Slovan minulý týždeň dokázal niečo nevídané, keď za tri roky druhýkrát postúpil do ligovej fázy milionárskej súťaže. Aj so šťastím, ale nie nezaslúžene. Fanúšikovia sú nadšení z opätovného postupu, z nového trénera aj so situácie v klube. Slovan sa však postupom opäť dostal do situácie, keď na rozdiel od ostatných mužstiev má o jeden mimoriadne ťažký front naviac. A to sa budú súperi snažiť využiť.
V predchádzajúcom blogu, keď sa schyľovalo k rozhodujúcemu zápasu s Celje, som vyslovil názor, že Slovan bude musieť v najbližšom období prekonať okrem prekážok týkajúcich sa tohto zápasu aj nekonzistentnosť výkonov. Bohužiaľ, hneď v zápase s Michalovcami tento nedostatok eliminovať nedokázal, predviedol sa laxným prístupom k premieňaniu šancí, aby v zápase s Dunajskou Stredou už podal v celom zápase výkon konzistentný – najhorší za súčasného trénera. Nie je prehra ako prehra. Prehrať sa dá so cťou aj hanebne. A prehra v Dunajskej Strede je ten druhý prípad. Podľa môjho názoru mal tréner postaviť najsilnejšiu zostavu, hoci nie som si vôbec istý, či by to pomohlo. Útok totiž nastúpil v silnej zostave, ale nezahral v ňom ani jeden hráč. Barseghyanova strela z asi trinásť metrov vysoko nad bránu predznamenala jeho veľmi slabý výkon v zápase, Yirajang sa snažil využiť svoju rýchlosť, ale finálne prihrávky mu nešli a Šporar podal jeden z najslabších výkonov vôbec. Ani striedajúci hráči (Marcelli, Camara, Čerepkai) nepriniesli obrat k lepšiemu. Otáznik už pred zápasom vyvolávala stredová trojica Martinez, Pokorný, Matsuoka, lebo bolo ťažké si predstaviť, ako táto trojica bude tvoriť útok. Stred poľa sa napokon aj ukázal ako najproblémovejší. Matsuoka si ako jediný z celého mužstva zaslúži pochvalu za celozápasovú snahu, pohyb a napádanie súpera, ale aj uňho kvalita hry mierne zaostáva za snahou. Pokorný mi utkvel v pamäti predovšetkým faulami v nebezpečnom pásme pred vlastnou šestnástkou a ani Martinez zvlášť nevynikol nejakou tvorivosťou smerom dopredu.
Fanúšik samozrejme nemôže posúdiť okolnosti, ktoré vedú k takej či onakej zostave, pretože ich nepozná. Je to vec trénera. Ja som si napr. všimol, že Kianga a Griger neboli ani medzi náhradníkmi, pričom prvý menovaný mi tam určite chýbal. (Človeku nevdojak napadne, že ide o hráčov, ktorí nie sú na súpiske Ligy majstrov a či to s tým nemá niečo spoločné...) Osobne by som dal do obrany Markoviča a Cruza; Kozlovský a Wimmer boli pri obidvoch góloch (pri druhom významne pomohol súperovi až komickou hrúbkou Takáč). Zohratá obranná štvorica si vie väčšinou postrážiť aj ofsajdovú líniu, čo sa tejto zostave nepodarilo. Proti Ramadanovým strelám nikto nevystupoval a pred jeho nastrelením brvna Blackman chýbal na pravej strane obrany úplne.
V súvislosti s nepremieňaním šancí hráčmi základnej zostavy sa chcem vrátiť k pohárovému zápasu s Nitrou-Chrenovou. Slovan ho vyhral 0:8 a zdalo by sa, že je všetko v poriadku. Mladé pušky (ktorých sa domáci obávali už vopred) neotáľali a strieľali po dobrých prihrávkach bez prípravy góly. Pripojil sa aj Rahim Ibrahim svojou nekompromisnou strelou. V jednom z podcastov zaznelo, že mladí mali uľahčenú situáciu a dávali góly preto, lebo mali veľa priestoru. Lenže veľa priestoru mali aj tí skúsenejší, ktorí nastúpili v druhom polčase, a nedali ani jeden. Prezentovali sa otáľaním v šanciach, dlhou prípravou na streľbu, alibistickými prihrávkami namiesto strelenia gólu. Rovnako ako v zápase s Michalovcami. V zápase s Dunajskou Stredou to už bolo iné, lebo tam si pre istotu žiadnu šancu ani nevypracovali. Ak by si Slovan povedal, že treba mať úctu k súperovi a osem gólov Chrenovej stačí, to by som akceptoval, lenže v takom prípade mali zápas dohrať mladé pušky. Pretože skúsenejší hráči sa maximálne utvrdili vo svojej neschopnosti premieňať šance, a to aj voči klubu zo šiestej ligy.
Dva prehraté zápasy po sebe na začiatku sezóny, samozrejme, neznamenajú ešte žiadnu tragédiu, prehrávať budú aj súperi. Ale ak sa chce Slovan vrátiť na pozitívnu vlnu a divákom v našej lige ukázať normálnu hru primeranú podmienkam v klube, musí sa niečo zmeniť hneď v zárodku problému. Uvediem niekoľko objektívnych faktov, ktoré naznačujú problém.
Slovan
· nemá v tabuľke strelcov Niké ligy v prvej desiatke ani jedného hráča. Maraš (rovnako Ramadan aj Trusa), ktorého FC Košice získali ako voľného hráča zadarmo, dal doteraz päť gólov, pričom sedem útočníkov Slovana (Šporar, Marcelli, Barseghyan, Yirajang, Čerepkai, Kucharevič a Maroš) dali v tejto sezóne za Slovan štyri góly SPOLU! (Čerepkai dal dva góly za Košice.) Slovan mával v dobrých časoch dvoch hráčov v prvej päťke tabuľky strelcov a dúfam, že sa to postupne zmení.
· v zostave minulého kola nemal ani jedného hráča (a bude to platiť určite aj pre toto kolo).
· V zápase s Michalovcami z dvadsiatich striel trafil bránu len trikrát.
· V zápase s Dunajskou Stredou trafil bránu len raz za celý zápas, a to až v deväťdesiatej minúte.
Zatiaľ sa odohralo málo zápasov na to, aby sa z toho dali robiť nejaké závery, ale uvedené údaje niečo naznačujú. Myslím si, že Slovan musí venovať pozornosť predovšetkým zápasom Niké ligy, pretože tá je podstatná pre budúcu sezónu. Dôležitosť zápasov s najsilnejšími súpermi v Niké lige by mal podľa mňa potvrdiť aj tréner najsilnejšou zostavou, čo sa v zápase s Dunajskou Stredou nestalo. Výnimka môže byť pred takými domácimi zápasmi Ligy majstrov, pred ktorými bude možné uvažovať aj o zisku bodu (bodov). Momentálne nie je až také podstatné, či Slovan prehrá s PSG o dva alebo o štyri góly. Ale to, či s Dunajskou Stredou vyhrá alebo prehrá po katastrofálnom výkone a bude klesať v tabuľke, to podstatné je. A po PSG ho čaká doma Žilina...
Verím, že sa Slovan čo najskôr zlepší a nenaplní svojím prístupom známy slogan z reklamy: Počiatočné nadšenie, slušná výbava, ale – slabá výdrž.
