Keď najprv nájdete obrovský hotel v centre lesa s výhľadom lepším, ako z veže Galata, poviete si: ten musel byť riadne drahý. Keď vyhorí jedna z najväčších a historicky najvýznamnejších knižníc na brehu Bosporu a ľudia si šuškajú, že asi nejaký rezidenčný dom potreboval lepšie priestory pri mori, napadne vám, že to tu bude bežné. Potom sa predá blízkemu hotelu prístav, ktorý na prepravu medzi ázijskou a európskou časťou využívajú denne ako najlepší spôsob dopravy tisíce ľudí. No a keď výstavbu mosta pre metro ponad naše hlavy a desiatky budov do historickej čašti mesta nezastaví ani UNESCO, trochu sa zľaknete.
Istiklal je čosi ako bratislavská Obchodná ulica, len nafúknutá o milóny miestnych a turistov. Na jej začiatku je námestie Taksim. Taksim posledné mesiace celý podkopávajú. Pre zjednodušenie dopravy pôjde popod celé námestie a priľahlý park niekoľkoprúdový tunel. Taksim Gezi Park na okraji nie je práve parkom našich štandardov, ale skôr ostrovčekom uprostred masívnej dopravy. Len niekoľko sto starých stromov a trocha trávy v betónových záhradkách. No aj tie budú teraz musieť ústúpiť. Najbizardnejšie je, že dôvodom má byť (a to otvorene) nákupné centrum, keď už dnes v každom kúte mesta shopping mall stojí.
Dnes to bude štvrtý deň, čo vo dne i v noci strážia park zväčša mladí. Na nočné stráženie sa chystajú známi novinári, umelci, opoziční politici. V podstate jediná rozsiahlejšia zeleň v Taksime, ktorá má nielen prírodný, ale aj historický význam, pôjde preč. Premiér Erdoğan to pripomína demonštrantom každý deň: obchodné centrum, rezidencie a namiesto parku vysadíme stromy niekde inde, hovorí. Demonštrantov v parku denne obkolesujú stovky ozbrojených policajtov, denne si len tak z času na čas policajti rozprášia po okolí slzný plyn (čo zas nie je až taká novinka, lebo za posledný rok, čo v Istanbule žijem, sa tu pre istotu rozprašuje slzný plyn - aby sa neorganizovali väčšie skupiny - tak asi dva krát do mesiaca). Už je to druhé ráno, kedy sa protestujúci v parku zobudili na to, že nemôžu dýchať a polícia im páli stany a ťahá ich preč. Ibaže násilie sa z hodiny na hodinu stupňuje, polícia sa neštíti bitiek a ambulancie nedokážu prísť po zranených, lebo okolie je za barikádami.
Keď som sa pred niekoľkými týždňami našla v parku na miernom proteste a koncerte za záchranu Gezi Parku, charizma miesta bola úplne odlišná od tej, ktorú mám v okolí denne, keď sa predieram do metra alebo po preplnenej ulici v Istanbule. Pokojné správanie, príjemná nálada, kultivovanosť a intelekt. Niektorí sedeli v malých kruhoch, debatovali nad plechovkami piva. Niektorí na folkovú muziku tancovali tradičný halay. Iní sa len obzerali. Ale takmer všetci sa usmievali, čo bola pre mňa novinka. Mala som pocit, že z toho kruhu nechcem preč.
Prečo sa sťažujem tu, v slovenskom médiu? Nájsť informácie o proteste v Gezi Parku v angličtine nie je vôbec malina. V slovenčine nič nečakám. Oficiálne informácie hovoria o desiatkach neprispôsobivých občanoch. Vlastné skúsenosti a moje sociálne siete hovoria o stovkách až tisíckach nahnevaných mladých ľuďoch, ktorí jednoducho nechápu. Niektorí sú po zásahu polície v nemocnici a môj facebook je po každej minúte preplnenejší výrokmi, fotografiami a prosbami o podporu, ktorá by park zachránila. Zahraničie opäť pozná primálo a ide „len" o park.
Len o park. Len o les a hotely, len o most do historickej časti, predaný prístav, gigantický plán tretieho mosta cez Bosphorus a potom umelý kanál, ktorý z Istanbulu urobí ostrov. Iba o to, že minulý týždeň turecký parlament zakázal konzumáciu alkoholických nápojov v okolí vzdelávacích inštitúcií a mešít (ktoré sú vlastne všade) a jeho predaj medzi desiatou hodinou večer a šiestou hodinou ráno.
Ešte raz, teraz vážne. Už dávno nejde o park. V Istanbule sa „park stala symbolom všetkého, čo vláda ničí: stromy, čo sa rúbu, história, ktorá sa rúca, znečistené rieky, cementom naplnené more a samozrejme zákony, ktoré vláda prijala a útoči nimi na naše súkromie a slobodu. To všetko v mene ekonomického rastu... Protest v parku je protest proti skorumpovanej vláde", tweetujú a zdieľajú tí, ktorým ešte stále na princípoch záleží.
Aktualizácia 31. mája, 17:30 (CET +1)
Situácia sa nezlepšuje. Oficiálne médiá informujú veľmi striedmo, hovorí sa o prvých obetiach na životoch a večer sa odhaduje masívna účasť v desiatkach tisícoch. Napíše o tom už niekto aj u nás?
Aktualizácia 1. júna, 03:20 (CET +1)
V televízii po celej krajine, ani v iných médiách nenájdete takmer nič. V okolí parku a Taksimu cítiť slzný plyn na stovky metrov a bez dýchacej masky to nejde. Ľudia sú aj po polnoci na uliciach, už nielen v Istanbule. Masívne protesty pokračovali po celej krajine celý večer. Hovorí sa o stovkách tisícoch, ktorí sa zapojili. Aj v okrajových častiach miest ľudia pískajú a bijú na protest lyžicami do hrncov. Stovky zranených (podľa niektorých zdrojov aj niekoľko mŕtvych) po neadekvátnych zákrokoch polície a Turci očakávajú revolúciu.
Aktualizácia 1. júna, 13:00 (CET +1)
V štátenej televízii sa po celonočných protestoch konečne v celej krajine (hoci len na niektorých programoch) objavuje s prejavom premiér Erdoğan. Vyjadruje, že zásahy polície žiaľ neboli dostatočné, nevie s kým sa rozprávať a protestujúcich označil za klamárov. "Istanbul potrebuje viac hotelov", hovorí, "po celé roky sa stretávate pred strednou školou v Galatasaray a idete na námestie Taksim. Vždy je to rovnaké." Bohužiaľ, státisíce demonštrantov si nič tak veľké nepamätajú: "V osemdesiatych rokoch to určite nebolo tak intenzívne," povedal mi včera o tretej ráno taxikár, čo ma tou najdlhšou okľukou viezol domov, lebo okolie miesta, kde bývam, bolo stále príliš nebezpečné. "Ja môžem dať dokopy milióny ľudí tam, kde vy viete dať iba tisíce," pokračuje provokačne Erdoğan. "Vravel som, nech nezakazujú alkohol. Teraz sú ľudia príliš triezvi," povedal po prejave redaktor jednej z dvoch televízií, informujúcich o situácii, z desiatok tých, ktoré v krajine pôsobia.
Aktualizácia 1. júna, 19:00 (CET +1)
Situácia cez deň sa trochu upokojila, hoci protesty, najmä v centre, pokračujú. Polícia sa stiahla z centrálneho Taksimu a sú sústredení hlavne v okolí paláca Dolmabahçe, kde má kanceláriu premiér. Nie je však jasné, či sa ten, ktorého odchod protestujúci teraz požadujú, nachádza práve tam.
Snažili sme sa kúpiť viac plynových masiek, bez ktorých sa včera nedalo byť ani vo vzdialenejších častiach od Taksimu. Masky sú ale beznádejne vypredané. Sociálne siete podávajú protestujúcim informácie o pohyboch a zásahoch polície. Pre absolútnu ignoráciu protestov zo strany médií ostávajú jediným zdrojom, ktorý však môže občas dezinformovať. No nič iné, detailnejšie tu nemáme. Po prebdenej noci sú mnohí ustatí, ale večer sa chystajú väčšie stretnutia. Po vyhláseniach premiéra sa dnes však mnohí obávajú použitia iných druhov sily.
Aktualizácia 2. júna, 02:30 (CET +1)
Protesty na Taksime a priľahlom Şişli dnes večer pokračovali. A hoci bolo v okolitých uliciach určite niekoľko desiatok tisíc ľudí, polícia sa neobjavila. Protestujúci prechádzali Gezi park, stretávali sa na preplnenom námestí Taksim a z času na čas vykrikovali heslá najmä proti premiérovi, ktorého tu všetci familiárne volajú jeho druhým menom: Tayyip.
Na námestí bolo aj zopár prevrátených a zničených áut a asi sto metrov nižie päť zdemolovaných autobusov hromadnej dopravy, pravdepodobne ešte od včera. Ich rozmiestnenie vedľa seba ale vyzeralo viac ako zvláštne. Už od včera totiž na okolo počujeme, že polícia ničí civilné autá alebo bankomaty, aby mohli z vandalizmu obviňovať protestujúcich. Samozrejme, nie všetci protestujúci sú mierumilovní a z času na čas ktosi trieska nejakým kusom železa do zničených áut alebo zvalených železných barikád. Keď sa ale malá skupinka snažila neďaleko prevrátiť zdemolovaný minibus jednej z tureckých televízií - takmer všetci sú stále veľmi senzitívni na to, že miestne televízie informujú o veciach okrajovo, podporujúc vládny pohľad, alebo vôbec nie - všetci tí, čo si incident všimli, začali hlasno bučať. Auto nechali tak.
V Gezi parku sa stretli aj tí, ktorí dostali možnosť k davu prehovoriť, vďaka menšej zvukovej technike sa aj spievalo a hralo. Dnes večer a v noci si to ale odnáša Beşiktaş - časť mesta juhovýchodne od Taksimu. Celý večer nás priatelia, ktorí tam bývajú varujú, že sa v bytoch nedajú ani otvoriť okná, pretože paprikový sprej je už neznesiteľný. Asi kilometer a pol vzdušnou čiarou od miest, kde sa dnes polícia zhromaždila, bolo plyn nielen cítiť, ale bez masky sa nedalo prechádzať. Nebola som v Beşiktaşi priamo, ale neviem si predstaviť intenzitu. Strieľanie plynových bômb z policajných pušiek bolo počuť neustále, každú druhú sekundu. Brutalita polície sa nedá pochopiť.
K večeru sa rovnako začali šíriť informácie o tom, že polícia používa tzv. Agent Orange, istý druh chemikálie, ktoré sú zakázané v EÚ, boli použité vo Vietname a pokožku priamo pália. Nepoznám nikoho, kto by bomby na vlastné oči videl a na sieťach sa objavili len obrázky zvyškov bômb v rukách, ktoré nemusia byť vôbec z Turecka. Na druhej strane tu ale môžu byť. Roztok citrónu a sódy, alebo niektorých farmaceutických výrobkov na čistenie očí a kože od paprikového plynu, ako aj ocot a bavlnená vata proti bombám Agent Orange sa na miestach okolo Taksimu objavovali v kôpkach a boli dostupné každému zadarmo. Ľudia si tu nevídane pomáhajú.
Aktualizácia 2. júna, 12:45 (CET +1)
Atmosféra v Istanbule je omnoho pokojnejšie. Hoci v okolí Beşiktaşu sa nedalo kvôli plynu pohybovať ani v skorých ranných hodinách, Taksim a Şişli, ako aj ďalšie časti hlavných centier boli bez zásahov polície. Aspoň o nich teda nie je počuť. Skoro ráno sa najmä v parku začalo s upratovaním, hoci už v noci sa objavovali skupinky, ktoré okolie čistili.
Tí, čo v krajine chcú zmenu sa dnes trocha trápia. Málo akcie znamená ticho. Je možné, že dnes večer bude účasť na demonštráciách práve preto, že zajtra je pracovný deň, omnoho nižšia. O druhej je ale vyhlásené ďalšie stretnutie.
Niektorí sa pýtali, či je Istanbul vôbec prejazdný a ako to je v odľahlejších častiach. Práve fakt, že informácie nie sú ani v televízii a ani medzinárodné médiá nevenujú udalostiam veľa času a neprikladajú im hlbší význam, spôsobuje to, že život mimo centra pokračuje normálne. Niektoré obchody s kebabom boli včera otvorené aj priamo na námestí Taksim. Je ale dôležité vedieť, že ak sa v Istanbule hovorí o centre (Şişli, Beyoğlu a Beşiktaş), hovoríme o 65 km2 a o niekoľko miliónoch obyvateľoch.
Aktualizácia 2. jún, 23:00 (CET +1)
Po pokojnom dni prišel prílš škaredý večer. Popoludní sme sa dnes pripojili k niekoľko tisícovému davu v Gezi parku, na Taksime a ulici Istiklal. Bolo úžasné sledovať, ako preplnené boli všetky tieto miesta. Takýto dav som bez prítomnosti polície v Turecku ešte nevidela. Dnes na Taksime "ochrancovia spravodlivosti" chýbali. Združili sa okolo kancelárie premiéra.
Gezi park bol do centrimenta plný. Skupinky kričali heslá proti vláde. Najviac je počuť "Tayyip istifa!" a "Taksim bizim, Istanbul bizim", "Tayyip odstúp" a "Taksim je náš, Istanbul je náš". Po celom okolí dobrovoľníci zbierali odpad a všetci sa naozaj veľmi poctivo snažili udržiavať park čistejší, ako kedykoľvek predtým.
Ako je to s vandalizmom? Nie je ho veľa. No ulice sú posprejované heslami, prestavba na námestí a materiál z nej je rozobraný, nešťastné autá, ktoré boli v zlom čase na zlom mieste našťastie do rána nezhoreli. Včera večer som sa toho obávala. Niekoľko dobrovoľníkov nechalo uprostred námestia zopár hasiacich prístrojov. Heslá po stenách, železných bránach, ale aj na zemi po ceste boli často nesmierne vtipné (Tayyip, winter is coming!). Premiér sa dnes v rozhovore pre štátnu televíziu vyjadril, že všetky nápisy (spomína nápisy "T.C.", skratka pre Tureckú republiku, ja som však videla hlavne skratky "O.Ç. Tayyip", čo znamená to isté, ako anglické "soab") písali vandali, ktorí mali v druhej ruke plechovku piva. Keď som potom prechádzala okrajovou ulicou, kde niektoré reštaurácie otvorili a boli plné, ľudia vtipne pri jedení zrazu zdvihli poháre s pivom a spievali "Şerefine Tayyip, şerefineee Tayyip" - na tvoje zdravie, Tayyip.
Turci sú v týchto dňoch mimoriadne kretívni. Videla som obrázky pochodujúceho Darth Vadera s tureckou zástavou, kvetov, ktoré zasadili do prázdnych zásobníkov od slzného plynu. A samozrejme, čo je tu bežné, objavili sa hneď malé stolíky a predavači s tým, po čom je dopyt: píšťalky a trúbky, zástavy a textilné masky proti plynu. Na nákupnej pasáži Istiklal otvorilo aj niekoľko obchodov s oblečením. Obchodníci čakali, že dav prinesie zákazníkov. Čakali márne, ľudia skutočne vedia, na čo na Taksim prišli. Obchody ostali prázdne.
Podvečer sme sa presunuli na Beşiktaş. Kým som v stánku čakala sa svoju tureckú pide, zdola od mora začali prúdiť skupiny ľudí, okolie Dolmabahçe bolo vraj znovu pod paľbou plynových bômb. Zabalila som jedlo, vybrala rýchlo kontaktné šošovky z očí (plyn v očiach a šošovky určite nebudú nič príjemné), nasadila ochrannú čiapku, plynovú masku a plavecké okuliare, ktoré sa už tiež stali súčasťou výbavy a pokračovala som s priateľmi. Situácia však bola príliš napätá, veľa som bez šošoviek nevidela, ľudia pre plyn pozatvárali okná, hoci za nimi stále búšili do panvíc a hrncov a moji priatelia postupovali nižšie k centru polície. Musela som sa pre vlastnú bezpečnosť vrátiť. Pred niekoľkými minútami začali prichádzať ďalšie fotky s plynovými oblakmi nad Beşiktaşom.
Celý deň pokračovali demonštrácie aj v iných mestách po celej krajine. Najväčie tradične v Ankare a v Izmire, kde však dnes boli aj mimoriadne tvrdé, so zásahmi polície, vodnými delami a plynom. V Istanbule sa teraz rozpršalo, no námestie Taksim je stále plné a jediná televízia vysiela priamy prenos z námestia. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať zajtra, počas pracovného týždňa.
Aktualizácia 3. júna, 12:00 (CET +1)
Cesta do práce sa zdala úplne normálna, len niekoľko obchodov neotvorilo, asi tak urobia neskôr. Všetko fungovalo ako inokedy. Na Taksime je omnoho menej ľudí, čo sa očakávalo. Gezi Park je plný asi na 70 percent. Pokojné sú aj iné miesta a mestá. Problém nastal, podľa očakávaní v mene, ktorá významne oslabila. Premiér Erdoğan sa pred chvíľou vyjadril, že je treba podrobne analyzovať celý trh a prepad akcií bol dnes všade. Rovnako konštatoval, že medzinárodné médiá teraz nesprávne interpretujú situáciu a že protesty sú organizované opozíciou a niekoľkými nelegálnymi skupinkami. "O desať mesiacov tu máme prezidentské voľby. Moji spoluobčania im všetkým dajú lekciu, keď ten čas príde," dodal premiér.
Do rána k nám prišli ďalšie informácie z uplynulej noci. Veľmi zle to vyzeralo v Beşiktaşi, kde sa demonštrácii zúčastnili aj moji najbližší priatelia. Keď prechádzali Beşiktaşom, lebo šli po viac plynových masiek, ktoré im nejaká známa priniesla, uprostred malej ulice sa z nenazdajky z oboch strán objavili policajti a vypálili na nich niekoľko plynových bômb. Neznáma rodina im uprostred ulice odomkla dvere a vpustila ich do bytu. Rodina ich pohostila aspoň ovocím a vodou, vraveli, že nie sú prví, ktorým museli poskytnúť chvíľkové útočisko. Boli to voliči vládnej AKP a teraz vraj nechápu, čo sa deje.
Zároveň sa na internete objavuje stále viac a viac videí o nezmyselnej a neopodstatnenej brutalite policajtov. Veľmi ťažko to túto noc niesla Ankara, odkiaľ ale nemám informácie z prvej ruky. Videá a obrázky od známych ale hovoria o stovkách zranených, pretože polícia zasahovala mimoriadne brutálne. Podobne obišiel aj Izmir, kde sa ďalší moji priatelia zúčastňovali veľmi aktívne demonštrácií. Po polnoci trochu zosmutneli, vraj stratili priestor a polícia prebrala pod svoju kontrolu miesta, kde sa stretávali.
Nálada je plná očakávaní. Niektoré združenia a únie vyhlásili štrajk (napríklad vzdelávacia únia na stredu) a mnohé so svojimi členmi rokujú. Skloňujú sa aj slová ako generálny štrajk. "Do predvčera sme si mysleli, že sme tu proti takejto vláde sami. Zdá sa, že nie sme," napísala na svoj tweeter moja dobrá kamarátka.
Pôvodný projekt na námestí Taksim, oproti parku Gezi
Aktualizácia 4. júna, 00:30 (CET +1)
Protesty stále pokračujú. Cez deň som mohla dianie sledovať len prostredníctvom priateľov a na internete. Pomaly sa zdá, že sa začínajú formovať jednotné ciele alebo vonkajšie znaky: farbou protestov sa stala čierna. Mnohí v nej prišli do práce, ale hlavne večer na demonštrácie. Cez deň v médiách rezonovali prejavy premiéra. Hovorí: “Máme 160 zranených policajtov a 60 zranených demonštrantov, čo poukazuje na to, že polícia postupovala v správne.” Večer, na tlačovej konferencii v Maroku, kde dnes odletel na niekoľkodňovú návštevu severoafrických štátov zase presviedčal, že jeho vláda "vysadila už dve miliardy stromov." Rovnako sa objavovali obrázky s protestami proti nečinným médiám alebo silným skupinám spoločností, ktoré majú blízky vzťah k miestnej vláde. Televízie začali o stretoch a protestoch informovať opäť viac, ako včera.
Po pracovnej dobe, teda od piatej, šiestej podvečer sa masy ľudí začali presúvať do centier protestov. Tých, ako som dnes zistila, je v Istanbule omnoho viac, ako som predpokladala. V podstate každá väčšia štvrť v meste má námestie, kde sa protestujúci stretávali.
Od ôsmej do polnoci sme dnes prešli vyše sedem kilometrov. Prechádzali sme ulicami Beşiktaşu, kde pokračovali pochody a tradičná večerná podpora z domov. Podobne, o čosi tichšie, to bolo v časti Nişantaşi. Harbiye znovu viedlo demonštrantov na Taksim. Tisíce ľudí nesklamali ani dnes. Prišli opäť do parku a na námestie. Objavilo sa omnoho viac transparentov, skupiny, najmä politické, sa ukázali s vlajkami a rovnakým oblečením. Atmosféra bola opäť veľmi príjemná, ľudia kričali protivládne heslá, tlieskali a každý mal pri sebe minimálne rúšku - aspoň pre istotu. Asi od jedenástej začala nad námestím krúžiť helikoptéra. Zelenými lasermi ju niekoľko ľudí v dave osvetľovalo a asi tri svetlice boli vystrelené, snažiac sa ju aspoň vystrašiť. Sociálne siete hovorili o tom, že zhadzuje plynové bomby, no ja som nič také nevidela. O chvíľu ale smerom k parku a časti Harbiye začalo byť cítiť paprikový plyn a z južnej časti od Beşiktaşu si polícia znova nedala pokoj a bolo počuť výstrely plynových bômb. Domov sme sa vrátili v maskách.
Ankara vraj dnes celý deň prechádzala omnoho silnejšími stretmi demonštrantov s políciou a spomínal sa aj ďalší mŕtvy. Nič nebolo potvrdené.
Chcela som ešte upokojiť ľudí, ktorí sa ozývaju a chcú vedieť, nakoľko je to celé nebezpečné. Ak sa nezapletiete do prvej línie odvážlivcov, ktorí sa stretnú s políciou, nemyslím si, že návšteva Istanbulu alebo Turecka bude nebezpečná. V Istanbule doprava na Taksime stále nefunguje, keďže sú cesty zavalené policajnými barikádami. No iné časti fungujú normálne. Ľudia nie sú priamo ohrozovaní inými, nie sú známe prípady vadalizmu či rabovania a mnoho turistov si dnes na Taksime aj zatancovalo, prípadne zabučalo s davom na hliadkujúcu helikoptéru.
Aktualizácia 4. júna, 11:00 (CET +1)
Prikladám zopár fotiek zo včerajška z Taksimu. (Chlapík za stolikom v dyme nedostal zásah plynovou bombou. Na námestí len pripravoval turecké fašírky köfte.)
Dnes začala v krajine štrajkovať obchodná únia, ktorá združuje asi 270.000 pracujúcich. Nevšimla som si ale, že by sa dialo čosi nevídané a zatiaľ sama neviem povedať, aké obmedzenia nám to prinesie: autobusy cestovali normálne, mesto bolo do rána čisté od odpadkov (každú noc sa bežne v Istanbule zbiera odpad a čistia sa ulice; keďže väčšie zberné smetné koše tu v úzkych uliciach centra nie sú, ľudia odpad nosia pre vchody na ulicu. Do rána ale vždy zmizne), nikto sa nesťažoval. Médiá sa tiež rozhýbali.
Do rána k nám ešte dorazili správy, že polícia si opäť v noci v Beşiktaşi nedala pokoj a plyn, aj keď v miernejších množstvách bol najmä na ceste, ktorá spája túto štvrť s Taksimom. Omnoho brutálnejšia je zdá sa polícia v Ankare. Policajti si dokonca začali prelepovať páskou svoje identifikačné čísla, aby ich nebolo možné v zásahu identifikovať.
V noci bola potvrdená aj obeť protestov - pravdepodobne už druhá - a to mladý muž v juhotureckom meste Antakya.
Aktualizácia 4. júna, 12:00 (CET +1)
Ozval sa mi Tomáš Blaškovič, ktorý pripravil Otvorený list tureckej veľvyslankyni s výzvou na zastavenie použitia sily voči protestom v Turecku. List vyjadruje nielen znepokojenie, zo zásahov polície, ale aj obdiv k všetkým tým, ktorí sa stále pokojných demonštrácií zúčastňuju. Pridali sa aj Amnesty International na Slovensku. Som veľmi rada, že takáto aktivita sa ozýva aj od nás a veľmi Tomášovi aj reprezentantom AI za seba aj za svojich tureckých priateľov, ktorých správa veľmi potešila a veľmi si ju cenia, ďakujem. Ak môžete a situácia sa vám tiež nezdá správna, vyjadrite svoju podporu!
A ešte jedno veľmi pekné video o tom, že Turci, ako sa zdá, sa rozhodli mať zamatovú revolúciu.
Aktualizácia 4. Júna, 21:30 (CET +1)
Pokojné demonštrácie, ktoré tu ľudia začali nazývať karneval alebo piknik v Istanbule na Taksime stále pokračujú. Televízia práve vysiela buď komentáre a rôzne rozhovory s osobnosťami a politickými analytikmi o situácii v krajine v súvislosti s protestami, alebo fórum z Alžírska, na ktorom mal premiér Erdoğan dlhý prejav, ktorý sa stretol v veľkými ováciami a stand-up-om. K situácii doma sa nevyjadroval. V čase, keď je premiér mimo krajiny sa ozývajú aj ďalší predstavitelia vlády a stále viac aj prezident Abdullah Gül. Ten udržiava nestrannosť a vyjadruje sa omnoho jemnejšie ako Erdoğan. Podpredseda vlády Bülent Arınç vyhlásil, že sa v najbližšej dobe plánuje stretnúť s reprezentantami protestujúcich. Zdá sa, že všetci okrem ministerského predsedu už medzičasom stihli zásahy polície odsúdiť, medzi inými aj osobnosti a učenci islamu.
Mnohí novinári už od včera v televízii vystupovali v čiernom oblečení, dokonca aj tí, ktorých televízie začali o demonštráciách informovať dávno po dvanástej. Samozrejme, toto prebudenie a sypanie si popola na hlavu dnes Turci pozorujú so zdvihnutým obočím. Podobne ako mestských policajtov v Antálii, kde dnes dokonca rozdávali demonštrantom kvety.
Cez deň sa striedali informácie, koľko ranených si vlastne strety s políciou vyžiadali. Turecká asociácia lekárov ráno oznámila 1 714 zranených len z včerajších stretov v Ankare. V neskoršom prejave podpredseda vlády priznal 60 ranených. Večer, v televízii Halk, ktorá ako jedna z dvoch v krajine po celý čas vysielala reportáže z demonštrácií, vystúpil Beyazit Ilhan z Asociácie lekárov a vyhlásil, že nemocnice celkovo prijali vyše 3 500 zranených.
Gezi park v skutočnosti nikdy nemal takú návštevnosť, akej sa mu dostáva posledné dni. V podstate spájal hlavnú cestu s námestím, no nebol priamo križovatkou pre chodcov, ktorí by tadiaľ nutne museli prejsť. Cez deň sa tu vybudovala prechodná knižnica z malých panelov, podvečer sa v parku precvičuje joga. Dobrovoľníci pokračujú v upratovaní okolia, začali sa vytvárať skupiny, ktoré natierajú posprejované steny v okolí.
Postupne sa na internete a v médiách formulujú prvé požiadavky demonštrantov, medzi ktorými sú okrem zastavenia projektu v parku Gezi aj prepustenie tých, ktorých polícia vzala v súvislosti s demonštráciami do väzby, alebo aj zakázanie používania slzného plynu. Zajtra bude pokračovať štrajk niekoľkých obchodných únií. Navyše sa začína moslimský sviatok Miraç. Sociálne siete sú preto plné výziev k tomu, aby demonštranti zajtra zbytočne neprovokovali veriacich alebo aby sa vyhli užívaniu alkoholu v priestoroch protestov.
Aktualizácia 5. júna, 11:30 (CET +1)
„A nezabudne si so sebou pribaliť večer, ak by si šla kdekoľvek, plynovú masku," povedal mi kamarát, keď dnes ráno odchádzal mimo krajinu a s ktorým sme denne chodievali na protesty. Taksim síce posledné tri dni vyzerá, ako veľký festival, no situácia sa môže zmeniť. Nebojíme sa, že sa nám niečo stane, ale paprikový plyn je veľmi nepríjemný. To, že vzduch nie je čistý spoznáte hneď: plyn škrabe hrdlo, nemôžete sa poriadne nadýchnuť, strašne páchne a štípe v očiach, ktoré začnú slziť. V závislosti od jeho koncentrácie musíte byť aj chránení. Ak do vás policajt bombu nehodí priamo alebo nestrekne z kanistra hadicou, čo sa mne ešte nestalo, mnohým stačilo chrániť sa štatkou alebo rúškou cez ústa. Sama si to neviem predstaviť, asi to budú omnoho silnejšie povahy. Ja nie som veľmi paprikový typ a tu, v tureckej kuchyni, používajú červenú papriku hádam aj do koláčov. Protestanti hovoria: „Paprikou nás neodstrašia, tou nás kŕmia od plienok."
Fotografia je staršia, asi z nedele. Budova bývalého kultúrneho centra je dnes ovešaná transparentami, no počet ľudí na námestí ostal rovnaký.
Noc bola v Istanbule pokojná, hoci sú policajti stale sústredení v Beşiktaşi. Izmir aj Ankara sa rovnako upokojili. Dnes mám viac správ z Izmiru, mesta, ktoré bolo vždy akýmsi centrom kemalistov a sekularistov v krajine. Hovorí sa, že keď Atatürk v dvadsiatych rokoch zakázal nosenie moslimskej štaky v krajine, izmirské ženy ju zhodili ako prvé. Dnes je pri protestoch v Izmire iné to, že sa do policajných akcií zapájajú priamo aj podporovatelia AKP: „Títo podporovatelia kráčajú hneď za policajtami a bez rozmyslu mlátia tých, čo sú naokolo," hovorí môj kamarát Ilker, ktorý bol na demonštráciách prítomný v Izmire celé dni. Antakya na juhu a Tunceli na stredozápade krajiny boli v noci chaotické a s množstvom plynu.
Ako som už zopár krát písala, kreativita v tureckých uliciach je úžasná. Najnovšie sa mladí medzi sebou nazývajú çapulcu [čapuldžu]. Premiér ich tak v jednom zo svojích prejavov označil. Slovo znamená čosi ako naničhodník, v podstate opisuje človeka, ktorý nie je dobrý a potrebný na nič. Erdoğan hovoril, že na námestí je len zopár anarchistických çapulcu. Mladým sa dnes páči slogan: Everday I'm çapulin'.
Čo je a čo nie je pravda
Nie je pravda, že demonštranti sú proti islámu v krajine. Na námestí a iných protestoch sa stretli ateisti, Arméni, ekológovia, komunisti, socialisti, ale videli sme aj zahalené dievčatá a starých ľudí, ktorí boli moslimami. Sú tu aj voliči vládnej AKP, ktorí ju podporovali najmä pre reformy, ktoré ekonomicky vytiahli krajinu. No voliť ju už asi nebudú. Protestuje sa tu proti arogancii, neobmedzenej moci, ktorej nie je možnosť vzdorovať. Ak sa tak stáva, ktorýkoľvek deň v roku bežne nastúpujú obrnení policajti a začínajú rozprašovať paprikový plyn. „Erdoğan nie je len premiérom tej nadpolovičnej väčšiny Turkov, ktorá ho volila. Je aj našim premiérom a nemôže nás ignorovať," hovorili niektorí na námestí v Taksime. Podľa stále platnej Ústavy z roku 1982, štát nemá jednotné náboženstvo a ani žiadne neuprednostňuje... Oddelenie náboženstva od štátu ale oficiálne (rovnako ako u nás) neexistuje a štát financuje predstaviteľov islamskej školy, učiteľov islámu, imámov, alebo aj nové moslimské stavby. V krajine je dnes vyše 77 500 mešít.
Nie je pravda, že sa do krajiny preliali ideológie arabskej jari. Jednak sú Turci citliví na to, aby sa im hovorilo Arabi. A jednak sa tu neprotestuje proti nedemokratickosti. Vláda vzišla z regulérnych volieb. Všetci sú hrdí na to, ako vznešený bol prvý moment, ktorý odštartoval demonštrácie - záchrana parku.
Nie je pravda, že Turci si práve vymysleli vlajku, na ktorej je v bielom polmesiaci Mustafa Kemal Atatürk. Túto vlajku má doma každý roky. Neobjavila sa špeciálna vlajka protestov. Inak má v Turecku štátnu zástavu alebo vlajku s Atatürkom po ruke každý. Vyvesí sa za z okna alebo balkóna pri každom sviatku alebo oslavách.
Nie je pravda, že štrajkuje verejná správa. Zatiaľ sa tak nestalo.
Nie je pravda, že celá krajina je hore nohami a v Turecku vám hrozí bitka, zranenie alebo to, že tu ostanete niekde v barikáde. Život pokračuje cez deň úplne normálne. Večer sa ľudia stretávajú na proteste, ktorý je ale pokojný! Ani nie je pravdou to, že protesty sa zmenili na rabovačky, o tom som hádam písala už veľa.
Aktualizácia 6. júna, 10:30
Pokojná noc, "Gezi festival" pokračuje. Napätá sitácia bola najmä v čiernomorskom regióne, napríklad v meste Rize. Ľudia z týchto oblastí sú známi svojim temperamentom a včera sa zaznamenali strety aj s radikálmi. Mnohí silní moslimovia sú totiž presvecení, že demonštrácie sú útokmi na ich vieru. Vyjadrujú sa tak na svojich fórach a vlastných skupinách sociálnych sietí.
Včera oznámila Turecká lekárska asociácia počty zranených, ktorý platil k večeru 4. júna. Čísla však prišli len z 12 provincií:
4 177 ľudí si vyžiadalo lekársku pohotovosť
2 mladí muži zraneniam podľahli
43 ľudí má ťažké zranenia
2 v Ankare, 1 v Eskişehire sú v kriticom stave
15 ťažkých poranení hlavy
10 ľudí prišlo o oko alebo zrak
Rovnako včera sa predstavitelia tzv. Platformy Taksm stretli s podpredsedom vlády Bülentom Arınçom. Ide o skupinu zväčša akedemikov, ktorí sa proti projektom na námestí stavali už dávno pred demonštráciami. Zároveň vystúpili aj s formuláciou požiadaviek: Gezi Park by mal ostať parkom bez toho, aby sa v ňom stavalo; Atatürkovo kultúrne centrum (budova na obrázku vyššie, dnes celá ozdobená transparentami) nemá byť zbúraná; ochrancovia zákona a administrativa, ktorá viedla k zabitiu dvoch obyvateľov a k tisíckam zranení, musia byť prešetrení a tieto činy partične odsúdené, najmä guvernéri a policajní velitelia v Istanbule, Ankare a Hatayi; použitie slzotvorého plynu sa má zakázať; všetci zadržaní demonštranti majú byť okamžite uvoľnení z väzby a má sa vydať vyhlásenie, že žiaden z nich nebude perzekuovaný; zákazy a prekážky, ktoré omedzujú slobodu združovania sa a stretávania sa na verejných priestranstvách v Turecku - najmä na námestiach Taksim a Kızılay (v Ankare), rovnako ako všetky prekážky obmedzujúce slobodu prejavu majú byť odstránené. Podpredseda vlády si požiadavky vypočul, prisľubil diskusiu, no opäť sa vyhol priamemu ospravedlneniu sa za postupy polície.
Na čo ale celá krajina čaká dnes je návrat premiéra Erdoğana z pracovnej cesty po Maghrebe, čo by malo byť dnes v neskorých večerných hodinách. Čaká sa na jeho verejný prejav doma. Väčšina je ale presvedčená, že zo svojej tvrdej rétoriky neupustí. Takáto akcia však môže vyvolať ďalšiu reakciu a vlnu silnejších demonštrácií.
Aktualizácia 6. júna, 17:00 (CET +1)
Premiér Erdoğan dnes na svojej poslednej zástavke cesty v Tunisku označil protestujúcich, ktorí pri demonštráciách za záchranu parku poškodili obchodné budovy (skutočne neviem, ktoré mal na mysli) s tými, ktorí sú za útokmi na americkú ambasádu v Ankare z 1. februára tohoto roka. Nepootvoril ani dvere k voľnejšej diskusii a potvrdil svoje presvedčenie zmeniť park podľa pôvodného plánu. Medzičasom do Istanbulu priletel aj komisár Európskej komisie pre rozširovanie, Štefan Füle, pôvodom Čech. Na dvojdňovej návšteve sa má stretnúť s predstaviteľmi Platformy Taksim. Füle, ako aj Erdoğan sa majú zúčastniť dlho plánovanej konferencii "Rethinking Global Challenges". Podľa oficiálnych informácií a plánov sa jej má zúčastniť aj slovenský premiér Róbert Fico. Brusel stihol neprimerané útoky policajtov v Turecku odsúdiť medzi prvými.
Turecké médiá dnes rovnako priniesli správu o tom, že k dvom obetiam, pribudla aj tretia i štvrtá. Muža v Istanbule pri prejazde zachytilo a zranilo auto. Šepká sa, že to bolo auto policajné. Štvrtou obeťou má byť policajt, ktorý pri demonštráciách v Adane pri zásahu spadol včera z mosta.
Dnes bola pod drobnohľadom verejnosti aj ďalšia zo zaujimavých udalostí, ktoré demonštrácie sprevádzali. V Izmire včera zadržali 33 mladých, ktorí mali podľa obvinení počas demonštrácií „podnecovať nepokoje a propagandu" prostredníctvom svojich účtov na Tweeteri. Jedna osoba je stále vo väzbe, jeden muž je hľadaný a ďalších 32 bolo prepustených. Obvinenia sa majú ďalej prešetriť. Po tom, ako pred štyrmi dňami označil premiér sociálne médiá za „najhoršiu hrozbu pre spoločnosť," sú podobné správy súvisiace so slobodou slova v krajine stále pohoršujúce.
Konečne sa „našiel" aj jeden z najznámejších Turkov, spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk. Významný aktivista proti súčasnej vláde, v súčasnosti žijúci v Spojených štátoch, sa nezvyčajne dlho nevyjadroval k udalostiam. Včera magazín The New Yorker konečne zverejnil jeho reakciu, v ktorej vyjadril podporu demonštrantom v Parku.
Do pozornosti by som rada dala aj túto udalosť: Inštitút ľudských práv v spolupráci s tureckou komunitou na Slovensku chystá 8. júna 2013 o 16:00 solidárne zhromaždenie v Bratislave. Z Hodžovho námestia pôjde pochod cez Palisády pred turecké veľvyslanectvo na Holubyho ulici, kde si prítomní zapálením sviečok uctia obete násilností.
Aktualizácia 7. júna, 13:30 (CET +1)
Dnes sa v Istanbule žije od prvej rannej hodiny príchodom premiéra späť z ciest po severnej Afrike. Už od polnoci ho na medzinárodnom letisku čakalo asi desať tisíc prívržencov. Mestská samospráva vraj zorganizovala prepravu na letisko autobusmi a v noci sa sieťami šírili aj fotky správ, ktoré boli posielané na súkromné telefonne čisla, vyzývajúc na účasť a podporu pri príchode ministerského predsedu na letisko.
Priamy prenos som mala možnosť sledovať v televízii. Krátko po jednej po polnoci sa davu priamo z prepravného autobusu premiér prihovoril. Hoci sa čakalo, že bude Erdoğan nasledovať svojich stránickych kolegov a zvolí jemnejší tón, aby sa atmosféra opäť nevyhrotila, nestalo sa tak. Demonštrantrácie označil za hraničiace s ilegalitou a organizované záujimovou lobby a vyzval na ich okamžité ukončenie: Nanešťastie, dav skandoval aj heslá ako: „Ukáž nám cestu (daj nám povolenie) a my pôjdeme a zničíme Taksim." Celý prejav si môžete prečitať tu.
Ráno sa stala opäť zaujimvá situácia v súvislosti s médiami. Šesť rôznych denníkov prišlo do predaja s rovnakým titulkom na titulnej strane. Citovali časť nočného premiérovnho prejavu: „Položil(-i) by som (sme) svoj život za principy demokracie!"
Momentálne žije Taksim stále svojim vlastným životom. Organizujú sa tu malé koncerty, spieva sa, tancuje sa, diskutuje, cvičí a atmosféra skutočne pripomína otvorený festival. Komentátor miestnych novín nazval miesto krajinou samou o sebe: „Sú tam mnohé odlišné názory, ale nie konflikt. Nie je tam polícia, ale miesto je bezpečné. Nie je tam hierarchia, ale bežný ľudský poriadok.
Momentálne je premiér Erdoğan na ceste na konferenciu EÚ a Turecka, na ktorej sa okrem iných zúčastní aj slovenský premiér Róbert Fico. Čaká sa, ako zareagujú na Erdoğanovu prítomnosť a dnešné stretnutia v Istanbule demonštrujúci.
Aktualizácia 7. júna, 15:30 (CET +1)
Pred chvíľou som dokončila rozhovor so svojím dobrým kamarátom, Turkom Canom. Tento rozhovor vznikol niekoľko hodín potom (7. júna popoludní), ako bol Can (34) prepustený z vyšetrovacej väzby. Po tom, ako ho v pondelok spolu s asi ďašími sedemdesiatimi prevažne mladými ľuďmi zadržali medzi Beşiktaşom a Taksimom, ho takmer po 48-ich hodinách bez jedla, vody a spánku pustili von so záznamom v registri trestov. Čítajte viac tu.
Aktualizácia 8. júna, 16:30 (CET +1)
Slovo demonštrácia sa na to, čo sa momentálne deje v centre Istanbulu asi už ani nehodí. Má príliš negatívnu konotáciu a Gezi park sa premenil na samostatnú jednotku. V parku vyrástol samostatne žijúci organizmus, nezávislý na nikom a na ničom, nesúvisiaci s časom a vonkajším priestorom. Viac o tom, ako to teraz v parku vyzerá a ako som nebola sama, koho dojala neuveriteľne žiarivá atmosféra, čítajte tu.
A hoci park pri Taksime vyzerá ako veľký festival, podľa sociálnych sietí sa policajné zásahy presunuli do desiatok menších miest a stále pokračujú v Ankare, Antakii, Adane, mestskej časti Gazi v Istanbule (pozn. nie Gezi), a Eskişehire.
Protestanti sa organizujú natoľko, že zverejnili vlastný organizačný plán.
Aktualizácia 11. júna, 9:30 (CET +1)
Dnes o 7:30 vstúpili po vyše týždni na námestie Taksim opäť stovky obrnených policajtov. So zámerom odstrániť banery a transparenty najmä z Ataturkovho kultúrneho centra a sochy prišla polícia v sprievode médií. Tie naživo operáciu vysvetľovali. Napriek tomu, že nik tento postup nečakal, na námestí vraj už boli pripravení mladí muži a do polície začali hádzať molotovove kokteily. Hoci sa v oblasti podobní jedinci v týchto dňoch vôbec nepohybovali, dnes čakali pripravení s jednotnými pokrievkami hlavy a rúškami na tvári. Polícia odpovedala slzotvorným plynom a vodnými delami, no neposúvala sa smerom k parku. V tomto čase sa polícia sťahuje, námestie ostalo dotknuté len plynom, ktorý sa nesie nad oblasťou. Polícia neodstránila iba štátne vlajky a portréty Ataturka. Ostali dvaja zranení.
V Ankare, na rozdiel od Istanbulu, strety s políciou pokračovali cez víkend aj včera.
Aktualizácia 11. júna, 13:30 (CET +1)
Polícia stále neopustila námestie a bomby slzného plynu ešte aj teraz plnia okolie. Moja kancelária je vzdialená od námestia dve zastávky metra, no plyn sme okolo desiatej vo vzduchu cítili aj tu - pravdepodobne to ale bude spôsobené prúdením vzduchu. Polícia je teraz na celom námestí Taksim, ostalo tam len zopár jednotlivcov. Do parku ale stále nevošli, hoci sa tam skupiny policajtov postupne presúvajú a tlačia sa dnu. Guvernér Istanbulu doobeda vyhlásil, že polícia do parku nepôjde.
Od obeda sa po sociálnych sieťach znovu začali šíriť fotografie z ranných stretov. Protestujúci uverejňujú mnohé fotografie, na ktorých majú muži, ktorí ráno na políciu mierili molotovove kokteily, jednak výborné - pre protestujúcich nie bežné - plynové masky. Na druhej strane mnohé fotoaparáty zachytili týchto odporcov aj s dorozumievacími zariadeniami a civilnou zbraňou. Objavili sa aj obrázky, na ktorých policajné auto s vodným delom mieri nie priamo na týchto jednotlivcov, ako to bolo na začiatku protestov, ale okolo nich a priamo ich nezasiahlo. "Protestujúci" potom prešli aj za barikády k polícii.
Po vyše hodinovom príhovore na straníckom stretnutí AKP dohovoril v týchto chvíľach aj premiér Erdoğan. Pokračuje v označovaní demonštrujúcich za marginálne skupiny. Mladých protestujúcich vyzval, aby neverili manipulácii, ktorú v Gezi parku podľa neho podporuje opozícia. Prihováral sa najmä mladým a upozorňoval na zmeny, ktoré jeho vláda pre nich urobila. Medzi inými zníženie veku, kedy v krajine môže byť jednotlivec volený do parlamentu. Spomenul, že vek môžu v budúcnosti ešte viac znížiť, a to až na 18 rokov. "Postupujem a hovorím drsne, neoblomne. Ale volám sa Tayyip Erdoğan a som neoblomný," svoje presvedčenie o neustúpení požiadavkam protestujúcich potvrdil ministerský predseda aj teraz.
V súvislosti s tým, že zásahy polície sa dnes v Istanbule vrátili k stavu spred dvanástich dní, ďalšie informácie a aktualizácie bude možné nájsť v pokračovaní blogu, tu.
