reklama

Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval

pekné, vysoké, antické - na vodu

Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Posledné výskumy rímskeho akvaduktu na francúzskom území známeho ako Pont du Gard hovoria, že bol postavený v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov. Stavať dvadsať rokov tak impozantný most nie je nič neobvyklé. Napriek tomu sa môže natískať otázka: čo zdržovalo pri výstavbe inokedy tak produktívnych Rimanov?

a)    nájazdy Asterixa a Obelixa cvičiacich si pästné súboje na úbohých rímskych legionároch?

b)    Panoramixova neochota staviteľom poskytnúť čarovný elixír (a to aj napriek tomu, že Kleopatriným robotníkom sa dovolil z neho napiť)?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

c)    skutočne náročná stavba, ktorej kvalitu dokladá takmer neporušená existencia do dnešného dňa?

Samozrejme, že k pravde bude najbližšie otázka c). Je to jasné na prvý pohľad. Tá stavba je naozaj úžasná!  V 17. storočí si ju sami Francúzi takmer zničili. Vďaka nábožensky motivovaným vojnám medzi monarchistami a hugenotmi (francúzsky protestanti). Henri, duc de Rohan (1579-1638), vodca vzbúrených francúzskych hugenotov, Pont du Gard neváhal v roku 1620 využiť na naplnenie svojich vojensko strategických cieľov. Nielenže most urýchlil presun jeho vojakov, ale k vôli  delostrelectvu nechal zrezať dve tretiny pôvodnej šírky pilierov. Akú medvediu službu vykonal pre zachovanie tohto starobylého diela, nie je nutné popisovať. Vďaka tomu, že francúzsky panovníci vždy inklinovali k veľkoleposti Rímskej ríše a radi sa stotožňovali s autoritami rímskych cisárov, prišlo relatívne rýchlo k výraznej náprave. Miestne úrady už na začiatku 18. storočia vykonali nevyhnutné zásahy na jeho záchranu. A o 100 rokov neskôr, Napoleon III, do obnovy zapojil finančné zdroje francúzskeho štátneho rozpočtu. V priebehu troch rokov, 1855 – 1858, sa vykonalo pre obnovu, zabezpečenie, revitalizáciu mosta také množstvo prác, že tento odolal aj trom veľkým povodniam v rokoch 1958, 1998 a 2002. Že nešlo len tak o nejaké zanedbateľné zdvihnutie hladiny rieky Gardon, hovorí skutočnosť, že v roku 1958 bola zaliata celá spodná časť mosta.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pont du Gard
Pont du Gard  (zdroj: Ľ. Vodička)

To všetko je novodobá história mosta. Ako už bolo v úvode spomenuté, nie je úplne jasné kedy bol skutočne postavený a ako dlho stavba trvala. Nálezy rímskych mincí z jeho okolia dokladajú, že stavba prebehla okolo polovice 1. storočia po Kr. V turistických sprievodcoch býva obyčajne napísané, že na stavbu bola potrebná „celá armáda otrokov“. Toto neurčité vyjadrenie počtu môže viesť až k fantastickým odhadom. Ak rozumieme armádou súhrn všetkých ozbrojených zložiek štátu, ktoré sú určené v čase brannej pohotovosti alebo v čase zvýšeného ohrozenia štátu na obranu alebo ochranu štátu pred vojenským alebo nevojenským ohrozením, mali by sme tipovať, že šlo o desiatky tisíc staviteľov (Slovenská armáda má k dispozícii cca 16 tis. vojakov). Na stavbe Pont du Gard sa podieľalo asi 800 až 1000 robotníkov a remeselníkov. Osobitne treba zdôrazniť, že vo veľkej miere šlo o profesionálov, skúsených remeselníkov a menej o „nekvalifikovanú otrockú stavebnú silu“.  Akvadukt je vo veľkej časti postavený bez použitia malty a svoriek. Celkový objem vápenca použitého na jeho stavbu dosiahol číslo 50 400 ton a niektoré bloky dosiahli hmotnosť 6 ton (aj v tomto sa turistické publikácie mýlia, uvádzajú „iba“ 5 tonové bloky). Mäkký červenkastý hrubozrnný morský vápenec sem doviezli najmä z lomu Estela vzdialeného 700 metrov od stavby. Horná rímsa mosta je vo výške 49 metrov nad riekou a celková dĺžka dosiahla 274 m. V spodnej časti zaberá šírku 9 metrov a v hornej sa zužuje na tri metre. Rozpätie jednotlivých oblúkov sa mierne líši, pretože každý oblúk zabezpečuje pružnosť eliminujúcu sadanie a deformáciu mosta. Náročnosť stavby prispôsobenej prostrediu, v ktorom sa nachádza si vyžiadala ľudí so skutočným remeselníckym fortielom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pont du Gard
Pont du Gard (zdroj: Ľ. Vodička)

Návštevníci obdivujú obyčajne impozantnú vonkajšiu krásu tohto mosta a ani netušia, že povestná „čerešnička na torte“ sa skrýva v jeho vnútri. Vodovod (cesta, ktorou voda tiekla) sa nachádza vo vnútri. Steny kamenného potrubia boli špeciálne ošetrované. Podlahu tvoril betón a spolu s ním boli steny pokryté štukou obsahujúcou črepy z keramiky a špeciálne dlaždice. Ich povrch bol ošetrený olivovým olejom a maltou, ktorú vytvorila zmes haseného vápna, bravčovej masti a šťavy z nezrelých fíg. Povrch bol hladký a dobre odolával koróznym vplyvom vody. Všetko fungovalo k absolútnej spokojnosti obyvateľov Nîmes (rim. Nemausus). K tým sa dostala voda 50 kilometrov dlhým vodovodom z prameňa pri Uzès.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pont du Grad
Pont du Grad (zdroj: Ľ. Vodička)

V roku 1985 most zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ďalších 11 rokov musel areál a samotná pamiatka čakať na realizáciu projektu Jean-Paul Viguiera. Vďaka nemu sa najmä nástupný priestor zmenil na príjemný boulevard.  Ak pod slovíčkom boulevard (bulvár) rozumieme širokú ulicu lemovanú obchodíkmi, kaviarňami, exteriérovým sedením a zeleňou, tak okolie Pont du Grad, tomuto obrazu dokonale zodpovedá.  Aj s obrovským množstvo ľudí a zmeskou jazykov, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani stavba Babylónskej veže. Netreba sa toho báť. Pri pamiatkach tohto typu to nie je nič neobvyklé. Za počudovanie skôr stojí skutočnosť, že možno len pätina návštevníkov, ktorí sa rýchlym krokom presunú k mostu, rýchlym krokom prejdú na jeho druhý koniec, rýchlym pohybom vytiahnu fotoaparát a spravia si rýchlu fotografiu „ja a Pont du Gard“, si pozrie aj múzeum. Keby len múzeum! V podzemí „bulváru“ je okrem múzea kinosála, výstavný priestor s dočasnými prehliadkami, ale najmä klimatizovaná a pokojom naplnená sála kde si návštevník môže odpočinúť. Múzeum dokumentujúce históriu akvaduktu od jeho vzniku až do súčasnosti zodpovedá tomu čo si predstavíte pod pojmom moderné múzeum. Nie je presýtené exponátmi, nechýbajú tu pôvodné nálezy, rovnako ako veľkorozmerné diorámy a rekonštrukcie. Kde by v expozícii možno narážalo rušivo na seba to nové a to pôvodné a obnovené je stlmené svetlo, ktoré len v bodoch osvecuje exponáty. Výsledný efekt je výborný. Návštevník sa pohybuje v kulisách, ktoré sú skutočné, ale aj nie sú. Výsledná výpovedná hodnota expozície, ktorá zaberá rozlohu asi troch veľkých telocviční je vysoká. V prvom rade je o akvadukte. Ale aj o živote Rimanov v oblasti starovekého Stredomoria. Jednoducho, ak navštívite Pont du Gard, nezabudnite, že Pont du Gard nie je len most, ale aj všetko, čo bolo vďaka nemu a kvôli nemu v okolí dobudované.

Pont du Gard
Pont du Gard (zdroj: Ľ. Vodička)
Ľuboš Vodička

Ľuboš Vodička

Bloger 
  • Počet článkov:  172
  •  | 
  • Páči sa:  1 182x

publikované články sú zo série Tip na fototrip (pôvodný názov použitý pre inzine.sk) o turistických zaujímavostiach najmä na Slovensku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTip na fototrip

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu