Aby to nebolo maľovanie čerta na stenu dopredu, začnime najskôr u seba. Ak chce Slovan uspieť, nemôže hrať tak, ako hral s Celje doma a s Košicami vonku. Problém bola najmä nekonzistentnosť výkonov v rámci zápasu a problémy v útoku. Osobitnú kvalitu má Šporar, lenže ten minulú sezónu odohral dvanásť zápasov z tridsiatich dvoch a zranil sa hneď v prvom v tejto sezóne. Ešte vážnejšie je, že dlhší čas išiel z jedného svalového zranenia do druhého bez pričinenia súpera. Barseghyan aj Marcelli sú po zraneniach, Kucharevič po zranení a zranený znovu. No a Griger ... nie je na súpiske Ligy majstrov. (Predpokladám, že niekto analyzuje, čo je príčinou sústavných a opakujúcich sa svalových zranení útočníkov.) S útočníkmi máme problémy a ťažko sa môžeme donekonečna spoliehať, že každý zápas vybaví nový hráč po dvoch tréningoch s mužstvom.
Kým doteraz Yaya Toure väčšinou horšie hodnotil prvé polčasy, po posledných zápasoch to boli polčasy druhé. Posledné dva zápasy mali aj jedného spoločného menovateľa. Slovan začal perfektne a dal gól (v Košiciach dva). Tigran hral vynikajúco. Po zhruba tridsiatich minútach však Tigran zhasol a s ním aj celé mužstvo. Chyby aj góly samozrejme patria k futbalu. Ale tie, ktoré Slovan dostal v posledných dvoch zápasoch, by mali byť pred nasledujúcim zápasom v Celje veľkým varovaním. V prvom Blackman vytrvalo ustupoval doľava bez ohľadu na pohyb slovinského hráča a Mustafič počas chôdze sledoval, ako Slovinec vystrelí. Ešte horší bol gól v Košiciach. Na začiatku to nebola žiadna šanca, ale po sérii košických prihrávok, ktoré naši hráči len pasívne sledovali, nasledoval gól. V závere akcie bol Lichý oproti trom (akože) brániacim hráčom Slovana, napriek tomu pohodlne vystrelil. Gajdoš (asi z úcty k bývalému spoluhráčovi) ešte ustúpil pred strelou do strany.
A teraz k ovplyvneniu zápasu rozhodcom doma a možnému ovplyvneniu zápasu v Celje. Spomínam si na dvojzápas Slovana s Kajratom Almaty minulý rok a priznám sa, že som mal vopred obavy, keď som sa dozvedel, kto je majiteľom klubu. A to v súvislosti s možným ovplyvnením rozhodcov. Či boli ovplyvnení alebo neboli, sa, samozrejme, nedá dokázať, pískali však v obidvoch zápasoch proti Slovanu. Všeobecne medzi menej viditeľné spôsoby ovplyvňovania výsledku zo strany rozhodcu patrí vylúčenie hráča za dve žlté karty. Ibrahim, vtedy jeden z najlepších hráčov, ju dostal v prvom zápase, čím bol odstavený aj na druhý zápas. Odpískaným pokutovým kopom proti Slovanu za ťahanie za dres protihráča v šestnástke, ktoré nemalo intenzitu, aby narušilo pohyb hráča a tento navyše ani nebol v nijakej šanci, tiež rozhodca ukázal „zač toho loket“. Ihnatenko však svojím hlúpym zákrokom rozhodcovi významne pomohol. Odpískanie neexistujúceho faulu Kuchareviča, ktorý bol v závere druhého zápasu v gólovej šanci, bola zo strany rozhodcu už len zavŕšením jeho neobjektívnosti. No a v druhom zápase rozhodca Slovan jednoducho nenechal hrať. Treba však zdôrazniť, že ak by Slovan podal svoj optimálny výkon, vypadnúť nemusel. V zápase s Celje bola okrem ďalších chýb rozhodcu jedna, ktorá ovplyvnila výsledok zápasu – neodpískaný pokutový kop, ktorý bol jednoznačný. Slovinský obranca sotil vysunutou rukou Šporara do druhého hráča a ten ho zošrotoval úplne. Tam nebolo žiadne rameno na rameno. A to ešte pískanie rozhodcu mohlo byť horšie, ak by výsledok nebol býval priaznivý pre Celje.
Všetci sme v eufórii a čakáme postup Slovana do Ligy majstrov. Ľudia to želajú hráčom, celému klubu a osobitne trénerovi. Priniesol do klubu slušnosť, rovnosť šancí, jasné pravidlá pre hráčov, vecné vyjadrovanie k zápasom. Veľmi sa mi páčilo aj jeho hodnotenie po zápase v Košiciach. Otvorene pomenoval aj to, že striedania nepriniesli želaný efekt. Ak však Slovan v zápase s Celje nebude úspešný, nebude to tragédia. Aj tak bude platiť, že Slovan stúpa hore. (Aj keď by asi chtiac-nechtiac zostala mierna pachuť z toho, s kým Slovan vypadol a z toho, že nevyužil veľmi priaznivý žreb.)
O nedostatkoch z posledných dvoch zápasov hovorím preto, lebo ak by pokračovali, negatívne by sa to prejavilo aj v Európskej či našej lige. Preto pripomínam, že aj v zápasoch, v ktorých Slovan napokon jasne vyhral, začínal veľkými chybami. V zápase s Ibériou to začalo gólovou chybou stredopoliara a výsledok v podstate Slovanu zachránil VAR neuznaním dvoch gólov. Aj Banská Bystrica mala v úvode dve gólové šance – po nezištnej prihrávke hráča Slovana Polievkovi a potom, keď Ďuriš „obabral“ jedného stopéra, obtočil sa okolo druhého a Popovič už len bezmocne sledoval, či lopta pôjde vedľa tyče z vonkajšej alebo z vnútornej strany. No a keď sme v posledných dvoch zápasoch videli, čo so Slovanom urobí inkasovaný gól, možno predpokladať, že spomínané zápasy sa tiež mohli vyvíjať aj úplne inak.
Na záver chcem zdôrazniť, že Slovan má na to, aby postúpil do ligy majstrov. Dobrá hra počas celého zápasu dokáže eliminovať aj "diplomaciu" majiteľa a UEFA.
Všetci určite držíme palce Slovanu, hráčom, trénerskému tímu a všetkým okolo Slovana, ktorí sa o tento progres zaslúžili. A keby to v stredu aj nevyšlo, ideme ďalej. Zo Slovana v súčasnosti zažívam perfektný pocit, v aký som už ani nedúfal.
