Zvláštny kostol. Pred hlavným vchodom vyzerá, akoby si majstri gotiky povedali: „Tieto rebrá necháme vonku.“ Gotické kostoly majú vo svojom vnútri vysoké, štíhle stĺpy, pospájané lomenými kamennými oblúkmi ako okami kamenných sietí. Niečo ako stĺpy, niečo ako široké oporné piliere, sú aj pred hlavným vchodom do Kostola Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Vysvetlenie som nenašiel. Napriek tomu sa mi to páči!

Pre toto rozprávanie je dôležité, že je opevnený. Hradbami tak dominantnými, že by mohol byť takým malým hradom. Nie je, ale zaujímavý je.
Príbeh hradieb
Lakonicky možno konštatovať, že o ich histórii sa nepíše ani v odborných análoch. Najštedrejší na informácie je pomaly dosluhujúci billboard na starom plote pod východnou časťou kostola. „V období gotiky dal po útokoch husitov v roku 1431 Ctibor ml. mesto znovu opevniť a vybudovať Hornú a Dolnú bránu. Avšak súvislé hradby mesto ešte nemalo. Popod areál nádvoria kostola západným smerom sa nachádza pivničný systém, ktorý patril k fortifikačnému systému. Stavebný vývoj opevnenia nie je presný, pretože opevnenie bolo často opravované a dopĺňané.“ Všetko je pravda. Netvrdím, že vyčerpávajúca, ale z toho mála, čo vieme, je to v skratke to najdôležitejšie.

Žigmund Luxemburský, susedmi v Čechách označovaný ako Liška zrzavá, pre Slovákov magnát, ktorý do nášho územia investoval výrazné finančné prostriedky, v roku 1388 daroval Stiborovi zo Stiboríc mariánsky kostol s areálom v Novom Meste nad Váhom ako súčasť beckovského panstva. Vtedy ešte románsky kostol, postavený neznámo kedy, ale určite pred polovicou 13. storočia. Stredoveká osada v jeho okolí je písomne doložená v roku 1253. Keďže jej Belo IV. priznal privilégiá za oddanosť v boji proti Tatárom, môžeme predpokladať, že bola opevnená. Ak bola opevnená osada, asi bol opevnený aj kostol. Obyčajne to bývala tá najpevnejšia stavba, v tomto prípade v mimoriadne strategickej polohe na vyvýšenine s dobrým výhľadom do údolia Váhu a k prístupovým cestám. O opevnení čosi našepkáva aj zistenie, že súčasťou krypty z 15. storočia je v severnej časti stena hradby kostola.

Dnešné opevnenie sa pripisuje investično-stavebným aktivitám Stibora II. (syna Stibora zo Stiboríc). V roku 1430 dal opevniť mesto. Keď mesto, tak aj kostol. Čo ale znamená poznámka „pivničný systém, ktorý patril k fortifikačnému systému“? Podľa tradovaných mestských legiend je pod historickým centrom rozsiahla štruktúra chodieb, ktorou sa malo pohybovať vojsko pri obrane, a chodby mali ústiť do pivníc meštianskych domov. Smelo môžeme povedať: čiastočne je to pravda! Nie sú známe žiadne kartografické podklady, ktoré by sieť mapovali. Podzemné priestory existujú, pivnice sú ako-tak zachované, chodby, keď stratili svoj účel, zanikli. Skoro pod každým domom sú pivnice, ktoré boli hospodársky využívané. Legenda prisúdila starému mestu dopravnú sieť ako pre metro. To je skôr príťažlivá rozprávka, ale zrnko pravdy na nej bude. Maximálna hĺbka pivníc je 6 metrov, strop majú spevnený kamennou alebo tehlovou klenbou a ešte aj tie najjednoduchšie sú zahĺbené do 3 metrov pod úrovňou ciest.

Príbeh kostola
Gotický kostol, ktorého podobu má dnešný Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, založil v roku 1414 Stibor zo Stiboríc (Stibor starší). O jeho románskom predchodcovi (rozumej ranostredovekom kostole) začal ako prvý vážne hovoriť Mons. RNDr. Július Gábriš (1913 – 1987), novomestský dekan a prepošt, v roku 1962. V areáli prepošstva sa realizovala stavba vodovodu a všetko, čo sa v zemi našlo, nasvedčovalo tomu, že tu svojho času stála dvojvežová trojloďová bazilika. Pre lepšiu predstavu: trojloďová bazilika s dvojvežovým priečelím je Bazilika sv. Mikuláša v Trnave. Neskoršie, nie príliš rozsiahle archeologické výskumy tento predpoklad potvrdili. Posledný výskum, vedený spoločnosťou Via Magna, s. r. o., realizovaný v rokoch 2014 – 2015, zachytil na nádvorí kruhovú stavbu z prelomu 14. a 15. storočia. Po odkrytí pôvodných úrovní našli súvislú vrstvu ľudských kostí. Stavba, ktorá zanikla hádam na konci 17. storočia, slúžila ako ossárium – pietne miesto, stavba alebo schránka určená na ukladanie ľudských kostrových pozostatkov.

Za obdivovanú bohatú štukovú výzdobu vo svojom interiéri vďačí kostol prepoštovi Jakubovi Haškovi. V roku 1667 zabezpečil prvú etapu skrášľovania vnútorných priestorov. Kompletnú výzdobu ukončili v roku 1684.
Už len na okraj sa oplatí spomenúť, že Július Gábriš mapoval aj kolaps časti hradieb kostola, ku ktorému došlo v roku 1959. Po ich páde sa odkryli tri vrstvy hrobov, najstaršie údajne z 9. storočia. Ak by sa niekedy v budúcnosti potvrdil predpoklad pána Gábriša o kostole z tohto obdobia, patril by k tým najstarším na území Slovenska.

Problém Narodenia Panny Márie
Kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie je vábničkou na záhady. Katolícka cirkev obyčajne oslavuje smrť svojich svätých, lebo pozemská smrť znamená narodenie do neba. V prípade Panny Márie sa oslavuje aj jej narodenie. „Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté, ale, obrazne povedané, mysleli si toto: ‚Narodila sa nejaká panna. Čo teda urobíme? Je totiž zrejmé, že sa v nej odohrá niečo zázračné. Ak na ňu hodíme všetky siete našej zloby, roztrhá ich ako kúdeľ. Ak budeme pokúšať jej srdce, nič nezmôžeme, pretože ho chráni mocná posádka. Nie je na nej jediné miesto, kde by ju mohla zasiahnuť kopija. Máme sa teda čo obávať, že jej čistota bude našou trýzňou. Jej spanilosť rozdrví všetku našu silu; jej vernosť nás položí pod jej nohy.“

Tieto slová sprostredkovala vo svojich zjaveniach sv. Brigita Švédska, patrónka Európy. Autorkou slov je Panna Mária, ktorá ich Brigite vnukla v náboženskom tranze. Tí nesvätí zlí duchovia zaregistrovali narodenie 8. septembra. Rok neuvádza nikto. Miesto narodenia: asi Jeruzalem, ale niektoré zdroje hovoria Betlehem, možno galilejský Sepphoris (tiež Zippori či Setoris). Že sa Mária narodila starému manželskému páru, že tento bol vnímaný ako neplodný, že neplodnosť bola Boží trest za hriechy – to sú veci známe. Mária mala byť počatá nepoškvrnene (rozumieť pod tým môžete čokoľvek) a narodila sa oslobodená (teda úplne čistá) od hriechov. Tým sa myslí, že sa na ňu nevzťahovali ani dedičné hriechy.

Kostolov zasvätených Narodeniu Panny Márie máme na Slovensku viac, ale nie skutočne veľa – pravdepodobne desať.
O návšteve
Vyriešili to tu rozumne, tak ako to už býva u nás zvykom. Do predsiene kostola sa dostanete aj mimo bohoslužieb. Hlavná loď je oddelená kovovou mrežou, cez ktorú si môžete interiér obzrieť. Ak chcete viac, musíte si počkať na omšu.

Aktuálne informácie
https://www.dokostola.sk/kostol/411750-farsky-kostol-narodenia-panny-marie
Bohoslužby
Pravidelné
Pondelok
7:00 18:30
Utorok
7:00 18:30
Streda
7:00 17:30
Štvrtok
7:00 18:30
Piatok
7:00 18:30 (počas šk. roka je mládežnícka)
Sobota
7:00 18:30 (s nedeľnou platnosťou)
Nedeľa
7:00 9:00 (farská)11:00 (počas šk. roka je detská)18:30
Prik. sviatok v deň prac. pokoja
7:00 9:00 11:00 18:30







