Kozie chrbty - malé, menej známe pohorie medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, ktoré som úspešne pochodil už dostatočne hore - dolu a toto bude asi aj naša posledná zastávka na tomto mieste. Určite zaujímavé kopce Kozích chrbtov ponúkajú nielen pekné vychádzky, ale aj ozajstnú turistiku či cyklotraily. Nemohol som teda ešte vynechať aj tento nový náučný chodník, ktorý vedie zase trochu inými smermi.
S bračekom Jokom pristávame v dedinke Kravany pred miestnou hasičskou stanicou. Je trochu pod mrakom, ale to nevadí. Ľudia akurát idú do kostola na omšu. Inak nič, ticho a kľud. Musíme teraz vyšliapať von z dediny, ideme len podľa mapy, nejaké značenie alebo tabuľky dole nie sú. Po kratšom strmom výstupe sa konečne dostávame ku rampe, ktorá uzatvára širokú lesnú cestu a priamo pri nej začína náučný chodník, ktorý spoznávame podľa zelenej značky.
A začína opäť stúpanie, potom klesanie a zase stúpanie, stále dookola. Po snehu už nikde nie je ani stopy, vidíme ho len na vysokých vrcholoch Nízkych Tatier. Chodníček je ale zaujímavý, pekne dobrodružný a navyše je krásne vidno, že je nový. Jasne čitateľný, výborne značený, informačné tabule i lavičky sa blyštia novotou. Náučný chodník v takomto výbornom stave som snáď ešte nevidel. Veľmi držím palce pri ďalšom úsilí udržať tento status quo, pretože na Slovensku nie je problémom vytvoriť turistickú atrakciu, ale udržiavať ju.
Väčšinu cesty sa pozeráme po ľavej strane do Hornádskej kotliny, na Kráľovu hoľu a Nízke Tatry, trochu ďalej zase na Slovenský raj. Po ceste kráčame úplne sami, traverzujeme toto južné úbočie Kozích chrbtov a stretávame tu len jedného trailového bežca. Úbočia horského masívu sú však takmer holé, odlesnené, trochu smutné. Neviem, či dôsledkom víchrice alebo drancovaním človeka. Ponúka nám to ale aspoň úplne čisté výhľady, tak si teraz vyber človeče.
Vyššie už chodník vedie aj lesom. Nenechávame sa zlákať hlavnou "autostrádou" smerujúcou priamo hore na hrebeň, ale kráčame poctivo ďalej po zelenej značke, i keď mám pocit, že nás chodník vedie trochu zbytočne okľukou a mimo. Nevystúpime ani ku drevenému altánku na hrebeni, pretože sa chceme dostať čo najskôr na vyhliadku, čo ma teraz trochu mrzí.
Až hore, na Kravianskej vyhliadke, sa nám otvára pravá strana hrebeňa, s výhľadom na Vysoké Tatry. Hradba Tatier je odtiaľ ako na podnose a my máme na okolie takmer úplný kruhový výhľad. Trochu ďalej je Kozí kameň, kde sme boli na parádnom výlete v januári. Vidíme na jeho vrchole zopár farebných búnd turistov. Tam, kde sme my, sme ale úplne sami.
Hore na vyhliadke je drevený prístrešok, akoby malá vyhliadková veža, s panoramatickými oknami na obidve strany. Je to tu fajn, pofotíme, posedíme. Nadmorská výška je tu cca 1 170 mnm. Trochu pod mrakom, ale tu a tam vyjde príjemné slniečko.
Nakoniec si dáme ešte peknú i keď krátku hrebeňovku, až na ďalšiu vyhliadku Tri lavičky. Až v tejto lokalite z výšky vidíme ďalších ľudí, turisti asi kráčajú na Kraviansku vyhliadku či ďalej na Kozí kameň. Dostávame sa nad dedinu Vikartovce. Zídeme z hrebeňa a stáčame doľava po širokej ľudoprázdnej lesnej ceste, po ktorej sa dostaneme späť k spomínanej rampe a uzavrieme tak okruh.
Zaujímavý náučný chodník sa mi páči - je vo výbornom stave, dostatočne dobrodružný, s úžasnými výhľadmi, v pohorí, kam chodí len málo ľudí. Ak už máš pochodené "Všetko", tak môžeš skúsiť prísť aj sem.
Okruh mal 9,6 km, s prevýšením 448 m hore a 461 m dolu.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 08. marca 2026.
