Najviac ráz som videl Vynález zkázy. Najviac som sa vždy tešil na Barona Prášila. Najmenej som pochopil Na kometě. Najväčšou hviezdou bola Cesta do pravěku. Na celom sídlisku nebolo dieťa, ktoré by tieto filmy nepoznalo. Zúrivo nadšené boli naše rozhovory, keď sme sa po filme stretli opäť na ulici. Najdôležitejšie bolo stihnúť vysielanie v televízii (o nejakom nahrávaní filmu alebo televíznom archíve v 70. rokoch 20. storočia nikto ani nechyroval) a včas sa zapojiť do hodnotiacej after party (tento výraz sme nepoužívali, stačilo povedať: stretneme sa na prašiaku a bolo jasné, kde sa bude film hodnotiť). Za to vďačíme Karlovi Zemanovi. Kúzelníkovi, ktorý predbehol veľkolepé Star Wars aj podmanivý Jurassic World.
Cesta pána Zemana k filmu
Trochu to pripomína klišé o americkom milionárovi, ktorý začínal ako čistič topánok. V mladosti Karla Zemana neboli udalosti jednoduché. Otec mu zomrel, keď mal sedem rokov, nevlastný brat Zdeněk ako trojročný. Otčim prehral rodinný majetok v kartách a napriek výtvarnému talentu prinútil nevlastného syna študovať obchodnú akadémiu.
Osemnásťročný Karel odišiel na juh Francúzska a v Marseille si vyboxoval miesto v reklamnej agentúre. Nie hneď. Pôvodne začal pracovať v mestečku St. Rafael. Z prvých zarobených peňazí si kúpil bicykel a kameru. Popri Stredozemnom mori prešiel Riviéru, Monako, Monte Carlo, Nice, Cannes, Toulon a skončil v Marseille. Za kamaráta, ktorý ochorel, zobral miesto v zápase profesionálnej boxerskej ligy. Prehral. Ale získal dobre platené miesto reklamného agenta v ateliéri F. Priera.
V roku 1930 sa vrátil do Československa, aby si odslúžil základnú vojenskú službu. Zaradili ho do jazdeckého pluku v Dašiciach pri Pardubiciach a zasiali v ňom trvalú lásku ku koňom. Jeho dcéra Ľudmila spomína, že ako vojak sa zúčastnil pretekov Veľkej pardubickej. Tú v tom čase absolvovali vojaci vo dvojiciach. V akomsi lese úspešne zablúdili a keď sa dostali na jeho okraj, Karel Zeman zistil, že sú pri dedinke Mělice. Tam bývala jeho stará mama. Obaja, presvedčení, že pretek je už passé, zašli na návštevu, dobre sa najedli a dostali aj buchty na cestu. V cieli zistili, že preteky boli také náročné, že mnohí ich nedokončili, a ich dvojica sa umiestnila na druhom mieste.
Po skončení vojenčiny pricestoval do Bratislavy a od nás vyplával do Juhoslávie. Precestoval Dalmáciu, Istriu, Taliansko, Grécko, Turecko, severnú Afriku a skončil opäť vo Francúzsku. Späť sa vrátil v roku 1936. Oženil sa, pracoval pre Baťu, slávil úspechy v reklame. Kým nedostal ponuku začať filmovať v Zlíne.
Rozprávky a filmy
V roku 1945 namiesto Hermíny Týrlovej nakrútil kombinovaný film (herec + plyšová postavička) Vánoční sen. O rok neskôr film získal veľkú cenu za krátky film na festivale v Cannes. Animované bábky pomohli Karlovi Zemanovi k veľkým filmom a súčasne zachránili filmové štúdio v Zlíne.
Prišiel rok 1955 a Cesta do pravěku. Kto nepozná ten film, nech si ho pozrie. Tisíckrát môžu byť prekonané naše vedomosti o zvieratách, ktoré sa vo filme objavili. Tisíckrát môže niekto rozoberať všetky omyly. Tisíckrát sa môžete na čomkoľvek smiať. Príde tisícprvý raz a každý vie, že čaro tohto filmu nevyprchalo.
Pán Zeman a Slovensko alebo ako bolo na Váhu
Ktokoľvek na Slovensku začne rozprávať o Cestě do pravěku, v jednej chvíli poznamená: časť sa nakrúcala na Váhu. Stále sme na to hrdí.
„Byli jsme s tátou u Váhu téměř celé léto, maminka, bratr a já. Byla jsem dost malá, ale pamatuji si, že přes den bylo strašné vedro a večer nás obtěžovali hejna komárů. Restaurace a hotely byly daleko, a tak jsme spali s tátou i celý štáb přímo u Váhu ve stanu. Večeři jsme si vařili na ohni v kotlíku. Bratr brzy z horkého slunce dostal úpal, a kvůli němu jsem se s maminkou musely dřív vrátit do Zlína. Dost mě to tehdy mrzelo. Stanování a divoká řeka se mi moc líbily, bylo to moje první velké dobrodružství.“[1]
Toto napísala dcéra Ľudmila do knihy Karel Zeman a jeho kouzelný svět. Kniha má byť „tlačeným zrkadlom“ múzea, ktoré bolo pri Karlovom moste v Prahe otvorené krátko pred jej vydaním.
Jules Verne, barón Prášil a Karel Zeman
Vynález zkázy v roku 1958 bol prvý. Geniálny prepis Verneovho románu, ktorého výtvarná podoba vychádza z rytinových ilustrácií k pôvodným vydaniam kníh slávneho Francúza. Syntéza reálneho a fantastického, hercov a animácie, maľovaných kulís a reálneho sveta sa označuje ako „zemanovský vynález“. V podstate je ten proces rovnaký ako pri vrstvení v počítačovom grafickom programe. Ibaže toto bol čisto analógový postup. Náročný na remeselnú zručnosť, výtvarnú dokonalosť a najmä schopnosť vizualizovať si výsledok skôr, ako bude skutočne nafilmovaný.
Ukradená vzducholoď (voľne inšpirovaná románom Dva roky prázdnin) prišla v roku 1966, Na kometě v roku 1970 (v hlavnej úlohe Emil Horváth ml. a Magda Vašáryová), posledný z trikových hraných filmov Karla Zemana.
Medzi verneovkami sa v roku 1961 objavil Baron Prášil. Inšpirovaný baladou nemeckého básnika Gottfrieda A. Bürgera Baron Münchhausen. V tomto príbehu sa schádza spoločnosť vybraných postáv. Astronaut Toník, Cyrano z Bergeracu, hrdinovia z delostreleckej kozmickej lode Verneho románu Cesta na Mesiac a chválenkár barón Prášil. Výtvarné podoba filmu korešponduje s ilustráciami francúzskeho grafika Gustava Doré. U nás sa pomerne dlho predávala ním ilustrovaná Biblia.
Možno by som mal spomenúť, že vo filmoch pána Zemana si zahrala aj druhá zo sestier Vašáryových, Emília. V rozprávke Bláznova kronika z roku 1964.
V 70. rokoch 20. storočia prišli animované rozprávky. Opäť mimoriadne úspešné, výtvarne neprehliadnuteľné.
O návšteve
Odporučiť návštevu Múzea Karla Zemana v Prahe nemám odvahu. Ak sa potrebujete ukryť pred náhlym dažďom, ak sa nemáte kde práve zohriať, ak si chcete dokúpiť niektorý z filmov Karla Zemana na DVD, vstúpte dnu. Ak si chcete zaspomínať na krásne filmy, dostať sa autorovi „pod košeľu“, uvidieť kulisy z filmov, rekvizity a odniesť si príjemný pocit zo spomienok, nechoďte dnu.
V roku 2010 bola v bratislavskej Bibiane výstava Fantastický svet Karla Zemana. Špičková záležitosť určená najmä pre deti. Zabrala plochu jedného poschodia meštianskeho domu. Predstavila všetko – praveké zvieratá aj interiér ponorky s kačacími nohami z Vynálezu zkázy. Bola interaktívna, strhla deti a nám skôr narodeným nalepila na tvár jemne prihlúply, silno melancholický úsmev: „To bolo tak pekné.“
Žiaľ, z Kampy som odchádzal udivený, sklamaný a neuspokojený. Scenár tohto múzea nie je to pravé makové.
Aktuálne informácie
Muzeum Karla Zemana
Saská 520/3, 118 00 Praha 1
Otváracie hodiny
Január - december
1.1. - 31.12.pondelok – nedeľa 10:00 - 19:00
Posledný vstup v 18:00. Zatvorené: 24. 12., 25. 12., 31. 12., 1. 1.
Vstupné od 190 Kč
[1] Ludmila Zemanová, Linda Zeman Spaleny, Karel Zeman a jeho kouzený svět, CPress, Brno 2015, str.89
