorý je kamerový systém inštalovaný a pre ktorý nie je možné použiť iný, menej invazívny prostriedok zasahujúci do súkromia osôb. Na inštalovanie kamerového systému v priestoroch prístupných verejnosti (areál školy, vstup do budovy) sa nevyžaduje súhlas dotknutých osôb, ale o monitorovaní priestorov musia byť osoby informované. Nevyžadovanie súhlasu dotknutých osôb by platilo aj pre prípad ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa (napr. ochrana majetku). Majetok školy v triedach počas vyučovania je však vo väčšine prípadov možné ochrániť menej invazívnym spôsobom ako kamerami. Pedagógom aj žiakom môže spôsobovať sústavné sledovanie kamerami nepohodu, niekedy až psychické problémy. Ochrana práv jednotlivca by mala byť zohľadnená vo vzťahu k záujmom školy, ktorá musí svoje práva a povinnosti vykonávať spôsobom čo najmenej zasahujúcim do súkromia zamestnancov, žiakov aj ďalších osôb. Kamerový systém nemožno inštalovať na sledovanie fyzických osôb (žiakov, učiteľov, zamestnancov školy) bez ich súhlasu. Musia byť stanovené pravidlá pre prístup vymedzeného okruhu osôb k systému a v ňom uchovávaným záznamom vrátane oprávnenia manipulovať s nimi. Musí byť stanovená doba uchovávania záznamov, ktorá nesmie presiahnuť dobu potrebnú na to, aby incident zaznamenaný kamerou bolo možné zistiť dodatočnými prostriedkami a vec postúpiť príslušným orgánom.
Školy zrejme pri inštalovaní kamier do tried aplikujú ustanovenie aktuálneho zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby.
Problémom je, že inštalovanie kamier do tried na uvedené účely nevyhnutné nie je.
