Na počiatku bolo slovo. Slovo, ktoré môže byť tiež počiatkom nových vynálezov a objavov. Slovo, stojace na začiatku všetkých vzťahov a priateľstiev. .
Jazyk meria len niekoľko centimetrov, no napriek tomu dokáže naše vzťahy budovať i ničiť. Jazyk je ako strom v suchej krajine poskytujúci ovocie, ktoré osvieži, a prináša tieň, v ktorom sa človek môže ukryť, odpočinúť si a upokojiť sa. Zo všetkého stvorenia je človek ako jediný tvor obdarený darom reči. Zvieratá rozprávať nedokážu. No my, ľudia, nielenže myslíme, ba dokonca sformulujúc našich myšlienok do slov sa zrozumiteľne vyjadrujeme.
Dar reči je obdivuhodným privilégiom. Na základe výskumov je známe, že priemerný človek povie denne tridsaťtisíc slov. Aj z toho dôvodu si potrebujeme neustále pripomínať správne používanie jazyka. Slová, ktoré hovoríme, môžu urobiť náš život lepším alebo horším. Slová dokážu zmariť nádej alebo zničiť charakter. No na druhej strane pôsobia ako balzam na dušu a prinášajú šťastie- potešenie, povzbudenie, radosť a istotu. Slová niektorých ľudí prinášajú požehnanie, dotýkajú sa zroneného srdca a jemne ho pohládzajú, zatiaľ čo slová iných ho zraňujú. Nemožno nespomenúť, že to ako človek používa svoj jazyk je odrazom jeho zrelosti. Kritika, sarkazmus, nezdravo vyjadrený humor alebo nesprávny tón hlasu môžu veľmi ublížiť. Pre dnešnú dobu je typická unáhlenosť. Prečo reagujeme bez premýšľania? Prečo neberieme ohľad na dôsledky našich činov?
Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď bude nahnevaný, nech zatlčie jeden klinec do plota , ktorý stál vzadu za domom.Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a ten mu navrhol, aby teraz vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca .za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: ,,Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostava.“
Rana na tele veľmi bolí, no postupne sa hojí. Nakoniec na koži ostane len jazva, ktorá časom vybledne. Tak ako vyblednú spomienky na toto zranenie. Rana na duši však úplne nezmizne nikdy. Slová raniace naše city nestratia farbu, ako tráva bez vody vystavená prudkým slnečným lúčom. Obkľúčia našu myseľ ako vojsko. Preto je slovo tá najsilnejšia zbraň. Zo sekundy na sekundu si ním môžeme nielen oslabiť, ale aj zničiť najpevnejšie priateľstvá, stratiť lásku, prísť o rodinu. Ťažko sa žije s vedomím, že sme ublížili blízkemu človeku tak veľmi, že na to nikdy nezabudne. Zraňujúc iných, zraňujeme aj samých seba. Je dôležité uvedomiť si, že zoskupenie písmen a slov dokáže zmeniť celý život. Terézia z Lisieux povedala: ,, Často stačí jediné slovo, jediný milý úsmev, aby sme potešili znechuteného človeka“. Odpúšťajme si navzájom a používajme slová rozumne a s láskou.
