Kopalnia soli – zvukomalebné, obrazotvorné slovné spojenie, ktorého krásu odhalia najmä národy hovoriace slovanskými jazykmi. Pomenovanie, ktoré sa mi páči viac ako „soľná baňa“. V slovíčku kopalnia sa akoby ukrýva, čo sa s tým nerastom – halitom, chloridom sodným, kamennou soľou – bude diať: kopať, vykopávať, ťažiť. Toto krásne slovo vo Wieliczke v Poľsku uvidíte na všetkých možných tabuľkách, smerovkách či namaľované na stenách budov.
Ako sa maďarská šľachtičná dostala k soľnej bani v Poľsku
Vo Wieliczke uvidíte do soli vytesané rôzne sochy, výjavy, kaplnky aj chrámovú loď. Najväčšiu z kaplniek zasvätili maďarskej (presnejšie uhorskej) kňažnej Kinge (známej skôr ako sv. Kunigunda, 1223 – 1292). Vytesaná zo soli, obklopená rytiermi, vyzerá, akoby čosi dávala tomu, kto kľačí pred ňou. V skutočnosti však prijíma zahodený prsteň. To je koniec legendy.
Legenda sa začína na území dnešného Maďarska. Kinga sa narodila v Ostrihome ako tretia, možno štvrtá dcéra uhorského kráľa Belu IV. a Márie. Dvanásťročnú (niektoré zdroje hovoria, že už päťročnú) ju zasnúbili s devätnásťročným poľským kniežaťom Boleslavom Hanblivým. Pri tej príležitosti poprosila otca, aby jej namiesto tradičného vena – korunovačných klenotov, drahých šiat a iného luxusného tovaru – daroval soľnú baňu. Želanie spečatila tým, že svoj snubný prsteň hodila do jednej z uhorských baní.
Po svadobnom hýrení vyzvala príjemne unavených obyvateľov Wieliczky, aby vykopali studňu. Vykopali ju, vody sa nedočkali, no hlboko pod zemou našli Kingin prsteň a biele zlato – soľ.
Ako ženatý muž prišiel k prídomku Hanblivý
O čosi pravdivejšie znie príbeh o tom, ako Boleslav Hanblivý získal svoj prídomok. Po sobáši sa Kunigunda stala krakovskou a sandomierskou vojvodkyňou. Manžela možno prekvapila prosbou o dočasnú pohlavnú zdržanlivosť. Z dočasnej sa stala trvalá, hoci Boleslav sa údajne predstave celibátu zdráhal podriadiť. Napokon však obaja zložili sľub do rúk krakovského biskupa. Martyrológium uvádza Kunigundu ako pannu. Boleslav kvôli splneniu priania svojej mladej manželky získal priezvisko Hanblivý.
O bani, skôr o meste hlboko pod zemou
Turistický okruh baňou meria asi 2 kilometre. Stačí zostúpiť po 394 schodoch a prechádzka špičkovo udržiavanými podzemnými priestormi sa začína. Lenže Kopalnia Soli Wieliczka má približne 2 100 komôr rozložených do deviatich úrovní. Najhlbšia časť bane siaha do hĺbky 327 metrov. Celková dĺžka chodieb dosahuje 245 km a každý deň v bani pracuje asi 400 baníkov, ktorí zabezpečujú jej turistickú prevádzku.
V hĺbke od 70 do 114 metrov sa nachádza niekoľko jaskýň, ktorých výzdobu tvoria kryštály soli. V podzemí má vykryštalizovaná soľ podobu až niekoľko desiatok centimetrov veľkých, takmer priehľadných kociek. Dolná a Horná krištáľová jaskyňa nie sú verejnosti prístupné.
Na začiatku bolo more – samozrejme slané, veľmi slané
To more, skôr oceán, dostalo pomenovanie Tethys. Prvýkrát ho použil rakúsky geológ Eduard Suess v roku 1893. Tethys bola v gréckej mytológii dcérou Urana a Gaie, sestrou a manželkou Okeana (na pokrvnú líniu sa medzi bohmi veľmi nehľadelo a Urános to trochu prehnal, keďže splodil asociálnych Titánov).
Oceán Tethys vznikol možno pred 300 miliónmi rokov a približne pred 65 miliónmi rokov sa rozpadol na zvyškové panvy. Odvtedy hovoríme o Paratethys. Sme v období alpského vrásnenia, ktoré dosiahlo vrchol v treťohorách. Miocénne more zalialo nížiny Karpatského oblúka od Sliezska až po Železnú bránu v Rumunsku.
Postupné ochladzovanie spôsobilo pokles hladiny asi o 60 metrov a morské vody sa zhrnuli do rozľahlej, no uzatvorenej nádrže s vysokou salinitou. Zabrali priestor medzi Karpatmi a vrchovinou stredného Poľska. Výskumy poľských geológov hovoria, že pred 13,6 miliónmi rokov sa začali tvoriť soľné usadeniny – proces trvajúci najmenej 200 000 rokov. Po jeho dovŕšení zaberali ložiská v Karpatskej priehlbine dĺžku asi 300 km a šírku 100 km. Ložiská vo Wieliczke sa tiahnu približne 10 km a ich šírka kolíše od stoviek metrov po 1,5 km.
Krátka história dlhého kopania
Na začiatku to bolo podobné ako u nás v Prešove – na povrch vyvierala soľanka, voda obohatená o rozpustenú soľ. Voľne prístupná na povrchu zeme, približne pred 5 000 rokmi. V dedinke Barycz archeológovia odkryli neolitické osídlenie s nádobami na odparovanie vody a získavanie soli.
Kým na Slovensku v Solivare vydržala ťažba soľanky až do 20. storočia, vo Wieliczke od nej upustili už v 13. storočí (posledné varne odstavili v roku 1724).
Od 13. do 15. storočia fáralo do bane mimo poľnohospodárskej sezóny asi 350 baníkov, ktorí vyťažili 7 až 8 tisíc ton soli. Mikuláš Koperník, údajne prvý zaznamenaný „turista“, baňu navštívil v roku 1493 – v období, keď sa ťažba začala meniť. Od 16. storočia už prebiehala celoročne.
V roku 1772 si európske mocnosti rozdelili Poľsko a Wieliczka sa stala súčasťou Habsburskej monarchie. Noví majitelia investovali, zaviedli nové technológie a začal sa používať pušný prach. Šachta cisárovnej Alžbety bola od roku 1868 dostupná konskou železnicou, čo zvýšilo obchod aj turistickú atraktivitu.
Po roku 1918 prešla baňa do vlastníctva poľského štátu. V medzivojnovom období dosahovala ročná produkcia 203 tisíc ton a patrila k svetovej špičke. Turistická návštevnosť rástla – do roku 1939 ju ročne navštívilo 120 000 ľudí.
Po vojne produkcia opäť rástla a vrchol dosiahla v 70. rokoch 20. storočia. Už v roku 1978 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V roku 1996 poľská vláda rozhodla o ukončení priemyselnej ťažby.
Niečo málo o tom, čo uvidíte na povrchu
Od mojej prvej návštevy v roku 2006 pribudol pri vstupe park – vlastne menší banícky skanzen s exponátmi strojov, ktoré slúžili pod zemou aj na povrchu. Napríklad banský kombajn AM 50, elektrická lokomotíva LD 31, 1,4 MW turbogenerátor MOS. Medzi nimi aj krásna parná lokomotíva TKp Śląsk. Typ malej parnej lokomotívy slúžiacej v továrenských areáloch. Vyrábaná bola v rokoch 1950 až 1963 v Pierwszej Fabryke Lokomotyw w Polsce, teda v továrni Fablok. Poliaci ju úspešne exportovali aj do Číny.
Z návštevy bane
Tých postrehov by bolo mnoho. Vidieť podzemie vyložené drevom tak, že pripomína gotický chrám s vysokými štíhlymi stĺpmi a stropom strácajúcim sa v tme, je úžasné. Podzemné jazero so soľankou, osvetlené farebnými reflektormi, je úžasné. Kaplnka sv. Kingy – veľká ako kostol a osvetlená lustrami z kryštálov soli – je úžasná.
Mám však ešte jeden osobný zážitok. V našej skupine bola mladá Japonka. Omeškávala sa rovnako ako ja – obaja sme fotografovali. Keďže chodby sú husto predelené dverami, bolo mi hlúpe jej ich nepodržať. Ona vždy poďakovala tým jemným ázijským úklonom. Tak sa mi to páčilo, že som sa stále zdržiaval, len aby som jej tie dvere mohol podržať znova.
Jednoducho – Wieliczka vie pripraviť rôzne prekvapenia.
Treba sa však pripraviť na veľké množstvo návštevníkov – ročne ich je okolo 2 miliónov. V praxi to znamená, že tu nebýva prázdno. Preto sa oplatí kúpiť vstupenky vopred online na konkrétny čas.
Rovnako platí, že Wieliczka je pri Krakove, no nie je jeho súčasťou. Presun, ktorý Pán Google maps odhaduje na 30 minút, môže v skutočnosti trvať aj hodinu.
Návšteva je vhodná pre všetky vekové skupiny, treba však rátať s tým, že prehliadka trvá pomerne dlho.
Aktuálne informácie
Otváracie hodiny:
Otvorené denne (počas sviatkov je nutné si overiť na web stránke) od 09.00 hod. do 17.00 hod. (býva uvedené aj od 08.00 hod. do 18.00 hod.)
Vstupné
Bežné vstupné 103 PLN cca 26 eur (cena sa môže líšiť pokiaľ ide o výklad v inom ako poľskom jazyku)
Deti do 4 rokov zdarma
Zľavnené vstupné pre rodiny a väčšie skupiny
