Funerálna turistika. Musím sa priznať, že nie je to tak dávno, čo som sa po prvýkrát stretol s týmto slovným spojením. Napísať, že ma prekvapilo, nie je úplne presné. Zaskočilo a potešilo. To bude presnejšie.
Stalo sa to tak, narazil som na publikáciu Ladislava Hoskoveca a Evy Obůrkovej Funerální turistika a bol som múdrejší. Dokonca internet prezradil, že funerálna turistika je rastúci trend cestovania zameraný na objavovanie cintorínov, hrobiek, kostníc a pamätníkov, ktoré odrážajú históriu, umenie a kultúrne dedičstvo. Táto forma cestovného ruchu ponúka pohľad na príbehy zosnulých, umelecké spracovanie náhrobkov a atmosféru spojenú so smrťou a vierou. S históriou, umením, príbehmi zosnulých, umeleckým spracovaním náhrobkov sa plne stotožňujem. Ostatné už nechávam voľne plynúť ako kreatívny vklad AI vysvetliť slovné spojenie.
Moje nadšenie pre osobnosti, ktoré sa podpísali pod rozhodnutia, ktorých dosah si ešte dnes užívame ako hrozienka vo vianočke (občas aj neužívame), ma doviedlo do Kapuzinergruft na Tegetthoffstraße 2 vo Viedni.
Kapuzinergruft, čiže Kapucínska hrobka
Architektúra hrobky je trochu imaginácia. Trochu mätúca. Bezpečne sa počas návštevy pohybujete „v podzemí“. Teda pod hladinou uličnej plochy. Okná hrobky sú tak veľké, tak podobné kostolným oknám, že vyvolávajú pocit obyčajného kostola. Na úrovni bežnej zástavby. Nad sarkofágom Márie Terézie sa nachádza kupola s oknami. Vysoko. Nie však tak vysoko, aby to budilo pozornosť. Ibaže ona je skutočne vysoko, hoci pri pohľade zvonka sa bude zdať relatívne nízko. Opäť platí: sarkofág je pod úrovňou, pod zemou, v podzemnej hrobke, strecha hrobky je nad zemou, pre uličného pozorovateľa vo výške, ktorá nie je ničím zaujímavá. Zdvihnúť pohľad a pozrieť sa do kupoly určite stojí za to.
Nová pohrebná komora, práve tá, v ktorej sú uložené pozostatky „mexického“ cisára, dobrodruha Maximiliána, je ukážkou rozumného prístupu: modernými technológiami od baroka k secesii. Komora je spojnicou medzi „barokovou“ hrobkou cisárovnej Márie Terézie (správnejšie Toskánskou kryptou, tých priestorov je tam trochu viac, o tom neskôr) a secesnou pohrebnou komorou posledných veľkých Habsburgovcov Františka Jozefa, Alžbety „Sissi“ a ich syna Rudolfa. Strop liaty z betónu do ostro prelamovaných vĺn s kolmými stenami drobných kamenných okrúhliakov, ktoré vo vlnách prerušuje „iná geologická vrstva“ násobne väčších kameňov. Krásna práca. Čistý brutalizmus. Klobúk dolu.
Posledný veľký, Otto von Habsburg
Nebol to posledný pohreb v Kapucínskej hrobke. Bol trochu ako odistený granát. Krátko po skončení Veľkej vojny (1. sv. vojny) sa Rakúšania netajili takmer nenávisťou k posledným Habsburgovcom. Rokmi sa mnohé zmenilo. Nezdá sa, že by túžili po návrate monarchie. Ale pamiatku na svoje rakúske cisárstvo si opatrujú ako klenot najvyššej ceny. Aký bol pohreb posledného z veľkých, Otta von Habsburga, rodným menom Jeho cisárskej a kráľovskej Výsosti Františka Jozefa Otta Róberta Antona Karola Maxa Henricha Sixtusa Xavera Félixa Renátusa Ľudovíta Kajetána Piusa Ignáca, cisárskeho princa?
V sobotu (16. 7. 2011, pozn. aut.) bolo jeho telo pochované s jeho predkami v cisárskej krypte v rakúskom hlavnom meste Viedeň.
To bola láskavosť, ktorá nebola preukázaná jeho vlastnému otcovi Karlovi, poslednému cisárovi, ktorý abdikoval v roku 1919. Keď o štyri roky neskôr zomrel, bolo vylúčené, aby novovzniknutá Rakúska republika povolila návrat jeho tela do Viedne. Karol bol pochovaný v exile na Madeire – kde jeho hrobka zostáva dodnes.
Samotný Otto sa mohol vrátiť do Rakúska až v 60. rokoch 20. storočia po zdĺhavom a trpkom právnom spore.
Pompéznosť a obrad na jeho pohrebe tento týždeň však naznačujú, že mnohým Rakúšanom sa podarilo prekonať svoje výhrady voči svojmu bývalému korunnému princovi.
Hoci len málo ľudí chce vidieť návrat monarchie, napriek tomu existuje nostalgia za časmi zašlej rakúskej veľkosti, ako aj obdiv k úsiliu Otta von Habsburga o znovuzjednotenie Európy počas a po studenej vojne.
V sobotu sa zdalo, že Rakúsko-uhorská ríša sa vrátila k životu, keď za jeho rakvou pochodovali v slávnostnom sprievode cez Viedeň muži s fúzikmi v bohato brokátových uniformách z habsburskej éry.
Na zádušnej omši v Katedrále svätého Štefana zaznela Die Österreichischen Kaiserhymnen, stará cisárska hymna od Josepha Haydna.
Súčasný rakúsky prezident Heinz Fischer zámerne nespieval.[1]
Mimochodom, posledný pohreb do Kapucínskej hrobky patril belgickej princeznej Yolande de Ligne, manželke brata Otta von Habsburga, arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského-Lotrinského.
Mnoho tiel, mnoho miestností
Kapucínska hrobka je komplex desiatich miestností: Krypta zakladateľa (tiež Anjelská alebo Matejova krypta, jediná neprístupná), Leopoldova krypta, Karolova krypta, Krypta Márie Terézie, Františkova krypta, Ferdinandova krypta, Toskánska krypta, Nová krypta (postavená v rokoch 1960 až 1962), Krypta Františka Jozefa, Kaplnka krypty.
Zakladateľkou pohrebného komplexu bola Anna Habsburgská. Sama sa nedožila ani položenia základného kameňa (dňa 8. 9. 1622), pretože zomrela o tri roky skôr. Do cisárskej hrobky preniesli jej telesné pozostatky spolu s nebohým manželom v roku 1633. Ani vtedy sa hrobka nestala miestom posledného odpočinku cisárskeho rodu. Ferdinand III. (1608 – 1657) bol ten, ktorý svojím testamentom určil Kapucínsku hrobku ako hrobku panovníkov a ich príbuzných.
Truhly s telesnými pozostatkami boli kovové a od roku 1790 vyrobené z medi.
Dnes je tu pochovaných 146 príslušníkov vládnuceho rodu podunajskej monarchie, z toho 12 cisárov a 19 cisárovien a kráľovien.
Podľa obyčaje telá zbavili vnútorností a nabalzamovali ich. Vnútornosti uložili vo Svätoštefánskom dóme a srdcia v kaplnke augustiniánskeho kláštora. Ibaže to nie je až tak úplne pravda, pretože srdce Otta von Habsburga preniesli do Pannonhalmy.
„...aby si vedel, cestovateľ, že ani v pohrebe majestátnosť nikdy nezanikne.“
Nápis na rakve cisára Karola VI.
Ústrednou miestnosťou komplexu je hrobka Márie Terézie. Kruhový priestor s kupolou navrhol postaviť architekt Jean Nicolas Jadot, barón de Ville-Issey, v záhrade kapucínskeho kláštora. Baroková maľba proroka Ezechiela na strope miestnosti je dielom Josefa Ignáca Mildorfera. To, čo naozaj zaujme, je dvojitý cínový sarkofág. Dielo rakúskeho rokokového sochára Balthasara Ferdinanda Molla z roku 1753. Ukrýva telá Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Sarkofágu dominujú pololežiace postavy cisárskeho manželského páru v životnej veľkosti. V ich spoločnosti je anjel zvestujúci víťazstvo viery a v štyroch rohoch plačky s insígniami krajín Rakúskeho cisárstva (Rakúsko, Čechy, Uhorsko a Jeruzalem).
V krypte našlo posledné miesto odpočinku šestnásť ľudí: pätnásť Habsburgovcov – cisársky pár a ich deti, ktoré zomreli pred cisárovnou – ako aj grófka Fuchs-Mollarthová, guvernantka Márie Terézie (jediná nehabsburského rodu).
František, Sissi a Rudolf
Otec, matka a syn. Zvláštna trojica spojená tragédiami, chorobami, zlyhaniami, záhadami, obeťami, ale aj nezlomnou istotou, službou a svojím spôsobom aj so zlatými časmi. František Jozef I., Alžbeta a Rudolf Habsburský.
V roku 1908 dal cisár František začleniť do krypty ďalšie pivničné miestnosti kláštora a objednal návrh kaplnky a vhodného mauzólea pre seba, svoju manželku a následníka trónu, korunného princa Rudolfa. Chorvátsky architekt Caja Perišić vytvoril dve prepojené komory, obložené leštenými bielymi mramorovými doskami. Hoci sú miestnosti v secesnom slohu, sú skôr strohé, až sterilné. Súčasne je to však miesto, na ktorom sa nachádzajú vždy živé kvety. Obyčajne určené pre Sissi. Občas doplnené o písomné odkazy, prípadne malé darčeky.
Na návštevu
Funerálna turistika. Návšteva hrobiek a cintorínov. Z môjho pohľadu to patrí k životu rovnako ako dobré a zlé počasie, svetlo a tma, vánok a víchor. Kapucínska hrobka navyše ponúka silný estetický zážitok. Ak máte k Habsburgovcom vzťah vyplývajúci z vedomostí o histórii ich rodu, nájdete tu mnoho hlavných postáv.
Len na okraj, súčasná rodinná hrobka rodu sa nachádza vo švajčiarskom kláštore Muri.
Aktuálne informácie:
https://www.kaisergruft.com/en
Otvorené denne od 10.00 hod. do 18.00 hod. (upravené otváracie hodiny počas Sviatku všetkých svätých, Pamiatky zosnulých, Vianoc, Silvestra a na Nový rok)
Vstupné
Dospelí 15 eur
Mládež do 18 rokov 13 eur
Zľavnené – seniori nad 65 rokov a študenti do 28 rokov 13 eur
[1] Bethany Bell, Habsburg funeral sparks nostalgia and admiration, https://www.bbc.com/news/world-europe-14181800
