Záhrada ako liek na klímu aj bezmocnosť

Svoju klimatickú úzkosť liečim rukami v pôde: záhrada ako malý zelený ostrov nádeje a konkrétneho činu.

Záhrada ako liek na klímu aj bezmocnosť
zeleninový záhon s organickým mulčom (Zdroj: Martina Lukáčová)
Písmo: A- | A+

Keď sa ráno prechádzam v záhrade, cítim, ako sa moja myseľ pomaly rozbieha. Do vedomia sa vkráda jedna z tých hlbokých úzkostí našej doby: úzkosť z klímy.

Trápia ma viac zmeny, ktoré už dnes začínam pozorovať tu, u seba doma? Alebo ma možno viac desia zástupy tých, ktorí túto tému ignorujú, alebo dokonca popierajú. Alebo tí, ktorí by aj niečo urobili, ale v konečnom dôsledku skončíme „ale veď ekonomicky“…

Som svedkom toho, ako sa svet pomaly mení. Hľadám odpovede a chcem pochopoť, čo sa mení vo mne. Počúvam hlasy vedcov hovoriacich o tom, že pocit „klimatickej úzkosti“ (eco-anxiety) je dnes reálny fenomén. Davy ľudí po celom svete sa cítia bezmocne nielen voči vojne či biede, ale aj voči zmenám našej planéty [1].

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zároveň v sebe nosím vieru, že záhrada nemusí byť len estetickým doplnkom našich domovov, ale môže byť nástrojom liečenia tej úzkosti. Keď sa pozerám na zem, na hru tieňov, na pôdu pod mojimi nohami, na rastliny, ktoré dýchajú a zachytávajú CO₂, cítim, že môžem byť súčasťou riešenia!

Filozof David Abram raz povedal:

„Naše telá sa formovali v krehkej reciprocite s rozmanitými textúrami, zvukmi a tvarmi živej Zeme.“ [2]

Tento citát ma vedie k tomu, aby som si znova a znova uvedomovala: nie som oddelená od prírody, som s ňou prepojená... Keď zveľaďujem záhradu, vnímam a teším sa z jej krásy. Ale nielen to.

SkryťVypnúť reklamu

Budujem svoj vlastný nástroj, ktorým môžem zmenšiť ten nepríjemný pocit bezmocnosti.

Z klimatologického hľadiska viem, že aj malé konanie má význam. Prax známa ako uhlíkové záhradníctvo (carbon gardening) predstavuje pestovanie rastlín, tak, aby sa maximalizovalo viazanie uhlíka v rastlinách a pôde. Nie je to blud, rozprávka ani zbožné želanie. Takéto záhradníčenie je reálnym spôsobom, ako znížiť našu uhlíkovú stopu [3]. Kým rastiny predstavujú nástroj prírody viazať CO₂ z atmosféry pomocou fotosyntézy, tak podľa výskumov je zdravá pôda kľúčom k „uzamknutiu tohto uhlíka“ v zemi, čím sa CO₂ nedostáva späť do atmosféry [4].

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vo svojej záhrade som sa už dávno rozhodola postupovať takto:

Namiesto veľkej plochy trávnika som vysadila viac trvaliek, kríkov a stromčekov — rastliny s hlbokými koreňmi ukladajú uhlík dlhodobo. Približne 83 % uhlíka v záhrade sa nachádza práve v pôde [5]. Rastliny sú kľúčové.

Menej intenzívneho obrábania. Odkláňam sa od konvenčného spôsobu - motyka a rýľ. Radšej nechávam pôdu pokojnejšiu. Tým priamo podporujem pôdne mikroorganizmy, ktoré pomáhajú viazať a stabilizovať uhlík.

Zároveň budujem priestor pre opeľovače, vtáky a pre ticho — pretože úzkosť potrebuje priestor a spojenie. Psychológovia hovoria, že „zostať otvorený našej láske k prírode môže mať podobný efekt ako byť vypočutý druhým človekom“ [6].

SkryťVypnúť reklamu

Keď si spomeniem na filozofa Arneho Næssa, zakladateľa hnutia hlbokej ekológie, ktorý tvrdil, že každé živé stvorenie má právo žiť a rásť [7], uvedomím si, že aj moje malé činy v záhrade sú morálnym gestom, sú prejavom spoločenskej zodpovednosti. Nie len voči sebe, ale voči pôde, rastlinám, hmyzu, vtákom… a budúcim generáciám.

Áno, často cítim úzkosť z toho, čo prichádza — extrémne počasie, sucho, záplavy. No práve to ma privádza k novému pohľadu: môj záhradný kútik sa mení na laboratórium pre klimatickú záhradu — takú, ktorá pomáha viazať uhlík, chráni pôdu a vytvára priestor pre život. Práca v záhrade nie je len fyzická — je to proces, v ktorom nachádzam nádej.

Som záhradkárkou, ktorá sa hlási k zodpovednosti za pôdu aj za budúcnosť — lebo listy, korene a pôda môžu byť našou cestou od úzkosti k činu. K tomu patrí aj samovzdelávanie sa, zamýšľanie sa nad vlastným konaním v záhrade. Nechcem dávať priestor systému "veď takto sme to robili vždy".

Moja záhrada nikdy nebola ani nebude iba estetickým projektom, ale prostriedkom liečenia — nielen pôdy, prírody, ale aj mňa samej.

Ak by každý z nás, aj v malom (!), začal vnímať záhradu ako nástroj klimatického aj psychického uzdravenia, spolu môžeme vytvoriť sieť týchto „zelených ostrovčekov“ nádeje.

Ak žijete v meste, môžete vytvoriť svoj vlastný klimatický balkón, terasu či záhon vedľa paneláku. Aj u nás už nájdete aj komunitné záhrady, alebo si ich môžete so susedmi založiť.

Ako začať s klimatickou záhradou

Tvorba klimatickej záhrady neznamená radikálne zmeny, ale vedomé malé kroky, ktoré majú veľký dopad.

Základom je zdravá pôda – preto ju zbytočne neobraciam, nechávam ju žiť. Používam kompost a organické mulče (napr. pokosenú suchú trávu, sušenú žihľavu, drevnú štiepku), ktoré udržiavajú vlhkosť a viažu uhlík.

O kompostovaní sa medzi záhradkármi už nediskutuje – to je jednoducho samozrejmosť. Je to základný krok, ktorý spája všetko, čo v záhrade robím. Pre mňa to nie je len hnojivo, ale rešpekt k pôde.

Snažím sa sadiť pôvodné druhy rastlín, ktoré lepšie znášajú miestne podmienky a podporujú miestny ekosystém – včely, motýle aj vtáky. Stromy a trvalky s hlbokými koreňmi ukladajú uhlík dlhodobo. Pestujem veľa ovocných stromov, ale miesto sa nájde aj pre javor poľný, bazy, svíby či hlohy. Túto jeseň som si zasadila jarabinu. Včely lákam levandulou aj nechtíkom. Ale aj tu platí pravidlo rôznorodosti - postupne pridávam nové druhy.

U mňa nepestujem „sterilný trávnik“, ale ako dynamický systém. Nechávam priestor pre divokosť, pre rastliny, ktoré sa objavia samé. Prím hrá ďatelina plazivá, púpava či myší chvost. Tento rok sa vo väčšom množstve u mňa rozrástol aj repík lekársky. Časť trávnika nekosím vôbec, inde vykosím iba cestičky. A vždy kosím na najvyššiu výšku kosačky.

Budujem rôznorodé biotopy pre podporu biodiverzity. Začala som jazierkom, ale najväčšiu radosť mi robí obyčajná kopa konárov v kúte :-). Je to taký môj malý rebelizmus voči predstavám o upratanej záhrade. Inde som vytvorila konárový plotík, z ktorého mi moja hus „ukradla“ materiál na svoje hniezdo :-).

Uprednostňujem zber dažďovej vody. Postupne budujem kapacity a pridávam ďalšie nádrže. Prispôsobujem aj povrch, aby voda vsakovala a neodtekala preč.

A najdôležitejšie: učím sa pozorovať a tešiť sa z maličkostí – lebo klimatická záhrada nie je len o raste rastlín, ale aj o raste nášho vzťahu k Zemi.

Je november. Keď sa pozriem päť, uvedomím si, koľko radosti mi táto cesta už priniesla. V mojom „plastáku“ (nemôžem to nazvať skleník, ale rozumieme si) som raz objavila maličkú, sotva centimetrovú modlivku – krehký dôkaz toho, že aj malý kúsok pôdy môže byť miestom pre nový život.

Tento rok som opäť zazrela fúzača alpského, vzácneho hosťa, ktorý by v sterilnej, prechemizovanej krajine len ťažko hľadal domov. A po troch rokoch od založenia jazierka sa v ňom usadila aj žaba – malá, tichá spolubývajúca, ktorá mi pripomína, že čas a trpezlivosť majú zmysel.

V týchto chvíľach cítim, že moja záhrada nie je len odpoveďou na klimatickú úzkosť, ale aj zdrojom hlbokej radosti. Každé takéto stretnutie je pre mňa posolstvom: keď dávame krajine priestor nadýchnuť sa, ona nám to vracia životom.

A čo vaša záhrada?
Podeľte sa v komentároch, akú radosť vám tento rok priniesla – aký hmyz, vtáky, kvety či malé „zázraky“ ste si všimli u seba? Možno práve váš príbeh povzbudí niekoho ďalšieho začať tvoriť svoj vlastný zelený ostrov nádeje.

Zoznam zdrojov

[1] Mieli Mental Health Finland – Understanding Climate Anxiety

[2] Abram, David – The Spell of the Sensuous (citát z Goodreads)

[3] Environmental Education Alliance – Carbon Gardening

[4] UC ANR Master Gardeners – Climate Change Mitigation in the Garden

[5] Gardeners.com – Combat Climate Change with Gardening

[6] Medium – Introducing Climate Psychology

[7] Arne Næss – Deep Ecology Philosophy Overview

Martina Lukáčová

Martina Lukáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  135x

Píšem o záhrade, klíme a všetkom s tým súvisiace – od kompostu po klimatickú politiku. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená,  Záhrada ,  Veterné parky

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martin Bača

Martin Bača

100 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu