Je krátko pred regionálnymi voľbami. V hre je veľa. Každý hlas sa bude rátať a volič nebude odpúšťať. Po obrovských protestoch a korupčnom škandále boli posledné týždne plné dennodenného zverejňovania telefonických nahrávok, ktoré majú zaznamenávať rozhovory najvýznamnejších predstaviteľov politického a podnikateľského prostredia krajiny. Nahrávky na sieti YouTube údajne odhaľujú zapojenie politikov do praktík, akými sú pašovanie zbraní do Nigérie, siete na Al-kájdu alebo predávanie lukratívnych pozemkov po celej krajine. Na pretras sa dostali tie najviditeľnejšie tváre tureckej vlády. A práve oni pravosť nahrávok spochybňujú a označujú za montáž. Ak sa ale potvrdí ich originalita, na jednej strane bude síce poškodená reputácia politikov, ale na druhej strane bude pre dotknutých pravdepodobne ťažké medzi sebou v budúcnosti spolupracovať. Telefonáty znejú totiž veľmi nekonvenčne, jeden politik údajne preklína druhého, iný podnikateľ ohovára ďalšieho...
Kto ale tieto nahrávky zverejňuje, nie je jasné. Samozrejme, existuje množstvo špekulácií. Čo sa však stalo asi omnoho dôležitejšie, bolo ich šírenie. Twitter slúžil v Turecku okrem iného aj na to.
Tlačový úrad Kancelárie premiéra Erdoğana vydal vo večerných hodinách 20. marca vyhlásenie, že oficiálni predstavitelia sociálnej siete Twitter „ignorujú" rozhodnutie súdu, ktoré im nariadilo „odstrániť zo siete niektoré linky". Z toho dôvodu krátko pred polnocou bola už stránka Twitteru nedostupná. Turecko sa tak pridružilo ku krajinám ako Čína či Severná Kórea.
Pred asi dvoma týždňami na inom mítingu premiér hrozil národu, že vypne Twitter aj Facebook. Mne sa vtedy skôr zdalo, že len vyhlásenie podobného charakteru bude klinec do jeho politickej rakvy. Pýtala som sa v okolí, ako si môže politik dovoliť necelý mesiac pred voľbami v krajine, ktorá ma jeden z najvyšších počtov užívateľov oboch sietí na svete, vyhlásiť čosi také zásadné? To, že bude jedna zo sociálnych sieti reálne zakázaná tak skoro, mi ani nenapadlo.
Medzi rokom 2007 a rokom 2013, Turecko zablokovalo dokopy viac ako 37 000 webových stránok. Máme očakávať ďalšie kroky? Čo ešte sa môže objaviť v telefonických „montážnych" nahrávkach? Budeme môcť ďalej blogovať?
