reklama

České a moravské veterné mlyny: Třebíč

Mlyn, ktorý nikdy nemlel múku.

České a moravské veterné mlyny: Třebíč
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mlyn, ktorý nikdy nemlel múku. Naozaj, tento veterný mlyn nikdy nemlel múku. Bol pokazený? Postavili ho zle? Nie. Mleli v ňom kôru stromov. Zvyčajne z duba, zo smreku, vŕby, smrekovca opadavého, brezy, javora, topoľa, bazy, jarabiny, liesky. Dôvod bol prozaický. Mlyn dali postaviť garbiari, spracovatelia kože.

Proces spracovania kože sa začína tým, že sa táto zbaví častí, ktoré by mohli hniť. Potom sa namočí do triesla, kde sa vylúhuje. Trieslo kožu zafarbí. Inú farbu má koža, keď sa vylúhuje s dubovým trieslom, iná s brezovým a iná so smrekovým. Kože sa nakoniec natrú lojom alebo masťou, preleštia voskom, aby získali mäkkosť a lesk. Takto spracovaná koža je vhodná na výrobu spotrebného tovaru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O mlyne, jeho stavbe a ďalších osudoch

Spracovanie kože bolo v Třebíči tradičným remslom už od stredoveku. Nebolo ničím neobvyklým, keď mlyny prijali objednávku a na istý čas vypustili zo svojho výrobného programu mletie múky. Nahradili ju kôrou a lepšie zarobili. Stávalo sa to na krátky čas a mlynári sa vrátili k obiliu. Ibaže v 19. storočí sa produkcia kože tak zvýšila, že pre mlynárov bolo rentabilnejšie mlieť kôru. To vyvolalo napätie na trhu a koneční spotrebitelia, obyvatelia zásobovaní tunajšími pekárňami sa začali búriť. Garbiarsky majstri sa preto uzniesli, že si postavia vlastný mlyn. Len pre ich potreby. Nič nie je také jednoduché, ako sa na prvé rozhodnutie vydarí. Mlynári, povedzme, že klasici, vyvolali protestné akcie a realizácii stavby sa snažili zabrániť. Arbitrom v spore sa stala Třebíčska radnica, ktorá rozhodla: bude sa stavať! Klasici, tak prišli o zisk z mletia kôry a garbiari mali zabezpečený prísun suroviny na spracovanie kože.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Třebíč
Třebíč (zdroj: Ľ. Vodička)

V roku 1836 bol mlyn hotový. Po prieťahoch a obštrukciách. Jedna z mnohých kreatívne ladených sťažností tvrdila, že otáčajúce sa lopatky budú plašiť furmanské kone. Darmo, predchodcovia dnešných ekoteroristov, boli rovnako bodrého rozumu. Pôvodný plán postaviť drevený mlyn sa rýchlo zmenil. V okolí bolo veľa budov, ktoré mohli mlyn ohroziť požiarom, preto sa stavebný materiál zmenil na kombináciu tehly a kameňa.

Samotná budova na kopčeku menom Kancibork sa trochu vymyká predstave klasického veterného mlynu. Je výrazne kónická (až tak, že pripomína delovú strelu – kozmickú loď z Verneovho románu Cesta na Mesiac), zakončená pologuľatou šindlovou strechou helmového tvaru. Fasáda je zjednotená bielou hladkou omietkou (dnes už skôr šedou) a v každom poschodí sú tri okná (čo tiež nie je úplne presná informácia, pretože na treťom poschodí sú štyri).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Třebíč
Třebíč (zdroj: Ľ. Vodička)

Větrník fungoval do konca 19. storočia. Výrobnú technológiu po ňom prevzal mlyn na parný pohon a z budovy sa stal sklad dreva.

Nájomné byty forma sociálnej pomoci

Nasledujúce informácie budú ako vystrihnuté z programového vyhlásenia rodinne orientovanej politickej strany založenej zaslúžilým multiotcom. V roku 1929 nehnuteľnosť kúpilo mesto Třebíč. Mlyn bol schátraný, vo vnútri sa nenachádzalo žiadne strojné zariadenie, drevené trámy boli prehnité a na južnej strane sa objavili trhliny v stene. Začiatkom 30.-tych rokov 20. storočia mesto pristúpili k rozsiahlym opravám. Zvonku aj vo vnútri. Interiér rozdelili na niekoľko miestností, aby poslúžili ako nájomné byty pre sociálne odkázané rodiny. Byty – skôr miestnosti vo veľkosti sparťansky poňatých väzenských ciel – slúžili svojmu účelu až do 70.-tych rokov 20. storočia! V roku 1977, pri príležitosti osláv 700. výročia založenia mesta, prešiel mlyn poslednou kľúčovou obnovou. Transformoval sa na múzeum.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Třebíč
Třebíč (zdroj: Ľ. Vodička)

Dnes

Je to malé, príjemné, útulné múzeum a najmä v horúcich letných dňoch, poskytujúce pocit skutočnej chladnej pohody. Prvé poschodie spodobuje bývanie posledných troch rodín z druhej polovice dvadsiateho storočia. Tretie poschodie načrtáva podobu neexistujúceho strojného zariadenia. Štvrté poschodie nie je sprístupnené, ale v pivnici sú zachované dva suché záchody, familiárne známe ako latríny, ktoré slúžili v podobe hygienického zázemia pre obyvateľov mlyna. Neviem si dobre predstaviť dve veci: aké to bolo najmä pre starých obyvateľov chodiť hore – dolu po skutočne strmých schodoch vo vnútri mlynu a aké to bolo vojsť do pivnice, kde boli latríny slúžiace svojmu účelu pre niekoľko rodín v celej budove.

Třebíč
Třebíč (zdroj: Ľ. Vodička)

Ten mlyn je naozaj zaujímavá stavba. Architektúrou, aj svojou históriou.

 

Ľuboš Vodička

Ľuboš Vodička

Bloger 
  • Počet článkov:  172
  •  | 
  • Páči sa:  1 182x

publikované články sú zo série Tip na fototrip (pôvodný názov použitý pre inzine.sk) o turistických zaujímavostiach najmä na Slovensku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTip na fototrip

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu