Už otvárací ceremoniál napovedal o veľkoleposti týchto hier. Čínski športoví funkcionári no i nespočetné množstvo dobrovoľníkov si dalo záležať na tom, aby sa na Peking 2008 len tak ľahko nezabudlo. Podarilo sa a tak slávnosté vyhlásenie prezidenta MOV o výnimočných hrách nezostalo tak ďaleko od pravdy.
Cieľ usporiadateľskej krajiny, byť najúspešnejším v medailovej bilancii a poraziť tak pravidelného víťaza USA, sa taktiež podarilo naplniť. Čína získala úctyhodných 100 medailí z čoho vyše polovica mala zlatý lesk. Je to výsledok investovania miliárd dolárov do športu, či už do výstavby špičkových športovísk respektíve do prípravy športovcov, ktoré nakoniec nevyšli nazmar a tak sa ikony športu v Číne mohli radovať z historického úspechu. Na druhej priečke v medailovej bilancii sa ocitli Spojene Štáty Americké, ktorým nepomohli ani fantastické výkony plavca Michaela Phelpsa.
Tomuto americkému rekordmanovi sa podarilo získať v olympíjskom bazéne 8 zlatých medailí, čo je takmer nadľudský výkon, ktorý nemá v histórii žiadnu obdobu. Tento výkon podčiarklo ešte 6 svetových rekordov, vďaka ktorým išli medaile do USA. Spolu s jamajským šprintérom Usainom Boltom vytvorili títo športovci azda najobdivovanejší tandem 29. Olympíjskych hier. Tento jamajský blesk vytvoril pri všetkých troch štartoch (100m,200m,4X100M ) svetový rekord, čím sa nezmazateľne zapísal do atletickej historie Olympíjských hier. Od Usaina Bolta sa máme ešte na čo v budúcnosti tešiť, veď taký uvoľnený beh a rozhadzovanie rukami 20m pred cieľom snáď táto ostrosledovaná disciplína ešte nezažila. Tri jamajské atletické svetové rekordy ešte doplnili dve rusky, Gulnara Samitovová-Galkinová (3000m cez prekážky) a Jelena Ysinbaeova (skok o žrdi) a celkový počet 5 rekordov hovorí o ohromnej kvalite športovcov na tejto olympiáde veď pre porovnanie v Aténach 2004 nepadol atletický svetový rekord ani jeden. Za svojimi očakávaniami však zaostalo Slovensko. S ôsmym miestom naších kladivárov Chairfraitaga či Hrašnovej respektíve trináste miesto Klocovej v behu na 800m neodráža naše súčasné ambície.
Tak, ako má olypiáda svojich hrdinov má i svojich smoliarov. V tejto kategórii sa na prvej pozícii jednoznačne umiestnil strelec Matthew Emmons, ktorý viedol o celé 2 body pred posledným výstrelom a na zlato mu stačil aj priemerný výkon. No tlak a zlyhanie nervov spôsobilo, že Američan výstrel nepochopiteľne úplne zbabral, čo ho obralo nie len o zlatú medailu ale dokonca aj o stupeň víťazov, ked skončil až štvrtý. Takéto zlyhanie však nie je pre Emmonsa ničím novým. Pred 4 rokmi na olympiáde v Atenách v podobnej situácii pri poslednom výstrele namieril do susedného terča a opäť prišiel o vytúžené zlato. Smola taktiež neobišla ani slovenských športovcov, aj keď našťastie nie v súboji o medaily. Pre skokanské dvojičky Veľďákové sa sen o olympíjskom finále rozplynul na zakliatej odrazovej doske, keď sa im obom ani pri jednom pokuse nepodarilo dosiahnuť meraný pokus. Na tom istom mieste ušlo o chlp aj finále trojskokanovi Vaľukevičovi, keď ho od finále delili len 2 centimetre.
I keď v atletike nezaznamenali slovenskí športovci výraznejšie úspechy, vodné športy to bohato vynahradili. Tri zlaté medaily zo štyroch vo vodnom slalome získané jednou krajinou, to na OH ešte nebolo. Michal Martikán, Elena Kališská a bratia Hochschornerovci sa postarali o zatiaľ najúspešnejší výstup slovenskej výpravy na letných olympíjskych hrách. Dve medaile vrámci polhodiny, respektíve vyše 14-sekundový náskok Eleny Kališskej, to ostane navždy v pamäti športového fanúšika na Slovensku. Striebornou medailou do spoločnej bilancie prispel aj náš štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Tarr. Chlapci si trúfali na zlato, no aj strieborný stupienok je viac ako uspokojivý. Druhým dominantným športom Slovenska sa na 29. Olympíjskych hrách stala streľba, keď hneď na začiatku olympíjskych hier získala striebro Zuzana Štefečeková. Za zmienku taktiež stojí 5. miesto Pavla Koppa či 8. miesto Dany Bartekovej. Medailovú bilanciu doplnil ešte pôvodom Rus, David Musuľbes svojou bronzovou medailou. Iróniou osudu je, že tento zápasník, ktorý získal slovenské občianstvo len minulý rok v Septembri zaknihoval tretie miesto práve 21. augusta 2008, keď si celé Slovensko pripomínalo 40. výročie Ruskej invázie na územie Československa.
No medailová bilancia - 3 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzová úprimne nevypovedajú o stave slovenského športu. Vláda neprispieva toľko, koľko by reálne bolo potrebné, športoviská už ohlodal zub času a nevyrastá tu takmer žiadna mladá generácia nádejných športovcov. Peniaze sa vrážajú do obľúbených športov akými su futbal či tenis a ostatné (ktoré nám mimo iného prinášajú medaily) ostávajú nepovšimnuté a zanedbané a častokrát prežívajú len vďaka podpore súkromneho sektora. Naši nádejní športovci sa poväčšine musia pripravovať v zahraničí, čo ešte zvyšuje náklady. Veď napríklad na Slovensku nie je k dispozícii ani jedna plnohodnotná kajakárska dráha dĺžky 1000m, čo je presne tá istá dĺžka na ktorej náš štvorkajak bol v Sidney štvrtý, v Aténach tretí, a na poslednej olympiáde sa našim chlapcom dokonca podarilo získať striebornú medailu !! Vyzerá to tak, že slovo Slovensko a vrcholoví športovci sa bude v budúcnosti spájať čoraz menej a menej. Teoreticky je možné, že naši tohtoroční medailisti nastúpia na budúcu olympiádu v Londýne 2012 a podarí sa im obhájiť ich pódiové umiestnenia. No potom nastane jedná veľka diera, ktorá prinesie možnosť, že na ďalších OH nebude štartovať nikto z naozaj reálnou šancou uspieť v boji so svetovou konkurenciou. Túto dieru treba začať zaplátať už teraz, lebo už aj teraz je možno neskoro, veď vrcholový šport v ostatných krajinách zohráva väčšiu rolu ako len forma zábavy a tým pádom je aj patrične finančne dotovaný vládou, čo prináša ovocie v podobe úspešného reprezentovania svojej rodnej vlasti.
Tieto 29. letné olympíjske hry v Pekingu 2008 boli naozaj výnimočné, nie len nezvyčajne veľkou vyrovnanosťou či posúvaním ľudských možností v podobe svetových rekordov, ale aj prostredím v ktorom sa odohrávali a ľudmi, ktorých ich organizovali. Domáci obyvatelia vedeli pri športových podujatiach vytvoriť priam elektrizujúcu atmosféru, hlavne v prípadoch keď nastúpili domáci bojovníci. Olympíjske hry trvali len 16 dní, no Peking a Čína z nich budú ťažiť aj do budúcnosti, nie len zlepšujúcimi sa športovými výkonmi čínskych zverencov, ale aj zlepšením infraštruktúry, či zredukovaním znečistenia ovzdušia v hlavnom meste. Peking zdvihol latku vysoko a v Londýne sa máme načo tešiť, lebo domáci organizátori sa iste nebudú chcieť nechať zahanbiť.
