Maličkosti z Malých Karpát: skalné okná

Skalné okná! Ako vznikli?

Maličkosti z Malých Karpát: skalné okná
Malá pec (Zdroj: Ľ. Vodička)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Skalné okná! Ako vznikli? Zvetrávaním. Super odpoveď, ale ako? Čo o nich naozaj vieme? Teda okrem toho, že aj tie najmenšie budia zaslúženú pozornosť. Tie veľké vyvolajú aj ochkanie, vzdychanie, pocit nedostatku vzduchu z údivu a občas aj úľavu v podobe vulgárnej nadávky. Áno. Napriek tomu som sa dopátral len jedného odborného článku, ktorý o nich rozprával. Mária Bizubová z Prírodovedeckej fakulty UK v článku Neobyčajné kamenné útvary Slovenska.[1] Inak, ticho po plešine. Čo je zaujímavé v tom článku k dnešnému rozprávaniu? Toto: „Rôzne veľké štruktúrne skalné brány a okná, „otvorené aj zatvorené“ nesporne patria medzi zaujímavé kamenné útvary. Najznámejšou skalnou bránou Slovenska je Gotická brána (tiež Gotické okno) s výškou 13 m. Je to snáď najkrajší prírodný útvar  Súľovských skál. Meno je dal nezameniteľný lomený tvar, ktorý pripomína gotický oblúk. V minulosti sa nazývala Lomená brána. Neďaleko nej je 8 m vysoká Obrovská brána, ktorá vznikla podobne ako Gotická brána rozšírením pukliny v karbonatických paleogénnych zlepencoch a brekciách a vypadnutím bloku horniny zo skalnej steny. Najväčšia skalná brána vysoká až 27 m sa nachádza na Ohništi (1538 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Vznikla v mezozoických vápencovo-dolomitických horninách. Najväčší skalný previs (abri) nazývaný „strecha“ Slovenska, alebo Kostolecký dóm je ozdobou Kostoleckej tiesňavy, 500 m dlhej doliny v Manínskej vrchovine (súčasť Súľovských vrchov). Tiesňava vznikla zarezaním sa potoka do druhohorných vápencov bradla Drieňovka. Prerezaním sa skalný masív rozdelil na dve časti. Ľavá strana sa rozpadla na mnoho bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastá hustou vegetáciou, pravá strana vytvára mohutný skalný útvar s  previsom, ktorý má podobu „zatvoreného okna“. Obrovský balvan tesne nad cestou, zrejme vypadol z tohto „okna“. Je súčasťou veľkého usypiskového kužeľa, ktorý je výsledkom opadávania skalných stien gravitačného triedenia materiálu (najväčšie bloky sú dolu).“ Niektorí autori píšuci o skalných krásach sveta dodávajú, že skalné brány sú prírodne skalné útvary, ktoré vznikli vplyvom erózie či tokom lávy. Ak teda hľadáte čosi ako populárno náučnú literatúru o geológii Slovenska, budete ťahať za veľmi krátky koniec. Veľa jej nie je. Ešte menej o tom, ako pôsobili korózne sily, keď okno v skale otvorili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milošove skalné okno
Milošove skalné okno (zdroj: Ľ. Vodička)

Bratislava – Devín – hradná bralo

Bol som v pokušení napísať, že to je najznámejšie skalné okno v Malých Karpatoch. Asi nie je. Viacmenej som o tom presvedčený. Možno si málo ľudí aj uvedomí, že to skalné čudo, ktoré vedie popod premostenie hradného brala a Panenskej veži. Skalné okno, skalná brána je v podstate priamo v Bratislave. Kto vie ako dlho je známa. Šija medzi bralom a výbežkom, na ktorom stojí veža existuje od čias ako stavali hrad. Nasvedčuje tomu murivo, ktorým spevnili a rozšírili pochôdznu časť, ktorá vežu sprístupňovala. Vežička! Škoda by bolo nespomenúť povesť, klasickú love story, čo sa okolo nej vinie ako anakonda okolo svojej večere. Je to príbeh rytiera Mikuláša a panny Margaréty. Pán Devínskeho hradu Mikuláš sa zaľúbil do Margaréty z korutánskej rodiny. Žiaľ, Margarétinmu otcovi sa rytier z Devína nepozdával. Ten zvolil radikálne riešenie a dievča uniesol. Údajne sa do únoscu zaľúbila a s radosťou plánovala svadbu.

SkryťVypnúť reklamu

Devín
Devín (zdroj: Ľ. Vodička)

K hradu dorazili vojská Margarétinho strýka Rafaela s ozbrojencami a dievčinu uniesli. Mikuláš znalý domáceho zemepisu korutánske vojsko prekabátil a dievča opäť uniesol na hrad. Ako si v hradnej kaplnke zaľúbenci sľúbili lásku a vernosť, na nádvorí hradu sa rozpútala bitka. Rafael zvíťazil a Mikuláša zahnali do veže, v ktorej udatný rytier padol. Jeho nevesta z nej od žiaľu skočila do Dunaja.

Vždy, keď počujem túto povesť, napadnú mi dve veci: prečo sa Štokholmský syndróm volá Štokholmský, keď by sa mal volať Devínsky, ak nie Prešporský! Veď korutánska panna sa zaľúbila už v stredoveku do únoscu z hradu Devín. Druhý problém, ktorý ma zaujíma je, ako to ten Lanfranconi tak dokonale zvládol s reguláciou Dunaja, keď už netečie popod vežičku. Dnes by Margaréta tvrdlo dopadla na chodník.

SkryťVypnúť reklamu

Devín
Devín (zdroj: Ľ. Vodička)

Bratislava – Stokeravská vápenka

Ak Devínske okno môže byť veľmi známe, tak okno v masíve Stokeravskej vápenky, by v podstate nemal poznať nikto. Nachádza sa na mieste 4. stupňa ochrany prírody, čo znamená, že ak k nemu nevedie (čo naozaj nevedie) turistický značený chodník , nemá tam čo bežný návštevník robiť. Ibaže pravda je tak trochu úplne iná. Z konca Agátovej ulice v miestnej časti Dúbravka vedie dobre vyšliapaný chodník k Stokeravskej vápenke. Pokiaľ sa budete držať stále vľavo a vľavo na vrchole prvého kopca natrafíte najskôr na jaskyňu a potom na kamenný ostroh, ktorému v hornej časti dominuje okno.

SkryťVypnúť reklamu

Stokeravska vapenka
Stokeravska vapenka (zdroj: Ľ. Vodička)

Milošove skalné okno

Milošove skalné okno sa nachádza neďaleko obce Trstín. Nad spojnicou (cesta 51) Trstín – Jablonica. Ak si poviete, že chcete vidieť len to okno, ideálne je cestou z Trstína sa dostať k rázcestiu prvej lesnej cesty odbáčajúcej smerom vpravo popod Levený vrch. Po spevnenej lesnej ceste prejdete 15, možno 20 metrov a cestou necestou sa začnete šplhať do svahu po ľavej strane. Čo napísať ešte? Úprimnú sústrasť a dávajte si pozor. Svah je príkry až až, podložie ako by ho špeciálne drolivými skalkami vysypali a ak so sebou beriete aj psa, tak vám nohy bude zväzovať strach, lebo aj pre nášho psa nebolo väčšej radosti ako behať presne po tých miestach, kde sa mohol „zrúbať“ dolu na cestu do Jablonice. Teda, tak som to videl ja. Amy nie. Okno je pekné, je pomerne vysoko, nie je dobre dostupné, napriek tomu si myslím, že je hojne navštevované. Mimochodom, lesy sú tu pekné, bez turistického značenia. Značenie, že ide o poľovný revír nechýba a poľovníci nezabudli pripomenúť, že je tu „Zákaz vstupu“ a nebezpečenstvo ohrozenia života. Strieľajú asi po všetkom, čo sa hýbe.

Milošov skalné okno
Milošov skalné okno (zdroj: Ľ. Vodička)

Malá Pec

S Malo Pecou, aj s jej sestrou Veľkou Pecou ste sa na stránkach dobrodruh.sk už mali možnosť stretnúť. Sú súčasťou Dobrovodského krasu, nazvaného podľa obce Dobrá Voda. Kras tvoria triasové vápence a dolomity. V mojej súkromnej hitparáde skalných okien Malých Karpát, Malá pec s Milošovým skalným oknom súperia o prvenstvo. K Malej Peci sa najjednoduchšie dostanete z obce Prašník. Mimochodom, myslím si, že toto okno vzniklo prepadom stropu menšej jaskyne.

Malá Pec
Malá Pec (zdroj: Ľ. Vodička)

P.S. Môj výpočet skalných okien v Malých Karpatoch určite nie je konečný. Ak poznáte ďalšie, napíšte.

 [1] http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:zaNwwRQY2doJ:bichez.pedf.cuni.cz/archiv/article/28%3Ffulltext%3Ddownload+&cd=11&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

 

Ľuboš Vodička

Ľuboš Vodička

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  382x

publikované články sú zo série Tip na fototrip (pôvodný názov použitý pre inzine.sk) o turistických zaujímavostiach najmä na Slovensku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTip na fototrip

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

62 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu