reklama

S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie

Keď som mala šestnásť rokov, dala som si za cieľ do tridsiatky navštíviť všetky krajiny v Európe.

S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
Večer na albánskej strane Skaderského jazera (Zdroj: Ľudmila Magdolenová)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Od tridsiatky ma delí pár mesiacov a v Európe mi zostávajú posledné štyri krajiny. To píšem len preto, aby ste vedeli, že pred príchodom do Albánska som náš kontinent celkom dobre poznala. Albánsko- to bol pre mňa ale kultúrny šok.

V štvrtom pokračovaní balkánskej cesty sa pozrieme na:

  • Skaderské jazero

  • albánske pobrežie

  • Pláž v Drači

Večer na albánskej strane Skaderského jazera
Večer na albánskej strane Skaderského jazera (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Na Skaderské jazero sme dorazili pri západe slnka. Dostali sme nádherný apartmán s výhľadom na jazero. Už v Bosne ma zaujali minarety a teraz v Albánsku znova. Uvažovala som nad tým, ako sa v niektorých častiach Európy proti minaretom brojí a v iných častiach Európy si celkom samozrejme fungujú už stovky a stovky rokov. Slnko zapadlo a my sme sa pobrali spať, s vidinou osviežujúceho kúpeľa ráno v jazere.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ráno na albánskej strane Skaderského jazera
Ráno na albánskej strane Skaderského jazera (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

6.8

Aj pri raňajkách na balkóne vyzerá jazero krásne. Dievčinka nám prestrie na stôl balkánsky syr, mäsité rajčiny a praženicu.

Balkánsky syr a domáce rajčiny- prvé raňajky v Albánsku
Balkánsky syr a domáce rajčiny- prvé raňajky v Albánsku (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Milý domáci na nás hovorí po taliansky. Deťom odtrhne kiwi, ktoré rastie na pergole priamo nad našim autom. Hoci navonok vyzerá ako to z obchodu, povie, že zrelé bude až v novembri. Potom nám pomôže vyparkovať z brány. Za bránou nám ale cestu zastane krava. Je to ale krava iná, je to túlava krava. Na kosť vychudnutá a pod bruchom jej visí koža. Kde- tu má obdraté fľaky. Po hodnej chvíli vzájomného obzerania sa zrazu vynorí dedko s prútikom a odšibe kravu z cesty.

Kiwi pergola v strede leta
Kiwi pergola v strede leta (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Zastaneme na parkovisku v mestečku Shirokë, priamo pri vode. Je tu spravená promenáda, nové osvetlenie a pekná dlažba, veľmi mi to pripomína europrojekty v slovenských dedinách, keď zrazu zasvieti fontána a dve lavičky v oprískanosti. Odkiaľ majú ale Albánci fondy, ak to nie sú eurofondy? O kúsok ďalej boli namontované preliezky a aj pekná zeleň. Posadili sme deti na preliezky a tu sa zrazu pri nás zjaví krava a začne obhrýzať tú peknú zeleň. Je rovnako vychudnutá ako tá predtým a kým sa stihneme spamätať, pripoja sa k nej ďalšie dve. Máme z nich trochu rešpekt, ale kravy nám nevenujú žiadnu pozornosť, jedna si spokojne kadí na promenádu, ďalšie spokojne prežúvajú. Avšak len do chvíle, keď z kaviarne vybehne obsluha a začne po kravách hádzať kamene. Kravy sa neochotne pohnú o kus ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Túlavé kravy stretávam v Európe po prvý krát
Túlavé kravy stretávam v Európe po prvý krát (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Slnko stúpa a my sme pripravení sa kúpať. Presunieme sa k vode, no tu- veľké sklamanie. Z kúpania nič nebude.

Sem sme sa chceli ísť kúpať...
Sem sme sa chceli ísť kúpať... (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Pri vode sa hromadia tony odpadkov a siníc. Pár deravých lehátok a prevalená veža pre plavčíka nám jasne dávajú najavo, že projekt tejto pláže v nejakom momente stroskotal. Tak teda snáď o pár rokov... Má to tu potenciál.

... ale z kúpania nič nebude (Shirokë, Albánsko)
... ale z kúpania nič nebude (Shirokë, Albánsko) (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

No nič, vyrazíme na albánske cesty, dnes sa máme ubytovať na pobreží v meste Drač, najväčšom prístave Albánska. Kvalita vozovky je na prekvapivo dobrej úrovni, nie sú tu žiadne výrazné výmole, práveže má v každom smere dva pruhy, je to taká skorodiaľnica. Čím sa však líši od našej, sú pravouhlé zjazdy, odbočky k rodinným domom. Auto zastane na odbočke a šofér sa rozpráva s majiteľom domu. Alebo auto zastane na krajnici a šofér sa vymočí. Bizarom na ceste kraľujú pridiaľniční predavači, s cibuľou nastoknutou na koloch, zavesenou do cesty. A tie budovy, ktoré lemujú cestu- pompézny wedding palace so stĺporadím na jednej strane a nedokončené budovy s trčiacimi roxormi na strane druhej. Stretávame veľmi veľa áut so zahraničnými značkami, nemecké, talianske a aj dostatok švajčiarskych. My ale vieme, že to nie sú dobrodruhovia z celej Európy, ale Albánci, ktorí trávia každé prázdniny najradšej doma. Potvrdzuje to aj moja albánska kamarátka vo Švajčiarsku, ktorá mi vraví, že odkedy bola dieťa, každé jedny prázdniny chodili na albánske pobrežie. Je to sedemnásť hodín autom a vždy ťahali nonstop. Ale sústreďme sa naspäť na cestu, pretože dedko s igelitkou sa práve vrhá na diaľnicu a len tak si preskočí stredové betónové zvodidlá. Treba tu byť stále v strehu. Autá myšičkujú, trúbia a náhle sa vynárajú blízko pri tebe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predavači zeleniny popri diaľnici v smere na Tiranu. Autá chodia okolo nich štandardne 120/130
Predavači zeleniny popri diaľnici v smere na Tiranu. Autá chodia okolo nich štandardne 120/130 (zdroj: Ľudmila Magdolenová)


Tesne pred príchodom do Draču deti pospali a keďže ešte sladko spali, navrhla som trošku krúžiť po okolí, čo Filipa rozhnevalo a povedal, že na ceste nezostane „ani o sekundu dlhšie.“ Ale aj tak sme museli chvíľu krúžiť, lebo ulička, do ktorej sme mali vojsť bola mimoriadne úzka jednosmerka a pred bránou do dvora, kam sme mali vojsť, stálo auto. Našťastie si nás bezradne manévrujúc všimla sestra a upovedomila majiteľa o našom príchode. Ten bol skutočne milý. Hneď to vyriešil, auto odstránil, rozhadzoval rukami, navigoval Filipa do dvora, asertívne mu bral tašky z rúk aby nám ich ponosil hore- toľká ochota! No ako sa ukázalo, malo to aj háčik- miesto zaplateného 2 izbového apartmánu s výhľadom na more sme dostali malú kutičku s výhľadom do Indie. Taký je totiž rozdiel medzi beachfront a dvorom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takúto izbu sme dostali...
Takúto izbu sme dostali... (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Dohadovanie sme nechali na neskôr, naša prvá výprava viedla do obchodu kúpiť toaletný papier, mydlo, sprcháč, uterák. Nič z toho v kutičke nebolo. Tiež pitnú vodu- vraj sa tá z vodovodu nemá piť. Druhá cesta viedla do zmenárne- v obchode sa dalo platiť aj eurami, ale nie je to tak úplne všade. Tretia cesta viedla do reštaurácie na pita giros s hranolkami a grécky šalát. Prvé seriózne jedlo dňa. Pri reštaurácii zastalo krížom cez chodník Ferrari. Pánko si vystúpil na presíčko a minerálku. Tipovali sme ho na majiteľa.

Auto tu je status
Auto tu je status (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

O piatej sme prišli na pláž. Pláž je super pre deti- jemný piesok, veľmi pozvoľný vstup do mora, teplá voda.

...takúto sme si zaplatili.
...takúto sme si zaplatili. (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Vo všeobecnosti sa dá albánske pobrežie rozdeliť na dve časti- severnú a južnú. Pláže na severe krajiny od Velipojë po Vlorë sú prevažne pieskové, s pozvoľným vstupom do mora. Navštevuje ich veľmi veľa domácich a takisto Kosovcov, ktorí sú v Albánsku takmer domáci. Tiahnu sa na nich rady a rady slnečníkov, na rozdiel od pláži v západnej Európe sú slnečníky za prijateľné ceny (v sezóne 2022 stáli dokopy 2 lehátka a slnečník v Drači 5 eur, v talianskom Rimini 28 eur). Pláže severného Albánska majú povesť, že sú špinavé, s množstvom odpadkov. Čakala som teda, že to bude veľmi zlé, ale bolo to len trošku zlé. Podľa hesla snaha sa cení, treba uznať, že celú pláž večer prehrabú, koše vysypú a ráno všetko vyzerá pekne. Len to zloženie návštevníkov pláže spôsobuje, že odpadky sa počas dňa hromadia aj inde, ako v koši. Domáca nám povedala, že dnes je to s čistotou pláže oveľa lepšie ako v minulosti, no aj tak sa nám pár krát pošťastilo pri kúpaní zraziť s nevšednými odpadkami, napríklad rúčkou z metly. Pláže južného Albánska sú považované za krásne. Aj ľudia, ktorí v Albánsku nikdy neboli nám hovorili „Idete do Albánska? Tam sú vraj krásne pláže.“ Dnes už vieme, že pod tento výrok sa zmestia hlavne pláže južne od Vlorë, hlavne Dhërmi, Sarandë, Ksamil, z nich posledná čo by kameňom dohodil od Korfu a gréckych hraníc. Tieto pláže majú nádhernú tyrkysovú vodu, ale ako nám povedala naša domáca Meggie, nemusí nám byť za nimi ľúto, pretože pre nás ako rodinu s malými deťmi nie sú veľmi vhodné. Tieto pláže sú častokrát kamienkové, s prudkým vstupom do mora a väčšími vlnami. Ona sama, odkedy má dieťa, tiež ešte na juhu Albánska nebola. Juh Albánska navštevujú turisti v oveľa väčšej miere ako domáci a odráža sa to aj na cenách- dobre to vidno na slnečníkoch, ktoré tam stoja aj trojnásobok oproti Draču.

Večer sme sa za veľkého ospravedlňovania Meggie dohodli aj na zľave za izbu (otázne zostáva, či sme skutočne dostali zľavu, alebo len túto nepeknú izbu za jej pôvodnú cenu?) A možnosť o 3 dni neskôr sa presťahovať do beachfront apartmánu. Kým ostatní odišli na večeru, ja som uspávala mladšiu dcérku. Vstrebávala Albánsko.

7.8 nedeľa

Ráno som sa zobudila prechladnutá- odrovnala ma klíma v aute a jedna bublinková kola z predchádzajúceho dňa. „Bolo by to treba vyležať,“ vravela som si cestou na nákup. Prišla som do supermarketu, ale nepredávali tam žiadne pečivo ani mäso - na to si musí človek zájsť osobitne do pekárne a mäsiarstva pozdĺž ulice. Kúpila som ale zeleninu a ovocie tak nedokonalo krásne, ako človek nájde len u starých rodičov na záhrade. Nič nebolo naleštené, skôr trošku otlčené, ale tak šťavnaté, ako miestny život. Ulica, po ktorej kráčam k obchodu už hneď ráno žije- zosušená babka sedí s deťmi a vnúčaťom na kafé, pouličná predavačka nafukovačiek pristaví mamičku a láskavo sa prihovára dieťaťu. Predajca oproti vyskočí a pomáha niekomu nacúvať do úzkej bráničky a potom sa s kýmsi pozdraví a potľapkáva po chrbte. Po prvotnom šoku z chudoby, špiny a kontrastov dnes začínam mať pocit, že stojíme na pulze života a keď si spomeniem na pípanie tovaru v našom Lidli v Langnau- ide väčší chlad z chladničiek, alebo z nakupujúcich- privezieš sa- naložíš- opípaš, vyložíš- odídeš? Efektívne, podľa zoznamu? Obe pani v obchode, aj tá, čo mi váži zeleninu, aj tá, čo mi blokuje nákup, sú také zhovorčivé, ako to len jazyková bariéra dovolí. Na pobreží vládne mierny chaos, ale žiadny chvat.

Už sa nečudujem, že to tu švajčiarski Albánci milujú.

(Pokračovanie S deťmi po Balkáne- časť 5: Tirana)

Drač
Drač (zdroj: Ľudmila Magdolenová)

Ľudmila Magdolenová

Ľudmila Magdolenová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  49x

Som matka 2 detí, rada cestujem a chcela by som zdielať naše rodinné zážitky z ciest po Európe. Viac o nás a našich cestách si môžete pozrieť na mojom instagrame @lud_inworld Zoznam autorových rubrík:  Cestovanie po Balkáne

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu