Kostoly za hradbami: Kuchyňa

Kostol v Kuchyni je čistá klasika nášho vidieku. 

Kostoly za hradbami: Kuchyňa
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kostol v Kuchyni je čistá klasika nášho vidieku.  Ja viem, že mnohých vtipálkov napadne, ako by to znelo, keby sa niekto pomýlil a napísal: kostol v kuchyni. Znelo by to, ako by si ktosi doma v kuchyni rozložil modelovú železnicu.  Napríklad. Ale v obci Kuchyňa je kostol ako postavený podľa šablóny našich svätostánkov v 18. storočí. Mohutná stavba s výraznou a štíhlou vežou, biela so žltými doplnkami, na vyvýšenom mieste, aby dominovala svojmu okoliu, nezameniteľne zameniteľná s mnohými a mnohými  podobnými v našich malých obciach. Kostol je skutočne zo začiatku 18. storočia. Barokový, s ihlanom strechy na svojej veži (čím s odlišuje od typického cibuľového ukončenia z tohto obdobia), nebyť vysokých stromov v jeho okolí, stále by výrazne dominoval svojej domovine.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kuchyňa
Kuchyňa (zdroj: Ľ. Vodička)

Opevnenie, to je sila!

Naozaj, tak ukážkový hradbový múr nemajú v žiadnej blízkej dedine. Vytvarovaný ako z poddajného piesku. Hladký, mäkkých tvarov, ale mocný. Obtáča kostol mohutným prstencom s výraznými šikmými operákmi. Keď sa pozriete na ten múr, bezpečne viete, že veľa vydržal. Osobitne zaujímavá je jeho južná strana. V tejto časti sú k opevneniu primknuté záhrady dedinskej zástavby. Plus budova. Nepodarilo sa mi ju zaradiť k ničomu, čo by som vedel identifikovať. Kamenná, hranatá, nízka vo vzťahu ku kostolu, vysoká vo vzťahu k susednej záhrade, pretože táto leží podstatne nižšie, ako je úroveň kostola. Úplne najzaujímavejší je otvor na východnej strane. Veľmi, ale naozaj veľmi, podobný zámkovej strieľni. Len to umiestnenie je trochu nelogické. „Mieri“ do vnútornej strany múru.  Možno súvisí so zaniknutým kostolom, predchodcom súčasného. Nie je to totiž vôbec isté, či kostol (teda pahorok, na ktorom stojí) nebol opevnený už v stredoveku. A to i napriek tomu, že opevnenie sa spomína až s Pavlom Križanom, kňazom , ktorý tu pôsobil v rokoch 1774-1799. Ak by sme pripustili teóriu, že budova je súčasťou pôvodnej zástavby, strieľňa by mohla mať svoju logiku a to hranaté kamenné čudo, by bola bašta.

SkryťVypnúť reklamu

Kuchyňa
Kuchyňa (zdroj: Ľ. Vodička)

Z dejín kostola

Dovolím si priamo citovať z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu: „Najstaršie písomné zmienky o Kuchyni z prvej polovice 13. storočia nič nenapovedajú o existencii fary, resp. kostola v tejto obci.  Listina Ondreja III. z roku 1291 hovorí o donácií majetku Kuchyňa, ktorú dostal Depreht, syn Kunta, bratislavského richtára od kráľa Bela IV. za dobré zásluhy.             O Kuchyni sa tu hovorí ako o opustenej a vyľudnenej zemi Kuhna patriacej Bratislavskému hradu, ktorá má kostol sv. Mikuláša. Opustenosť dediny súvisí s vpádom Přemysla Otakara II. roku 1260.  S existenciou kostola s patrocíniom sv. Mikuláša teda môžeme v Kuchyni počítať už v 13. storočí. Kuchyňa sa však nenachádza v desiatkových súpisoch z rokov 1332-1337, čo by mohlo znamenať, že dedina bola filiálkou inej fary. Kuchyňa sa už ako samostatná farnosť spomína v štatútoch ostrihomskej kapituly k roku 1397.  Roku 1429 sa v listine kráľa Žigmunda spomína kostol v Kuchyni – in villa Chuhna prope ecclesiam.  Ako samostatná fara sa Kuchyňa spomína ešte roku 1516.  K rokom 1548 a 1561 je Kuchyňa evidovaná ako filiálka Perneku. Zodpovedajúca časť vizitácie z r. 1561 neuvádza žiadne bližšie údaje o kostole.          K zániku fary teda muselo dôjsť v rozmedzí rokov 1516 a 1548. Ako filiálka Perneku figuruje Kuchyňa aj v roku 1634 s poznámkou, že kedysi bola samostatnou farnosťou s náležitými statkami.  Tu sa uvádza, že vizitátor (Juraj Draškovič, bratislavský Prepošt a varadínsky biskup) prikázal aby si postavili sakristiu a aj oltár. Kostol mal dva posvätené zvony, svätostánok a krstiteľnicu. Farská budova tu v tomto čase nebola. Trnavský schematizmus z roku 1927 kladie založenie fary do roku 1701, čo však, ako sa ukáže, správne nie je. Podľa Borovského bol kostol v Kuchyni postavený roku 1702. Némethy udáva rok založenia fary 1729 a dodáva, že predtým vraj bola filiálkou Perneku. Tento letopočet figuruje aj vo farskej kronike Kuchyne a nie je dôvod ho spochybňovať. O zriadení fary údajne rozhodol rok predtým gróf Mikuláš Pálffy, ktorý podujatie aj finančne zabezpečil.  Evidentne sa však jedná o opätovné zriadenie fary, ktorú máme v staršom období spoľahlivo doloženú. Od roku obnovenia farnosti, teda od 1729 sa v obci vedie matrika zosnulých, kniha sobášených a krstených od roku 1730. Staršie záznamy existujú, nachádzajú sa však v matrike Perneku, ktorého filiálkou bola Kuchyňa v predchádzajúcom období. A práve nahliadnutie do matrík Perneku poskytuje bližšie informácie o kostole a fare, z ktorých pravdepodobne čerpá aj kronika fary Kuchyňa, pretože sú staršie. V matričnej knihe s inventárnym číslom 1688 sa nachádza zoznam perneckých farárov z rokov 1645 – 1732. Z tohto zoznamu sa dozvedáme, že za perneckého farára Antona Šimončiča bol v roku 1701 započatý kostol v Kuchyni. Ďalší záznam uvádza meno Martina Haršániho, za ktorého pôsobenia bol kostol zvnútra aj zvonku dokončený. Podľa nasledujúcich poznámok bola fara v Kuchyni vyčlenená z perneckej roku 1729 za úradu farára Martina Dubníka. [1]

SkryťVypnúť reklamu

Kuchyňa
Kuchyňa (zdroj: Ľ. Vodička)

Čo dnes?

Dnes je kostol stále pekný. Za nazretie určite stojí.

Prekvapilo ma, že v deň, keď sme sa pri ňom zastavili, nebol som jediný, kto si ho fotil. Bolo to tak, že kútikom oka sme sa dvaja fotografujúci navzájom zaregistrovali. Neporozprávali sme sa, nepozdravili sme sa, ale neprekvapilo ma to. Na facebook-u sledujem viacero skupín, ktoré mapujú naše sakrálne pamiatky. Ticho, mentálne im drukujem, povzbudzujem ich  a teším sa z ich činnosti.

Kuchyňa
Kuchyňa (zdroj: Ľ. Vodička)

[1] Spracoval Mag. Phil. Martin Švec, evidenčný list národnej kultúrnej pamiatky č. 149/529/46/2, Archív PU SR, 19. 6. 2015, číslo ÚZPF 439/1

Ľuboš Vodička

Ľuboš Vodička

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  382x

publikované články sú zo série Tip na fototrip (pôvodný názov použitý pre inzine.sk) o turistických zaujímavostiach najmä na Slovensku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTip na fototrip

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

44 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

280 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

735 článkov
SkryťZatvoriť reklamu