Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Lucia Svrčeková

Lucia Svrčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veselá, miestami až prehnane šialená. Niekedy príliš veľa rozprávajúca, no inokedy zas tichá kamarátka, ktorá zamkne tvoje tajomstvo na tisíc zámkov. Nevzdávajúca sa myšlienok šťastného konca a verí v krásu svojich snov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Nezaradené

Tam či onam? S titulom či bez?

Lucia Svrčeková

Tam či onam? S titulom či bez?

Z každej strany znie rovnaká otázka. „Na akú vysokú školu si posielaš prihlášku?“ V triede sa to hemží odpoveďami kadejakého typu. Jeden pokladá štúdium za stratu drahocenného času, iní si nevie predstaviť život bez titulu. Vraj je človek dnes už ničím, ak v občianskom preukaze pred jeho menom nesvieti pár písmeniek. A ktorý z nich má pravdu? Ten, čo bude celý život pracovať v londýnskom sklade za slušný zárobok alebo ten, ktorý bude brať úplatky za to, že si „len“ vykonáva svoju prácu, ktorú niekoľko rokov krvopotne študoval?

  • 28. feb 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 566x
  • 7
„Skutočne: obyčajná zamilovanosť robí človeka slepým. Pravá láska ho však robí vidiacim.“

Lucia Svrčeková

„Skutočne: obyčajná zamilovanosť robí človeka slepým. Pravá láska ho však robí vidiacim.“

Vraj mám písať o zamilovanosti, ba dokonca aj o láske. Ja som však slepá a aj môj sluch je akýsi opotrebovaný. Lásku nevidím, nepočujem. Skúšam rozpoznať jej pach, no jediné, čo cítim, je vôňa kávy šíriaca sa z našej kuchyne. Ako ju mám teda nájsť? Ako ju mám odlíšiť od obyčajnej zamilovanosti? Veď predsa ani netuším, ako chutí. Je sladká ako kúsok z mojej obľúbenej čokolády? Alebo sa človek po jej „užití“ tvári akoby ho práve napadol trojhlavý drak?

  • 26. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 573x
  • 10
Písané pocitmi včerajška

Lucia Svrčeková

Písané pocitmi včerajška

Drahý môj priateľ ! Kedysi si sedel vedľa mňa a hrial moju večne studenú ruku vo svojich teplých dlaniach. Pamätáš? Bolo zima a ty si si na ruky navliekol akési zvláštne chlpaté rukavice. Tvoj dotyk bol šteklivý. Smiala som sa a v tvojich očiach lietalo tisíce iskričiek. No stalo sa to, čo nečakal ani jeden z nás. Alebo ty si to tušil? Či si si to vari dopredu naplánoval? Tie milé iskry vytvorili nemilý oheň, ktorý medzi nami vypálil hlbokú priepasť. Postavil si sa na jeden jej okraj a nemo si sa na mňa díval. Tvoj pohľad prepálil moje srdce.

  • 15. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 145x
  • 1
Venované jedinému, môjmu srdcu najdrahšiemu...

Lucia Svrčeková

Venované jedinému, môjmu srdcu najdrahšiemu...

„Ociiiiii, už stačí!“ Kričala som z posledných síl. Snažila som sa pred ním utiecť. Bola som Jerry a on ten veľký sivý kocúr, ktorý sa snažil dolapiť malú, ale za to veľmi otravnú myšku. „Neotáčaj sa, neotáčaj!“ šepkal môj vnútorný, občas fakt otravný, hlas. Ako vždy, ani tentokrát som ho neposlúchla. Pomaly som pootočila hlavu a ... Nemožné! Zas ma dobehol! Jeho silné ruky ma zodvihli až k nebu. Víťazoslávne ma niesol na pleci za sprievodného smiechu všetkých našich blízkych. Opatrne ma položil na červenú deku rozprestretú na malom kopčeku pred chatou. A znovu sa začala naša nevinná bitka. Šteklila som ho svojimi malými tučnými rúčkami a nechávala som sa unášať vo vlnách nášho spoločného smiechu.

  • 7. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 348x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu