Včely si spájame s úrodou, s kvitnutím, s tým, že krajina je živá. A keď sa do toho vloží silná veta s jasným (akoby jednoznačným) vinníkom, mozog si rád vydýchne: aspoň vieme, čoho sa báť. Lenže pri včelách je problém v tom, že realita býva zložitejšia než jedna príčina a jeden príbeh. Reagujem na vyjadrenie p. Máčovského v diskusii (1) a web (2), ktoré naznačujú, že kvôli veterným turbínam miznú včely.
Najprv je užitočné spresniť, o akých „včelách“ hovoríme. V bežnej reči sa pod tým často myslí včela medonosná, teda domestikovaný druh, o ktorý sa starajú včelári. Lenže do skupiny opeľovačov (ktorá býva často označovaná ako včely) patria aj čmeliaky a stovky druhov divo žijúcich včiel, osy, motýle, muchy a ďalší hmyz. A každá z týchto skupín reaguje na zmeny v krajine trochu inak. Keď povieme „miznú včely“, bez tohto rozlíšenia môže každý počuť niečo iné.
Pri včele medonosnej je dôležité povedať jednu vec: včela medonosná je vnímaná ako „hospodársky druh“. A keď sa hovorí o „úhyne včiel“, často ide o zimné straty včelstiev, o problémy s vitalitou, o choroby a parazity, ktoré vedia včelárom zrušiť veľkú časť chovu v jednej sezóne. V odbornej literatúre sa ako kľúčový faktor opakovane objavuje parazit Varroa destructor a s ním súvisiace vírusové ochorenia (3,4,5). To je jedna z hlavných príčin, prečo môžu včelstvá lokálne „miznúť“.
Pri divo žijúcich včelách a iných opeľovačoch sa príbeh posúva ešte viac od jednoduchých vysvetlení. Veľké syntézy, ako hodnotenie IPBES, opakovane zdôrazňujú viacero prepojených faktorov: zmeny využívania krajiny a úbytok biotopov, intenzifikáciu poľnohospodárstva, používanie pesticídov a znečistenie, invázne druhy, patogény a klimatickú zmenu. Toto sú „veľké páky“, ktoré v mnohých regiónoch menia dostupnosť kvetov počas sezóny, rozbíjajú mozaiku krajiny a berú opeľovačom miesta na hniezdenie.
V tomto kontexte je fér položiť jednoduchú otázku: kam do tohto zoznamu zapadajú veterné turbíny? Určité vplyvy veterných parkov na biodiverzitu sú známe pri vtákoch a netopieroch, riešia sa najmä kolízie a opatrenia na zníženie rizík, napríklad plánovanie, monitoring a aj dočasné obmedzovanie prevádzky v rizikových obdobiach (6,7), prípadne zvyšovanie viditeľnosti rotorov v niektorých podmienkach (8). > k tejto téme si môžete viac prečítať v mojich textoch na blogu
Pri hmyze a konkrétne pri včelách je obraz menej jednoznačný a výskum je stále v pohybe. Existujú prehľadové práce, ktoré mapujú, čo sa zatiaľ vie o vzťahu veterných elektrární a hmyzu, vrátane hypotéz o prípadnej príťažlivosti turbín pre hmyz (cez farbu, kontrast, teplo či osvetlenie), a zároveň otvorene pomenúvajú, že dát je zatiaľ málo a často sú lokálne (9).
Zároveň sa objavujú aj terénne výsledky, kde sa napríklad neukázal rozdiel v početnosti včiel ani v bohatosti rodov včiel s rastúcou vzdialenosťou od turbín v skúmanej krajine (9).
Jedna štúdia, ktorá priamo hodnotila vplyv veterných turbín na včely medonosné, nezistila žiadny významný negatívny vplyv na mortalitu zberačiek, reprodukčné správanie počas snubných letov kráľovien, orientáciu včiel vracajúcich sa do úľa, ani na celkové správanie, vývoj či fungovanie kolónií v experimentálnych podmienkach (10).
A napokon, existujú aj práce, ktoré upozorňujú na možnosť významných strát hmyzu na turbínach, no zároveň hovoria, že zatiaľ nie je jasné, čo to znamená pre populácie vo väčšom meradle (11).
Zaujímavé je aj zistenie, že napriek potenciálnym negatívnym dopadom sa ukázalo, že neobrábané plochy okolo veterných elektrární, ako sú zazelenané platformy turbín a okraje prístupových ciest, môžu slúžiť ako cenné biotopy pre divoké rastliny a opeľujúci hmyz. Tieto plochy môžu dokonca prispievať k zvýšeniu diverzity opeľovačov v homogénnej poľnohospodárskej krajine (12). Navyše, ďalší výskum naznačil, že v okolí veterných turbín sa môže zvýšiť samoopelenie pôvodných kvetov, čo tiež prispieva k obohateniu miestnych ekosystémov. (13).
Čo z toho si má zobrať bežný čitateľ, ktorý nechce veriť ani silným sloganom, ani PR? Asi toto: naznačovanie, že „turbíny spôsobujú miznutie včiel“ je veľmi silné, ale bez dát je to skôr pocitové skratkové vysvetlenie. Aby sa dalo brať vážne ako vysvetlenie, potrebovali by sme jasne povedať, o ktoré včely ide, v akom území, v akom čase a akým mechanizmom sa to má diať. Máme údaje o úhynoch a ich príčinách? Máme porovnanie pred výstavbou a po nej? Napokon, vieme oddeliť vplyv turbín od vplyvu pesticídov, sucha, úbytku kvetov v okolí, od chorôb a parazitov?
Vieme informácie, ktoré sa k nám dostanú kriticky zhodnotiť, tak ako to robia seriózne vedecké práce? Bez toho sa ľahko stane, že do jedného slova „turbíny“ zabalíme všetko, čo sa v krajine mení a čo nás znepokojuje.
A napokon je tu ešte jedna “nenápadná”, ale dôležitá rovina: veľa z toho, čo včelám, opeľovačom a hmyzu škodí, sa deje aj mimo veľkých projektov. Aj „pekne upratané“ záhrady bez kvetov od jari do jesene, bez vhodných biotopov, s častým kosením trávnika a s insekticídmi, vedia v malom robiť veľkú zmenu. Je to nepríjemné, lebo to už neukazuje prstom na niekoho vzdialeného, ale vracia otázku k tomu, ako vyzerá naša bežná krajina. A práve tu sa často nachádza najviac priestoru pre konkrétne, zmysluplné zlepšenia, bez veľkých vyhlásení.
Možno teda nie je nutné spor vyhrocovať. Stačí spomaliť a pýtať sa vecne: Ak chceme chrániť včely (opeľovače, hmyz), na ktoré riziká máme najsilnejšie dôkazy? A čo vieme urobiť v krajine, v poľnohospodárstve a aj v záhradách tak, aby mali opeľovače viac potravy a bezpečnejších miest, nech už stoja turbíny kdekoľvek?
PS: Včelu medonosnú nemám zatiaľ dobre odfotenú, tak aspoň táto trúdovka (Pestrica trúdovitá) ako ilustračné foto. :-)
Zdroje:
https://web.archive.org/web/20260113141659/https://www.zapravdu.sk/
Dworzańska, D., Moores, G. D., Zamojska, J., Strażyński, P., & Węgorek, P. (2020). The influence of acetamiprid and deltamethrin on the mortality and behaviour of honeybees (Apis mellifera carnica Pollman) in oilseed rape cultivations. Apidologie, 51(6), 1143. https://doi.org/10.1007/s13592-020-00792-z
Gregorc, A. (2020). Monitoring of Honey Bee Colony Losses: A Special Issue. Diversity, 12(10), 403. https://doi.org/10.3390/d12100403
Vargas-Valero, A., Reyes-Carrillo, J. L., Gaspar-Ramírez, O., & Reséndez, A. M. (2021). Parasitosis y residuos de plaguicidas en miel y cera en colonias de abejas. Ecosistemas y Recursos Agropecuarios, 8(2). https://doi.org/10.19136/era.a8n2.2827
U.S. Fish and Wildlife Service. (2012). Land-based wind energy guidelines. https://www.fws.gov/sites/default/files/documents/land-based-wind-energy-guidelines.pdf
Adams, E. M., Gulka, J., & Williams, K. A. (2021). A review of the effectiveness of operational curtailment for reducing bat fatalities at terrestrial wind farms in North America. PLOS ONE, 16(11), e0256382. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0256382
May, R., Nygård, T., Falkdalen, U., Åström, J., Hamre, Ø., & Stokke, B. G. (2020). Paint it black: Efficacy of increased wind turbine rotor blade visibility to reduce avian fatalities. Ecology and Evolution, 10(16), 8927–8935. https://doi.org/10.1002/ece3.6592
Weschler, M., & Tronstad, L. (2024). Wind energy and insects: Reviewing the state of knowledge and identifying potential interactions. PeerJ, 12, e18153. https://doi.org/10.7717/peerj.18153
Fourrier, J., Fontaine, O., Peter, M., Vallon, J., Allier, F., Basso, B., & Decourtye, A. (2023). Is it safe for honey bee colonies to locate apiaries near wind turbines? Entomologia Generalis, 43(4), 799. https://doi.org/10.1127/entomologia/2023/1858
Voigt, C. C. (2021). Insect fatalities at wind turbines as biodiversity sinks. Conservation Science and Practice, 3(5), e366. https://doi.org/10.1111/csp2.366
Pustkowiak, S., Banaszak‐Cibicka, W., Mielczarek, Ł., Tryjanowski, P., & Skórka, P. (2017). The association of windmills with conservation of pollinating insects and wild plants in homogeneous farmland of western Poland. Environmental Science and Pollution Research, 25(7), 6273. https://doi.org/10.1007/s11356-017-0864-7
Tronstad, L. M., Weschler, M., Storey, A. M., Handley, J., & Tronstad, B. P. (2025). Vibrations from Wind Turbines Increased Self-Pollination of Native Forbs, and White Bases Attracted Pollinators: Evidence Along a 28 km Gradient in a Natural Area. Wind, 5(2), 15. https://doi.org/10.3390/wind5020015
