Koník vraný tam síce nebežal, ale raní septembroví ulievači áno. S pohľadom upretým na rieku pripomínali skôr Marca Aurelia s Converse ruksakom na chrbte. Módne gladiátorske sandále dokonale zapadali do mojej predstavy.
Pokiaľ úbohá mládež, nútená burcovať zlenivenú fantáziu k strategickým riešeniam otázky vlastnej nenápadnosti, ich mladší kolegovia si beztrestne užívajú babie leto.
Paradoxne, zastrčení v bunkri z krabíc od banánov. Bruchá natlačené (ne)dobrovoľne kelovým prívarkom, pehavý zažmúrený ksicht a cvičky vyradené z minuloročnej telesnej, zaryté do rozkysnutého bieleho chodidla. Polhodinové zdržanie pri jééj to je ale zlatý psíík a návrat ku kakaovým rezom. Ešteže deťúrence si zväčša postačia aj sami, vo svojom šušlavom monológu.
Horšie sú stretnutia s ďalším pestúnom psa. Tie pridžublé úsmevy, keď si vaši psy práve očuchávajú zadky, proste nemám rada. S podobným chápajúcim pohľadom som sa stretla aj u mamičiek na materskej dovolenke. V momente keď jedna ratolesť sype pieskovú tortičku na hlavu druhej plešatej ratolesti, ich majiteľky vyskočia z lavičky, odchmatnú si decko, povedia kakané a je tu chvíľa chápajúci pohľad venovaný koleginke. Ja vtedy väčšinou potlapkám psa po hlave a so zreteľným prízvukom na prvej slabike poviem dobrý. Pri decku by stačilo prehodiť na stredný rod. Istota je guľomet a pohlavie v tomto veku ťažko identifikovateľné.
Prepichovanie ušiek je odsúdeniahodný čin a háenemko vyrába vecičky aj v iných farbách ako je rúžová a modrá.
Toto veru nie je krásna literatúra, ale keby bola, tak by sa rieka vlnila ako stuha a biela labuť by sa noblesne vznášala na priezračnej hladine. Bohužiaľ rieka sa ponáša skôr na odpadovú vodu zo sobotného prania a do úlohy vtáka môžeme obsadiť iba ak kačičku z PVC.
Aj napriek tomu mám pocit, že som si odniesla kúsok nostalgie od mora. A možno za všetok ten sentiment môžu moje nové vintage šortky z ebayu.
