Máme tu unikát. Slovenský unikát. Pravdepodobne jediný kostol na Slovensku zasvätený svätému Žigmundovi. Veľmi som sa snažil zistiť, či Žigmundovi zasvätili u nás ešte iný kostol. Nenašiel som ho. Nechcem sa pasovať za Truhlíka ktorý všade bol, všetko videl a všetko skúsil, pretože tej rozprávkovej postavičke nesiaham ani po prvý článok jeho článkovitých nôh, ale viac-menej, som si touto informáciou istý.
Príhody a pokánie sv. Žigmunda
Svätosť svätého Žigmunda je trochu prekvapujúca. Prečo? Pretože sa v jeho prípade nedá hovoriť o ukážkovom živote a zázrakoch. Narodil sa v 5. storočí na území dnešného Francúzska. Ako syn burgundského kráľa Gundobalda sa oženil s dcérou ostrogótskeho kráľa Theodoricha. Výber manželky ovplyvnila orientácia všetkých zúčastnených na ariánske vierovyznanie. Arianizmus, podľa alexandrijského kňaza Areia, bolo teologickým učením, ktorého zíklad tvorila téza, že Ježiš Kristus nie je Boh, ale Boží syn a hierarchicky je podriadený Bohu Otcovi a Duchu svätému. Učenie v stredoveku odsúdili ako herézu. Žigmund, praktizujúci a oddaný kresťan nechal v Agaune vybudovať prvý germánsky kláštor zasvätený sv. Móricovi. Zabezpečil dokonca prevoz svätcových ostatkov do kláštornej svätyne. Po smrti svojej prvej manželky, sa oženil s komornou Prokopiou, známou aj pod menom Constance. Ukázalo sa to ako neveľmi dobrý nápad. Syn Sigerich, z prvého manželstva, si s macochou nepadli do oka. Až do tej miery, že Prokopia nahovorila manžela, Sigerichovho otca, aby zabil svojho syna. V roku 522 ho nechal uškrtiť. Vo chvíli, keď sa synova smrť stala neodvratnou, otec si uvedomil obrovskú chybu. Vrhol sa na nehybné telo, oplakal zbrklí počin a začal pokánie, ktoré ukončila až jeho tragická smrť.
Rok po smrti Sigericha do Burgundska vtrhli Frankovia. Žigmund s rodinou sa ukryl do kláštora Saint-Maurice. Tam rodinu zajali a odvliekli do Orleansu. V roku 524, kráľa s manželkou a dvoma synmi odsúdili na smrť. Utopili ich v studni na mieste známom ako Colombe.
Kresťania v Colombe, na mieste ich popravy, postavili najskôr kaplnku, neskôr kostol. V roku 535, alebo 536 telesné pozostatky celej rodiny vyzdvihli a preniesli do Saint-Maurice. V tom čase už Žigmunda oslavovali ako mučeníka.
Karol IV., český kráľ, v rokoch 1354 a 1365 získal všetky Žigmundove kostrové pozostatky, previezol ich do Prahy a uložil v chráme sv. Víta. Pražská synoda, napriek tomu, že šlo vyslovene o cudzinca, vyhlásila, že sa bude sláviť sviatok sv. Žigmunda a označila ho za patróna Zemí koruny českej. Mimochodom, druhý syn Karola IV., dostal meno Žigmund. Žigmund Luxemburský, líška hrdzavá. Bojovník proti husitom, kráľ, ktorý výrazne zveľadil Prešporok, teda dnešnú Bratislavu.
O kostole, vcelku nenápadnom
Pokiaľ pôjdete od Svätého Jura do Pezinku autom po Myslenickej ulici, budete prechádzať miestnou časťou Grinava. Tá patrí už pod Pezinok. Bezpečne vám padne do oka veľký, modernisticky vzhľadný, kostol. Neogotický, trochu pevnostne pôsobiaci s vysokou vežou s malými priezormi a špicatou ihlanovou strechou vsadenou do vytiahnutých múrov nároží. Evanjelický kostol, o ktorom nie je reč. Tento postavili pred nejakými so rokmi. Pre toto rozprávanie je dôležitý ďaleko menší, takmer za chrbtom toho veľkého stojaci, gotický kostol.
Ako je u nás takmer zvykom, dnešný gotický kostol stojí na starších, románskych základoch. Už v roku 1390 sa kostol spomína ako farský. V literatúre sa tým pádom uvádza, že ho postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Medzi rokmi 1647 až 1676 prešiel výraznou modernizáciou. Pôvodný priestor doplnili o južnú predsunutú predsieň, dvojlodie zjednotili spoločnou strechou, nadstavali vežu na dnešnú výšky siedmich nadzemných podlaží. Najmä však kostol opevnili ohradným múrom z lomového kameňa.
V roku 1965 sa realizovala posledná výrazná obnova kostola. Cieľom bolo čo najviac prinavrátiť stavbe gotický charakter.
Dnes
Dnešná stavba pôsobí skôr milo vidiecky, ako oku lahodiaci architektonický skvost. Dedinský kostolík, zo zadnej strany v dotyku s vinohradom, tak typickým pre túto oblasť. V podstate aj ten vinohrad, aj ten kostol pôsobia ako zabudnutí mohykáni. Väčšinu vinohradov tu vyklčovali stavania chtiví obyvatelia a kostolík sa akosi zhodou okolností ocitol v blízkosti veľkej štvorprúdovej cesty. Trochu mimo dohľadu menej pozornej verejnosti. Akokoľvek to však je, je svedkom čistého stredoveku a svojím patrocíniom je slovenským unikátom.
