V každodennom živote si neustále dopredu vytvárame predstavy o tom, aké niečo bude: ako dopadne stretnutie, či nás bude bolieť zub keď nám vypadne plomba, či bude cesta nepríjemná, alebo či sa nám bude niečo páčiť. Je to prirodzené, lebo mozog sa snaží byť o krok vpredu a pripraviť nás na to, čo príde.
Niekedy nám to pomáha a šetrí energiu, inokedy však očakávanie nastaví „okuliare“, cez ktoré potom prežívame aj úplne bežné veci intenzívnejšie, než by sme prežívali bez tohto “predpríbehu”.
Preto keď sa u nás v obci, či meste začne riešiť návrh na veterný park, veľa ľudí má pocit, že “už teraz” vedia, aké to bude. Že to bude hlučné, rušivé, že sa nevyspia, že sa budú báť o zdravie. Iní si zasa predstavujú tichú technológiu v diaľke a pocit, že robíme niečo rozumné a zmysluplné.
Tieto prvotné predstavy si často vytvárame podľa toho, aké informácie sa k nám dostávajú. Je to logické, keďže mnohí na Slovensku nemajú priamu skúsenosť a informácie sú často protichodné. Čomu je potom “bezpečnejšie” veriť? Z čoho si máme vytvárať očakávanie?
Veda veľa vysvetľuje
Zaujímavé je, že časť nášho skutočného prežívania sa často naozaj vytvára skôr, než príde prvý reálny zážitok. Nie preto, že by sme mali tendenciu si vymýšľať, ale preto, že ľudský mozog funguje ako prediktívny systém (predpovedač), ktorý si priebežne skladá očakávania a podľa nich spracováva zmyslové podnety (5).
Mozog nečaká pasívne na realitu. Pracuje neustále. Realitu sa snaží dopredu odhadovať, aby sme sa vedeli rýchlo zorientovať. Očakávanie potom pôsobí ako „filter“: čo si všímame, čo považujeme za dôležité, čo si vysvetlíme ako bežný zvuk a čo ako rušenie.
Presne tento mechanizmus poznáme aj z úplne iných oblastí života. Napríklad v klasickom experimente ľuďom chutilo rovnaké víno viac, keď si mysleli, že je drahšie. Zmenilo sa nielen hodnotenie chuti, ale vedci magnetickou rezonanciou odhalili aj iné mozgové spracovanie príjemného zážitku (15).
Podobne pracujú aj placebo a nocebo efekty.
Placebo efekt je situácia, keď sa človek cíti lepšie alebo vníma menšiu bolesť aj vďaka tomu, že očakáva zlepšenie (napríklad po “lieku”, ktorý v skutočnosti neobsahuje účinnú látku, ale pôsobí presvedčivo).
Nocebo efekt je opačný jav, keď očakávanie zhoršenia alebo obava z vedľajších účinkov prispieva k tomu, že sa človek cíti horšie, vníma viac bolesti alebo si začne viac všímať nepríjemné telesné pocity, aj keď samotný podnet je slabý alebo neutrálny.
Je to hlavne preto, že náš mozog a telo priebežne vyhodnocujú kontext, spomienky, predošlé skúsenosti a očakávania, a podľa nich nastavujú, ako silno budeme vnímať bolesť, napätie či stres, a ako si vysvetlíme telesné signály (18; 16). Už dávnejšie vedci hovorili o tom, že samotné očakávanie môže byť dôležitou súčasťou toho, čo nakoniec reálne prežijeme (7).
Očakávania ohľadne veterných parkov
A teraz k veterným elektrárňam. Hluk je reálny jav a niektorí ľudia ho môžu vnímať ako rušivý. Viac som o tom písala v článku: Ako sa meria hluk veterných turbín? Zároveň však výskum dlhodobo ukazuje, že „hodnota decibelov“ nie je jediný príbeh.
Miera rozladenia a podráždenia z hluku, teda takzvaná „annoyance“, súvisí aj s postojmi k turbínam, s tým, či ich človek považuje za užitočné alebo naopak ohrozujúce. Naše vnímanie priamo súvisí aj s citlivosťou na hluk, s vizuálnym dojmom, s pocitom férovosti a kontroly nad situáciou (10; 13; 11; 17). Inými slovami, v tom istom prostredí môžu dvaja ľudia prežívať odlišnú mieru rušenia hlukom.
Užitočný pohľad na úlohu očakávania ponúkli experimenty, v ktorých vedci sledovali, ako vopred vytvorené predstavy o zvuku turbín menia to, čo ľudia počas expozície hlásia a cítia. V jednej štúdii sa ukázalo, že keď účastníci dostali znepokojujúce informácie, hlásili viac symptómov aj v situácii, keď boli vystavení falošnému podnetu. Naopak, pri upokojujúcom rámci informácií sa symptómy znižovali (3;4).
Je to trochu znepokojujúce, ale zároveň užitočné zistenie, pretože aj to, čo o podnete očakávame a v akom kontexte o ňom počúvame (rozmýšľame), môže zmeniť naše prežívanie.
Preto naše rozhodnutie (náš postoj) priamo ovplyvní, ako budeme očakávanú realitu vnímať.
Kto nám nastavuje očakávania a prečo na tom záleží
Tu sa dostávame k otázke zdrojov informácií. Ak človek pri prvom orientovaní sa v téme strávi hodiny pri videách, ktoré pracujú so strachom, dramatickou hudbou, jednostrannými výpoveďami a veľkými tvrdeniami (zvyčajne negatívne naladenými), čo to urobí s jeho očakávaním?
A keď si raz vytvoríme príbeh, aké ľahké je z neho vystúpiť?
Výskum upozorňuje, že aj po oprave nepresných tvrdení môže pôvodná informácia v myslení „doznievať“, takzvaný "continued influence effect" (8;6).
Navyše, silne emocionálne zafarbený obsah sa v online prostredí šíri rýchlejšie a ďalej, čo zvyšuje šancu, že práve takýto obsah bude tvoriť naše prvé dojmy (2). O jednom konkrétnom príklade som písala v článku: Vzdáme sa dobrovoľne práva na pravdu?.
A ešte jeden dôležitý mechanizmus, ktorý ovplyvňuje naše prežívanie. Keď sa niečoho konkrétneho bojíme, začneme sa viac sledovať. Zameriame pozornosť na telo, tlak v hlave, búšenie srdca, kvalitu spánku aj každé nočné prebudenie. Výskum ukazuje, že selektívne monitorovanie telesných pocitov môže zvyšovať pravdepodobnosť, že si všimneme a vyhodnotíme viac symptómov (14). Neznamená to, že si človek symptómy vymýšľa. Ale poukazuje na to, že pozornosť a spôsob, akým si ich vysvetľujeme, spoluvytvárajú to, ako ich prežívame. Akoby sme si sami čiastočne určovali budúcnosť. Aká bude určí naše očakávanie.
Ako zostať racionálni, keď informácie tlačia na emócie?
Dnes nie je problém nájsť informácie. Najťažšie (ale aj najdôležitejšie) je vyhodnotiť, ktoré z nich sú dôveryhodné a ktoré sú len brilantne podané.
Jednoduché tvrdenia sa šíria ľahko, lebo sa dajú povedať jednou vetou, dajú sa doplniť silným príbehom, dramatickou hudbou alebo výberom pár záberov. Veda takto zvyčajne nehovorí. Častejšie pracuje s pravdepodobnosťami, rozsahmi, podmienkami a s tým, že niečo platí „väčšinou“, „za určitých okolností“ alebo „podľa dostupných dát“. To je pre bežný život menej lákavé, ale paradoxne je to často znak poctivosti a dôveryhodnosti. Viac si môžete prečítať v mojom článku: Fakty nie sú otázkou názoru.
Preto sa oplatí položiť si otázky, ktoré nesmerujú len k poznatku, ale k zdroju tohto poznatku. Mali by sme skúmať, čo presne vieme a odkiaľ to vieme.
Je to výsledok meraní a prehľadových štúdií, alebo zostrih a silná výpoveď jednotlivca?
Vidíme pri tvrdeniach čísla, metodiku a kontext, alebo len záver bez vysvetlenia, ako sa k nemu prišlo?
Ak niekto tvrdí „je to nebezpečné“, dokáže rovnako jasne povedať aj „za akých podmienok, v akej miere, v porovnaní s čím“?
Pracovať s jednotlivými štúdiami býva náročné. Veda napreduje po malých krokoch, preto je dobré pozerať sa na širšie spektrum dôkazov: či iné výskumy priniesli podobné výsledky, za akých podmienok, a či existujú aj zistenia, ktoré sa líšia. Aj preto má často najväčšiu hodnotu opierať sa o prehľadové štúdie, ktoré sumarizujú poznatky z viacerých výskumov.
Dôležitý signál kvality je aj to, či zdroj o ktorý sa opierame priznáva neistotu a hranice poznania. Vedecký text napríklad často povie, čo sa ešte nevie, kde sú rozdiely v zisteniach, ako veľké sú efekty a pre koho.
Zavádzajúca informácia naopak často znie absolútne, ponúka jeden dominantný výklad a nepýta sa na alternatívy, kontext ani súvislosti. Často pracuje s výberom extrémov, teda s najhoršími prípadmi, ktoré sa tvária ako typická skúsenosť. A ľudská myseľ má potom tendenciu zameniť „silný príbeh“ za „silný dôkaz“.
Ďalšia otázka je, či si názor neskladáme len z jedného informačného prostredia.
Ak čítame iba jednu stranu, náš záver sa bude javiť ako „samozrejmý“, lebo nepočujeme, čo by ho korigovalo. Ak si neporovnáme protichodné interpretácie a ideálne aj prehľadovú štúdiu, nezískame celú mapu argumentov. Skutočnosti v živote nie sú čierne alebo biele, často ide o zložitejšie situácie aj vysvetlenia. Napríklad, v článku: Naozaj miznú včely (aj) kvôli veterným turbínam? som si vytvorila argumentačnú mapu. Podobne môže postupovať každý, stačí ochota googliť a hľadať informácie aj mimo prvotného zdroja.
Do nášho rozhodovania vždy vstupuje osobná rovina. Emócie sú pre nás prirodzené a nemali by sme ich potláčať. Ale práve preto stojí za to, aby sme si emócie všímali a dokázali odlíšiť, čo “skrátená” informácia vyvoláva a čo ukazujú dáta. Mali by sme sa pýtať, či je naša reakcia odpoveď na podnet samotný, alebo na spôsob akým bol podaný? Pomáha nám zdroj informácií zorientovať sa, alebo nás udržiava v napätí/strachu/hneve? Ponúka mi zdroj porovnania, mieru rizika a kontext?
Dôveruj ale preveruj
V neposlednom rade je dôležité si zdroje, respektíve interpretáciu preveriť. Pretože sa môže stať, že sa niekto odvoláva na určitý zdroj, ale predloží nám záver, ktorý je klamlivý. O takom prípade som písala v článku: Francúzska Štátna rada neruší povolenia na veterné turbíny.
Chyby sa môžu stať, ale dôležité je aj to, ako sa k nim postavíme.
Na čom chceme postaviť svoj život?
Pointa nie je zosmiešniť obavy ani predstierať, že všetko je jednoduché. Pointa je uvedomiť si, že medzi realitou a naším rozhodovaním stojí informačná vrstva, ktorá môže byť kvalitná alebo zavádzajúca. Ak sa spoľahneme na rýchle, dramatické a jednoznačné vysvetlenia, riskujeme, že budeme reagovať na príbeh, nie na skutočnosť.
Opatrnosť pri výbere zdrojov pritom nie je „boj proti niekomu“, ale základná forma starostlivosti o vlastnú schopnosť uvažovať pokojne, zvažovať možnosti a robiť racionálne rozhodnutia.
Iba tak môžeme svoj život postaviť na dobrých základoch a nie na želaniach niekoho iného. Súhlasíte?
Zoznam zdrojov:
Bakker, R. H., Pedersen, E., van den Berg, G. P., Stewart, R. E., Lok, W., & Bouma, J. (2012). Impact of wind turbine sound on annoyance, self-reported sleep disturbance and psychological distress. Science of the Total Environment, 425, 42–51. https://doi.org/10.1016/j.scitotenv.2012.03.005
Brady, W. J., Wills, J. A., Jost, J. T., Tucker, J. A., & Van Bavel, J. J. (2017). Emotion shapes the diffusion of moralized content in social networks. Proceedings of the National Academy of Sciences, 114(28), 7313–7318. https://doi.org/10.1073/pnas.1618923114
Crichton, F., Dodd, G., Schmid, G., Gamble, G., & Petrie, K. J. (2014a). Can expectations produce symptoms from infrasound associated with wind turbines? Health Psychology, 33(4), 360–364. https://doi.org/10.1037/a0031760
Crichton, F., Dodd, G., Schmid, G., Gamble, G., Cundy, T., & Petrie, K. J. (2014b). The power of positive and negative expectations to influence reported symptoms and mood during exposure to wind farm sound. Health Psychology, 33(12), 1588–1592. https://doi.org/10.1037/hea0000037
de Lange, F. P., Heilbron, M., & Kok, P. (2018). How do expectations shape perception? Trends in Cognitive Sciences, 22(9), 764–779. https://doi.org/10.1016/j.tics.2018.06.002
Ecker, U. K. H., Lewandowsky, S., Cook, J., Schmid, P., Fazio, L. K., Brashier, N., Kendeou, P., Vraga, E. K., & Amazeen, M. A. (2022). The psychological drivers of misinformation belief and its resistance to correction. Nature Reviews Psychology, 1, 13–29. https://doi.org/10.1038/s44159-021-00006-y
Kirsch, I. (1985). Response expectancy as a determinant of experience and behavior. American Psychologist, 40(11), 1189–1202. https://doi.org/10.1037/0003-066X.40.11.1189
Lewandowsky, S., Ecker, U. K. H., Seifert, C. M., Schwarz, N., & Cook, J. (2012). Misinformation and its correction: Continued influence and successful debiasing. Psychological Science in the Public Interest, 13(3), 106–131. https://doi.org/10.1177/1529100612451018
Michaud, D. S., Keith, S. E., Feder, K., Voicescu, S. A., Marro, L., Than, J., Guay, M., Denning, A., McGuire, D., & Bower, T. (2016). Effects of wind turbine noise on self-reported and objective measures of sleep. Sleep, 39(1), 97–109. https://doi.org/10.5665/sleep.5326
Pedersen, E., & Persson Waye, K. (2004). Perception and annoyance due to wind turbine noise: A dose–response relationship. The Journal of the Acoustical Society of America, 116(6), 3460–3470. https://doi.org/10.1121/1.1815091
Pedersen, E., & Larsman, P. (2008). The impact of visual factors on noise annoyance among people living in the vicinity of wind turbines. Journal of Environmental Psychology, 28(4), 379–389. https://doi.org/10.1016/j.jenvp.2008.02.009
Pedersen, E., van den Berg, F., Bakker, R., & Bouma, J. (2009). Response to noise from modern wind farms in the Netherlands. The Journal of the Acoustical Society of America, 126(2), 634–643. https://doi.org/10.1121/1.3160293
Pedersen, E., & Persson Waye, K. (2007). Wind turbine noise, annoyance and self-reported health and well-being in different living environments. Occupational and Environmental Medicine, 64(7), 480–486. https://doi.org/10.1136/oem.2006.031039
Pennebaker, J. W., & Skelton, J. A. (1981). Selective monitoring of physical sensations. Journal of Personality and Social Psychology, 41(2), 213–223. https://doi.org/10.1037/0022-3514.41.2.213
Plassmann, H., O’Doherty, J., Shiv, B., & Rangel, A. (2008). Marketing actions can modulate neural representations of experienced pleasantness. Proceedings of the National Academy of Sciences, 105(3), 1050–1054. https://doi.org/10.1073/pnas.0706929105
Tu, Y., Zhang, L., & Kong, J. (2022). Placebo and nocebo effects: From observation to harnessing and clinical application. Translational Psychiatry, 12, 524. https://doi.org/10.1038/s41398-022-02293-2
van Kamp, I., & van den Berg, F. (2021). Health effects related to wind turbine sound: An update. International Journal of Environmental Research and Public Health, 18(17), 9133. https://doi.org/10.3390/ijerph18179133
Wager, T. D., & Atlas, L. Y. (2015). The neuroscience of placebo effects: Connecting context, learning and health. Nature Reviews Neuroscience, 16(7), 403–418. https://doi.org/10.1038/nrn3976
Wilson, T. D., & Gilbert, D. T. (2003). Affective forecasting. In M. P. Zanna (Ed.), Advances in Experimental Social Psychology (Vol. 35, pp. 345–411). Academic Press. https://doi.org/10.1016/S0065-2601(03)01006-2
