Infrazvuk patrí v diskusiách o veterných elektrárňach medzi často spomínané pojmy. Problémom je, že je často skresľovaný a prezentovaný jednoznačne znejúcimi závermi. Takmer jedným dychom sa mu vždy pripisujú najrôznejšie účinky na pohodu a zdravie človeka.
Takže aké reálne je, aby sme infrazvuk z veterných elektrární naozaj počuli alebo vnímali?
Čo je teda infrazvuk a ako sa meria?
Infrazvuk je označenie pre veľmi nízkofrekvenčné zvukové vlny, približne v pásme 0,1 až 20 Hz. To je oblasť pod tým rozsahom, kde náš sluch bežne funguje najlepšie. Keď frekvencia klesá, ľudské ucho je postupne menej citlivé. Preto sa často zjednodušene hovorí, že infrazvuk je „nepočuteľný“.
Dôležité je rozlíšiť aj spôsob merania. Bežný hluk v okolí ľudí sa často uvádza v dB(A). Ide o meranie so špeciálnym váhovaním - filtrom (A), ktoré približuje citlivosť ľudského sluchu na rôzne frekvencie. Nízke frekvencie v tomto váhovaní vychádzajú výrazne nižšie, pretože aj naše ucho na ne reaguje slabšie. Pri infrazvuku sa preto používa aj iné váhovanie, napríklad filter G, a výsledky sa uvádzajú v dB(G). Je to praktický spôsob, ako opísať práve infrasonické pásmo.(9) .
Počujeme alebo nepočujeme infrazvuk?
To, že sa infrazvuk často označuje ako nepočuteľný, neznamená, že ho človek nikdy nemôže vnímať (7). Môže, ale spravidla až vtedy, keď je jeho úroveň (hlasitosť, presnejšie povedané hladina akustického tlaku) vysoká (8,10). Vedci tiež zistili, že infrazvuk aktivuje časť mozgu, ktorá spracováva zvukové vnemy (1).
Pri veľmi nízkych frekvenciách musí byť hladina výrazne vyššia než pri bežnom „strednom“ zvuku, aby sa vôbec dostala nad hranicu vnímania. A aj vtedy nejde vždy o klasické „počutie“ ako pri reči alebo hudbe. Niektorí ľudia to skôr opisujú ako tlakový pocit, chvenie alebo nepríjemný vnem, no opäť platí, že to nastáva pri vysokých úrovniach (8).
Vedecké práce preto vnímanie infrazvuku často vysvetľujú cez prahy počutia a cez rozdiely medzi ľuďmi. Jednoducho povedané: každý z nás má trochu inú hranicu, od ktorej začne nízke frekvencie vnímať. Niekto potrebuje vyššiu hladinu, aby niečo zaregistroval, iný môže reagovať o niečo skôr.
Vďaka tomu sa dá hovoriť aj o „percentách populácie“: pri tej istej frekvencii a hladine môže byť napríklad menšia časť ľudí citlivejšia, zatiaľ čo väčšina nič nevníma. Nie je to čiernobiele a neznamená to automaticky zdravotný problém. Skôr to opisuje prirodzený rozptyl citlivosti medzi ľuďmi (9).
Infrazvuk z veterných elektrární
Pri veterných elektrárňach sa infrazvuk často spomína preto, že turbíny aj vietor ako taký produkujú aj nízkofrekvenčné zložky. Infrazvuk však produkuje aj naše telo a vyskytuje sa úplne bežne v prostredí.
Preto je dôležitá otázka: Aké sú reálne hladiny v teréne a ako sa vzťahujú k prahom vnímania?
Hladiny infrazvuku namerané v blízkosti veterných elektrární (vo vzdialenosti 100 – 500 m od najbližšej veternej turbíny) boli výrazne pod prahom sluchu infrazvuku (približne 15 – 20 dB)(9).
To je v súlade s mnohými štúdiami, ktoré často uvádzajú, že hladiny infrazvuku v okolí veterných elektrární sú pod prahom počutia a zároveň sa v prostredí miešajú s prirodzeným pozadím (vietor, doprava, technické zdroje). Keď je infrazvuk na úrovni, ktorú človek nepočuje ani nevníma, z fyzikálneho hľadiska je ťažké očakávať, že by sám o sebe spôsoboval rušivé účinky. (9) .
Koľkí z nás sú citlivejší?
Keď vedecký text pracuje s percentami, väčšinou tým nemyslí „jednu skupinu diagnosticky citlivých ľudí“. Skôr ide o percentily v rozdelení prahov počutia. Ľudia majú prahy rôzne, takže pri rovnakej hladine zvuku niektorí tón zachytia a iní nie.
V prehľadovej práci z roku 2025 sa spomína konkrétny údaj pre frekvenciu 10 Hz. Autori v kontexte prahov počutia uvádzajú, že približne 10 % mladých ľudí dokáže počuť tón s frekvenciou 10 Hz až pri hladine okolo 90 dB (9). Aby tento výrok nevyznel vytrhnuto z kontextu, musíme sa držať troch podmienok, na ktoré je naviazaný: Týka sa konkrétnej frekvencie 10 Hz. Týka sa konkrétnej hladiny, približne 90 dB. A týka sa konkrétnej skupiny a metodiky, v texte je uvedené „mladí ľudia“, čiže nejde o celý vekový prierez populácie.
Prečo sa ľudia líšia: prahy môžu „skákať“ o desiatky dB
Rozptyl medzi ľuďmi nie je maličkosť. V laboratórnej štúdii, ktorá merala prahy a subjektívne vnímanie pri infra aj neinfra frekvenciách, autori uvádzajú, že individuálne prahy sa líšili približne o 20 dB (10).
Ďalšia laboratórna práca ukazuje prahy v infrazvukovom pásme v širokom rozpätí, autori uvádzajú rozsah približne od 80,4 dB do 115,5 dB (podľa podmienok merania a modelovania, použité frekvencie boli 8 a 16 Hz) (2). Závery tiež hovoria, že sa nedá určiť jedno univerzálne číslo, od ktorého je infrazvuk “počuteľný”. Prah závisí aj od toho, ako dlho trvá a aký má priebeh v čase.
Ak to povieme bežnou rečou: aj keď sú podmienky pre všetkých rovnaké, malá časť ľudí môže byť už veľmi blízko hranice vnímania, kým väčšina je od nej ešte ďaleko. Aj takto potom v diskusii prirodzene vzniká dojem, že „niektorí to vnímajú a iní nie“. A zároveň to ale neznamená, že na infrazvuk musia reagovať negatívne, alebo pociťovať nepohodu, stres, alebo obťažovanie.
Experimenty s obťažovaním ukázali, že tóny nad 16 Hz pri rovnakej „vnímateľnej hlasitosti“ boli respondentmi označované často otravnejšie než infrazvuk. Zároveň „iné pocity“ než počutie (napríklad tlakové alebo vibračné vnímanie) ľudia hlásili nielen pri infrazvuku, ale aj pri nízkych frekvenciách nad 20 Hz. Čiže tieto pocity nie sú niečo, čo by sa dialo iba pri infrazvuku (10).
Vedci nakoniec hovoria, že by bolo užitočné mať lepšie zjednotené (štandardizované) údaje o prahoch počutia v pásme 5–20 Hz, pretože bez toho sa ťažšie infrazvuk vyhodnocuje a v spoločenskej debate potom ľahšie vzniká nedorozumenie (10).
Pri mnohých experimentoch s infrazvukom musíme mať na pamäti, že nejde o reálne prostredie s bežnými hladinami a spektrom zvukov. Pretože aj tí, čo sú citlivejší nemusia automaticky vnímať nízke hladiny ultrazvuku v bežnom prostredí. V skutočnosti som nenašla žiadnu štúdiu, ktorá by sa zamerala na schopnosť ľudí vnímať alebo identifikovať prítomnosť infrazvuku v bežnom prostredí.
Zdroje:
Behler O, Uppenkamp S. Activation in human auditory cortex in relation to the loudness and unpleasantness of low-frequency and infrasound stimuli. PLoS ONE 2020;15: e0229088. doi: 10.1371/journal.pone.0229088 https://doi.org/10.1371/journal.pone.0229088
Plný text: https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0229088
Friedrich, A., Dietz, M., Mlynski, R., & Koch, C. (2023). Temporal integration of infrasound at threshold. PLOS ONE, 18(7), e0288200. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0288200
Plný text: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10389702/
International Electrotechnical Commission. (2013). Electroacoustics: Sound level meters: Part 1: Specifications (IEC 61672-1:2013). IEC. https://webstore.iec.ch/en/publication/5708
International Organization for Standardization. (1995). Acoustics: Frequency-weighting characteristic for infrasound measurements (ISO 7196:1995). ISO. https://www.iso.org/standard/13813.html
International Organization for Standardization. (2016). Acoustics: Description, measurement and assessment of environmental noise: Part 1: Basic quantities and assessment procedures (ISO 1996-1:2016). ISO. https://www.iso.org/standard/59765.html
International Organization for Standardization. (2018). Mechanical vibration, shock and condition monitoring: Vocabulary (ISO 2041:2018). ISO. https://www.iso.org/standard/68734.html
Leventhall, G. (2007). What is infrasound? Progress in Biophysics and Molecular Biology, 93(1–3), 130–137. https://doi.org/10.1016/j.pbiomolbio.2006.07.006
Møller, H., & Pedersen, C. S. (2004). Hearing at low and infrasonic frequencies. Noise & Health, 6(23), 37–57. Záznam (PubMed): https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15273023/
Pawlaczyk-Łuszczyńska, M., Wszołek, T., Dudarewicz, A., & Małecki, P. (2025). Should limit values be set for infrasound caused by wind turbines? International Journal of Occupational Medicine and Environmental Health, 38(1), 3–17. https://doi.org/10.13075/ijomeh.1896.01993
Plný text (PMC): https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11952193/Rajala, V., Hakala, J., Alakoivu, R., Koskela, V., & Hongisto, V. (2022). Hearing threshold, loudness, and annoyance of infrasonic versus non-infrasonic frequencies. Applied Acoustics, 198, 108981. https://doi.org/10.1016/j.apacoust.2022.108981
PDF (Aalto University): https://acris.aalto.fi/ws/portalfiles/portal/87866234/Rajala_Hearing_thresold_loudness_and_annoyance.pdfNTi Audio. (n.d.). Fast, Slow, Impulse time weighting: What do they mean? Retrieved January 26, 2026, from https://www.nti-audio.com/en/support/know-how/fast-slow-impulse-time-weighting-what-do-they-mean
