Dvadsaťšesť rokov so sťažnosťami.
Tentoraz o poplatkoch pre školy. Ide o snímku obdobia od roku 2000, takže je možné, že v súčasnosti už školy poplatky od rodičov nepožadujú (to bol pokus o žart).
Pozrime sa cez podané sťažnosti na to, ako vyberanie peňazí vníma druhá strana.
Sťažnosť č. 1
Vážený pán riaditeľ,
dovoľujem si takto písomne reagovať na neustále sa opakujúce naliehanie zamestnancov Vašej školy o zaplatenie sumy X € pre potreby školy tlmočené mi od začiatku školského roka denne prostredníctvom dieťaťa. Súčasťou listu, ktorým sme ako rodičia boli pred začiatkom školského roku vyzvaní, aby sme prispeli sumou X € na účet nadácie školy, a tým na úhradu nájomného, bola aj darovacia zmluva, v ktorej sme ako darcovia mali vyhlásiť, že „dobrovoľne, bez právnej povinnosti sa zaväzujeme poskytnúť obdarovanému dar vo forme peňažného príspevku...“ a že „...tak robíme slobodne...“. Aj vzhľadom na to, že sme boli nútení k takémuto nehoráznemu klamstvu, sme požadovanú sumu neuhradili. Potom, čo v médiách bolo uverejnené Vaše ubezpečenie rodičom, že príspevok je nepovinný a v prípade jeho neuhradenia nebudú voči deťom vyvodzované žiadne dôsledky, sme považovali vec za vyriešenú. Bohužiaľ, aj po Vašom verejnom vyhlásení sme denne atakovaní prostredníctvom svojho dieťaťa upozorneniami, že musíme uvedenú sumu okamžite uhradiť, resp., čo považujem za absolútnu nehoráznosť, máme písomne požiadať riaditeľa školy o odklad s uvedením, že tak nemôžeme urobiť z ekonomických dôvodov okamžite a uviesť termín, kedy tak urobíme! Považujem takýto postup vedenia školy, ako aj spomínanej nadácie nielen za protiprávny v tom zmysle, že naša ústava nám zaručuje bezplatné vzdelávanie, naše dieťa nenavštevuje súkromnú školu a my sme sa v minulosti nezaviazali finančne školu podporovať, ale aj preto, že si vyplatenie sumy vymáhate prostredníctvom detí, pričom sa spoliehate, že väčšina rodičov z obavy o možné dôsledky pre svoje dieťa túto sumu zaplatí. V tomto zmysle považujem Vaše konanie za zvlášť spoločensky nebezpečné, nepedagogické, napriek tomu, že sa skrývate za nadáciu a potreby školy. Ak sa nadácia zaviazala, že zabezpečí finančné prostriedky na nájomné, nech tak nerobí cez vydieranie rodičov. Táto moja sťažnosť nie je výsledkom nemožnosti zaplatiť, ale snahou poukázať na spôsob, akým s rodičmi jednáte. Vzhľadom na to, že vo Vašom prípade ide o opakovaný postup a opakované porušovanie zákona, dávam tento svoj list na vedomie zriaďovateľovi školy, ako aj orgánom činným v trestnom konaní. Súčasne Vás upozorňujem, že si ako rodič neželám, aby ste mi akékoľvek odkazy súvisiace s týmto prípadom tlmočili prostredníctvom môjho dieťaťa a v prípade, že sa tak stane, resp. že bude dieťa akýmkoľvek spôsobom na škole postihované za principiálny postoj rodičov v tejto otázke, budem žiadať, aby boli voči Vašej osobe, ako aj príslušným pedagógom vyvodené dôsledky.
Prípad č. 2
Boli sme prijatí na externé štúdium na štátnu strednú školu. Škola nemá nikde oficiálne uvedené, ani nám nikto pred prijatím na štúdium nepovedal, že štúdium bude spoplatnené. Keďže ide o štátnu školu, s takouto možnosťou sme ani nepočítali. Teraz si nás vedenie školy po jednom volá do kancelárie a dáva nám podpisovať darovacie zmluvy pod hrozbou vylúčenia zo štúdia. Všetci sa boja zmluvu nepodpísať. Považujeme takýto postup školy za vydieranie...
Sťažnosť č. 3
Som učiteľkou na Strednej odbornej škole v ... . Moja dcéra študuje na obchodnej akadémii v tom istom meste. Pre združenie rodičov (ďalej ZR) triedna učiteľka vyberá vysokú sumu, ktorú ja nie som schopná zaplatiť. Som onkologická pacientka a aj dcéra je vážne chorá. Okrem toho som rozvedená a manžel neplatí na dcéru výživné. Keď som škole oznámila, že nie som schopná z finančných dôvodov požadovanú sumu zaplatiť, predvolali ma na výbor ZR, kde som mala zdôvodňovať, prečo som nezaplatila a kedy tak urobím. Pre mňa bola táto situácia jedna z najponižujúcejších, aké som v živote zažila, a považujem takýto postup školy za nezákonný a absolútne nevhodný a necitlivý.
Prípad č. 4
Problémom v minulosti (v súčasnosti už tento spôsob „štúdia“ neexistuje) bolo aj tzv. štúdium jednotlivých predmetov, ktoré vlastne štúdiom nebolo, pretože osoba, ktorá ho absolvovala, nemusela byť žiakom školy. No a čím toto štúdium bolo, je zrejmé – bolo predávaním vysvedčení. Žiak si v súlade so zákonom podal žiadosť o vykonanie skúšok zo všetkých predmetov, ktoré boli v študijnom programe strednej školy, „vykonal ich“, potom si dal žiadosť o vykonanie záverečnej skúšky (na výučný list) alebo maturitnej skúšky (na získanie maturitného vysvedčenia). O niekoľko mesiacov tak mohol mať maturitnú skúšku. Škola (aj štátna) za takéto „štúdium“ vyberala peniaze. Jednoznačne išlo o predávanie výučných listov a maturitných vysvedčení. Človeku nevdojak napadla myšlienka, načo je štúdium, keď sa „niektorý jednotlivec“ dokáže úspešne pripraviť na vykonanie maturitnej skúšky aj doma...
Ďalšie prípady
Veľmi stručne spomeniem dva prípady.
Na jednej materskej škole sa predsedníčka ZR na základe konfliktu medzi ňou a riaditeľkou školy neobvykle vehementne pustila do kontroly využívania peňazí zo ZR školou a celé to skončilo odsúdením riaditeľky za zneužívanie peňazí ZR na súkromné účely.
V škole pre nadané deti trvala jej riaditeľka, aby si ZR peniaze ukladalo nielen na svoj účet, ale aj na jej vlastný. Vraj, aby mohla rýchlejšie konať (ctený čitateľ si iste sám utvorí názor, čo všetko mohlo takéto konanie zahŕňať). Členovia výboru ZR proti tomu protestovali na rôznych úrovniach v rôznych inštitúciách, navštívili aj Štátnu školskú inšpekciu, prípad bol medializovaný. Štátne orgány však môžu kontrolovať len využívanie finančných prostriedkov účelovo poskytnutých štátom. Pritom zákon logicky nemôže predvídať a riešiť situáciu, že občianske združenie podlieha tlaku riaditeľa štátnej inštitúcie. No a riaditeľka situáciu vyriešila po svojom. Vyhodila všetkých členov výboru ZR a na svoj obraz si vytvorila nový, zrejme už povoľný, výbor. (Ako dopadli deti členov pôvodného výboru, nemám vedomosť, keďže žiadne sťažnosti neboli v tejto veci podané.) Tento prípad len podporuje tvrdenia niektorých rodičov, že ZR nielen zakladajú, ale aj riadia riaditelia škôl.
Právny rámec problému
Ústava SR, Listina základných ľudských práv, Dohovor o právach dieťaťa zaručujú bezplatné vzdelávanie na štátnych základných a stredných školách. V iných ako štátnych školách možno vzdelanie poskytovať za úhradu.
Podľa zákona o občianskych združeniach občania majú právo slobodne sa združovať. Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.
Podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme nesmie zamestnanec nikoho nabádať, aby poskytol dar.
Súkromné školy konajú v rozpore so zákonom v tom prípade, ak uzatvoria so zákonným zástupcom (plnoletým žiakom) zmluvu so stanoveným poplatkom a dodatočne žiadajú ďalšie peniaze nad rámec zmluvy.
Tu pripomínam, že tzv. vylúčenie žiaka zo štúdia ako ukončenie poskytovania vzdelávacej služby zo strany súkromnej školy pre neplnenie zmluvne dohodnutých podmienok zo strany zákonného zástupcu žiaka (plnoletého žiaka) treba odlišovať od vylúčenia zo štúdia ako výchovného opatrenia (disciplinárneho postihu žiaka). Prvý prípad sa rieši v občiansko-právnom konaní (súd), druhý prípad v správnom konaní (podaním odvolania proti rozhodnutiu o vylúčení).
Cirkevné školy konajú v rozpore so zákonom v prípade, ak deklarujú bezplatné vzdelanie, aby získali žiakov, a dodatočne nútia rodičov podpisovať darovacie zmluvy s presne určenou sumou.
Ako sa rodič stane členom občianskeho združenia?
Všetko sa to začína celkom prozaicky. Rodič pri prvej návšteve školy, napr. ak sa príde informovať o prospechu a správaní svojho dieťaťa alebo za akýmkoľvek iným účelom, dostane imaginárnu nálepku člena ZR. Aj keď do tohto občianskeho združenia nikdy nevstupoval, od tejto chvíle je atakovaný rôznymi finančnými požiadavkami. Vyberanie peňazí sa podľa pisateľov sťažností uskutočňuje aj cez rôzne neinvestičné fondy, nadácie alebo prostredníctvom vynútených darovacích listín priamo pre školu. Podľa názoru pisateľov sťažností ide zo strany školy o vydieranie a niektorí rodičia to v sťažnostiach nazývali ešte tvrdšie – vyberanie výpalného. Väčšina rodičov zaplatí, lebo sa bojí o svoje dieťa. Na základe obsahu sťažností možno vysloviť predpoklad, že sa poplatky za uplynulé desaťročia vyberali v rôznej miere na všetkých typoch škôl (to neznamená, že na všetkých školách). Zákonný zástupca žiaka nie je povinný platiť tzv. zápisné, platiť na prevádzku školy, čistiace prostriedky, pranie posteľnej bielizne, kúpu počítačov alebo príspevky do nadácie či neinvestičného fondu. Môže tak urobiť len dobrovoľne. Ak škola vyberá peniaze cez ZR a rodič s tým nesúhlasí, odporúčam dištancovať sa od členstva v ňom a od jeho činnosti (niektorí rodičia kladú logickú otázku, ako môžu vystúpiť z niečoho, do čoho nikdy nevstúpili). Za nezaplatenie dobrovoľného poplatku rodičom nemôže niesť dôsledky dieťa.
Pripomínam, že Štátna školská inšpekcia nemá oprávnenie kontrolovať hospodárenie s finančnými prostriedkami ani v štátnych školách a už vonkoncom nie v občianskych združeniach, nadáciách a pod. Do prípadu môže vstúpiť, len ak má prípad pedagogickú rovinu (napr. sú peniaze vymáhané prostredníctvom dieťaťa, žiakom sa učitelia vyhrážajú a pod). V jednom prešetrovanom prípade sa žiakom škola vyhrážala, že nebudú môcť pracovať na počítačoch, ak nezaplatia peniaze na ich kúpu. Svoju hrozbu škola aj splnila, rozhodnutie riaditeľa bolo zrušené na základe prešetrenej sťažnosti a uloženého opatrenia. Takisto inšpekcia riešila prípad, že žiaci, ktorých rodičia nezaplatili školou požadovanú sumu, nemohli používať skrinky na odkladanie vecí. Ak školská inšpekcia zistí porušenie právneho predpisu, uloží riaditeľovi školy opatrenie na odstránenie nedostatkov.
Niektoré prípady nútenia podpisovať darovacie zmluvy pod rôznymi hrozbami už môžu byť posudzované ako podozrenie zo spáchania trestného činu vydierania.
Záver
Je v poriadku, ak škola iniciuje vznik združenia rodičov a pomáha pri jeho činnosti. Združenia rodičov plnia významnú úlohu pri organizovaní množstva zaujímavých a užitočných podujatí pre deti a žiakov, v rámci ktorých sa rodičom časť vložených peňazí vráti. Škola tiež môže požiadať rodičov o finančnú podporu a rodič sa rozhodne škole pomôcť sumou, ktorú uzná za vhodnú. Všetko by sa však malo uskutočňovať na báze dobrovoľnosti. Nie je prípustné, aby štátna škola rodičovi určovala výšku sumy, ktorú má škole zaplatiť („darovať“). Školou vyhotovená jednotná darovacia zmluva s rovnakou „darovanou“ sumou signalizuje, že o skutočnom darovaní nemôže byť reč. Pre rodiča, ktorý nevstúpil do občianskeho združenia, sú závery tohto združenia o výške príspevku nezáväzné. Riaditelia škôl by nemali učiteľov poverovať vyberaním peňazí a učitelia by sa nemali nechať na to zneužívať. Nie je to ich pracovná povinnosť a nemajú na to ani oprávnenie. Ministerstvo by im podľa mňa v pracovnom poriadku alebo v metodickom usmernení malo takúto činnosť explicitne zakázať. V súlade so zákonom nie je ani to, ak peniaze pre nadáciu vyberá ekonómka školy. Za najvážnejší problém považujem, ak sa vymáhanie peňazí deje prostredníctvom detí. Viacerí rodičia ma informovali, že po tom, ako sa postavili proti vyberaniu poplatkov, museli dať dieťa na inú školu (tieto informácie však nemám overené). V osobných rozhovoroch niektorí učitelia priznávajú, že sú do tejto činnosti nútení riaditeľom školy.
Pokiaľ sa uskutočňujú tzv. triedne aktívy rodičov, mali by byť od seba jasne oddelené časť týkajúca sa činnosti školy (prospech, správanie žiakov, akcie organizované školou, školské problémy) a časť týkajúca sa občianskeho združenia ZR (poplatky, organizované akcie atď.).
