reklama

Hanbím sa, pán Szalay

Tak sme sa z prvej strany dnešných novín dozvedeli : Sestry prehrali boj o platy. A tak sa pýtam samu seba, či som to správne pochopila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Dnes po prečítaní prvej strany novín musí mať každý občan na Slovensku len dobrý pocit. Konečne sa vyriešila ohromná prezamestnanosť v niektorých nemocniciach, vďaka nám, nenažratým sestrám, ktoré začali podávať výpovede, sa môže zrušiť do 600 zbytočných pracovných miest pre sestry, konečne sa pozametá v rezorte a zdravotníctvo prestane krvácať. Radosť len čítať, radosť tu žiť.

Palcové titulky dnešných novín to oznámili všetkým na Slovensku. Prehrali sme svoj boj o platy. Boj ? A ak boj, tak skutočne len a iba náš ? Nechcem byť cynická, len pripomínam, my sme v tom boji tie zdravé, vzdelané a práceschopné, my sme tie, pripravené na všetko. A ak my sme tie porazené, kto je tým, čo z toho boja vyšiel víťazne ? Náš pacient sa nikde nespomína . . .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vy, pán Szalay, v tom máte na prednej strane novín jasno, keď vravíte, že : " Je to prehra. Teraz ide o to, s akou hanbou sa vrátia (sestry) do nemocníc."

Apropo, hanba. Ten známy pocit každej bežnej sestry. Aby som písala len o sebe : denne sa hanbím za vybavenie nášho oddelenia, za staré postele, za všetko to, čo tam pre našich chorých nemáme, hanbím sa za náš vozík na sprchovanie pacientov, starý a prežratý hrdzou, dodriapaný, hanbím sa za náš skutočne "krásny" výťah, za našu 30 - ročnú signalizáciu, za naše sprchy vskutku na úrovni, hanbím sa za všetky bariéry, tých 13 nekonečných schodov, čo musí pacient zdolať, aby sa dostal na oddelenie, hanbím sa za to, že nám, zdravým, to ani trošku nevadí. Hanbím sa za seba, že podpisujem bez reptania poverenia na prácu, čo majú robiť iní, čo už si platy vydobyli, a moja práca, na ktorú môj pacient len trpezlivo čaká, zatiaľ stojí a ani neviem a nepýtam sa, prečo je to tak. Hanbím sa , že nechám na seba od svojich šéfov bezdôvodne kričať, hanbím sa za to, že sa nebránim. Hanbím sa za Vás, kolegyne, ktoré ste stále schopné mlčať, hanbím sa za Vás, naši lekári.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hanba, pán Szalay, je v našich nemocniciach naša každodenná strava. Máme už na ňu imunitu, s tou na sestry už, prosím, nechoďte !

Ak sa budete, pán Szalay, zajtra či pozajtra zaoberať grafmi, koľko je sestier na Slovensku oproti vyspelému svetu, grafmi o dĺžke dožitia u nás a v iných krajinách, keď budete mať pred sebou trebárs graf o neidentifikovateľných platbách v našom zdravotníctve a inde v zahraničí, vtedy si skúste spomenúť na toto slovo. A skúste ho, pre tento raz, už adresovať správne.

Ľudmila Rónaiová

Ľudmila Rónaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som takým Jozefom Makom slovenského zdravotníctva. Pracujem ako sestra pri lôžku chorého a takých, ako som ja, sú na Slovensku tisíce. Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu