UKRADNUTÉ
nevinné oči pozerajú na svet priamo
spod viečok vanie však chlad
neviem sa nasýtiť pohľadom naň
v srdci cítim len hlad
zachmúrené ústa vštepia do rúk znak
nenásytné pery kryje tmavý mrak
miesto pocitov mám len teba nevdojak
spečatená zmluva leží na dosah
ustrnutá ruka vedela poláskať len jemne
otvorené srdce plápolať nechávam mierne
na ohníku lásky zostal vietor stáť
nechcem viac, len myšlienky mi vráť...
POLOPRAVDY
hľadám rýmy v časoch dávno zabudnutých
nútim myslieť sa na šťastný čin
otváram tuho viečka očí rozospatých
bdiem či spím?
chcela som sa vznášať na krídlach holubíc
preletieť šíry kraj
jemne si zotrieť červeň z premrznutých líc
a spoznať seba vraj
pod sebou len tichý tlkot srdca vtáka čuť
čo svoju voľnosť, jediný dar odovzdal im
tým, čo túžia opustiť krajinu snov
no nevedia vyrovnať sa s tým,
že svoj život žijú pod konármi krov
lásky, sebectva a špín
bdiem či spím?
