Zámer je dnes prozaický - využiť ešte sviatočné voľno na dokonalé vyvetranie hlavy. Navyše nám do toho padne ešte aj jedna pekná nedeľa. Nuž, lets go girls, o siedmej braček Joko dorazí k môjmu autu a pred ôsmou sme v lyžiarskom stredisku Lopušná dolina pri Svite.
Ráno nič nenasvedčuje tomu, že by sa tu dnes malo húfne lyžovať. Iba jedno snežné delo chŕli snehový prach na zjazdovku. Je pekelná zima, ale aspoň nefúka. Po dlhšej dobe parkujem zadarmo, čo je viac než príjemné. Lopušná dolina je malé lyžiarske stredisko v pohorí Kozie chrbty, vo výške 760 mnm. Nikdy predtým som tu nebol. Sú tu tri zjazdovky, možnosti stravovania i ubytovania. Obľúbené nielen u domácich ale i cezpoľných. Ak vám nevyhovujú preplnené Tatry, tak práve zjazdovky v Lopušnej doline, ale aj v Lučivnej, Spišskom Bystrom, Liptovskej Tepličke či Vernári, môžu byť o niečo pokojnejšie. Náš cieľ je ale ďalej a vyššie, vyrazíme teda a napájame sa na zelenú značku, vedúcu smerom do lesa.
Cesta síce nepatrne, ale za to neustále stúpa. Značenie trasy je výborné. Vedie takým ani - ani lesom : niekde pekným, inde zase rozbitým, tu sú stromy polámané, tam bola zase ťažba. Samozrejme, pobyt v lese sám o sebe je úžasný, cítime ten blahodárny pocit, len sme už videli aj krajší les. Takto sa dostaneme až do Sedla Tabličky (1 060 mnm).
V sedle je menšia križovatka ciest. My sa napájame na modrú značku, smerujúcu prudko nahor, na Kozí kameň. Stretávame na ňom mladú slečnu, ktorá zostupuje, pravdepodobne vyšla hore skoro ráno na východ slnka. S narastajúcou výškou sa začínajú otvárať úžasné výhľady. A objavuje sa takisto vetrík, s tým sme počítali.
Kozí kameň (1 255 mnm) je najvyšším vrchom pohoria Kozie chrbty. Ďalší z vrcholov do zbierky, vytešujeme sa. Hore je aj vrcholová kniha. Značne tu už fúka ľadový vietor. Zo samotného vrcholu sú obmedzené výhľady, ale po ceste naň, trochu nižšie, je vidieť všetko a parádne. Vidíme Poprad, Vikartovce, Lučivnú. V diaľke je fantastický výhľad na Nízke Tatry, Spišsko - gemerský kras a samozrejme, na celý hlavný hrebeň Vysokých Tatier. V duchu frflem, že sme prepásli zlatú hodinku, svetlo je už teraz silné a agresívne, biele plochy na pohoriach doslova svietia. Kašľať na to, moje endorfíny všetko prebíjajú.
Postupne začneme schádzať dole späť do sedla a začíname stretávať veľké množstvo ľudí smerujúcich nahor. Vystihli sme teda aspoň to, že sme boli hore sami a mohli si dať nerušene čajík. Kozí kameň je vskutku obľúbeným turistickým cieľom. Koľko bude dnes ľudí v takých Tatrách nechcem ani hádať.
Zo Sedla Tabličky sa nevraciame tou istou cestou, ale spravíme si okruh. Pokračujeme po zelenej smerom na Vikartovce, až na rázcestník Jakubčáková (950 mnm). Tu odbáčame na žltú značku, ktorá nás privedie späť. Po celej trase tu a tam stretávame nejakých ľudí, mnohí so psíkmi. Dnes je pekne, navyše snehu je tiež dosť, takých 15 čísel bude. Panujú teraz naozaj pekné zimné dni.
Žltá značka nás prevedie Žolnovou dolinou, Malou lopušnou dolinou a Veľkou lopušnou dolinou. Najmä vo Veľkej lopušnej doline je zaujímavé prírodné prostredie. Síce už kráčame po asfaltovej ceste, ale po našej ľavici sa dvíha hradba kopcov a pod nimi tečie potok Lopušná. Ten vytvára pekné zákutia a meandre, takisto jazierka a mokrade, len škoda, že je to všetko väčšinou pod snehom. Nedá sa mať všetko naraz. Braček Joko je fascinovaný bobrou hrádzou na potoku, mňa teší, že sa bobrom v našich krajoch asi nadmieru darí.
Keď začujeme hudbu z reproduktorov, vieme, že máme pochod pomaly za sebou. Na zjazdovkách sa už hojne lyžuje, ľudí ako maku. Je tu i sanitka, niekto potreboval pomoc. Počasie, atmosféra i prostredie je dnes na parádu, skonštatujeme. Rád by som sa tu ešte vrátil pojazdiť to tu trochu na bicykli, snáď bude raz možnosť. Je až neskutočné, v akom krásnom kraji žijeme.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 04. januára 2026, celý okruh mal cca 12 km, 470 m výškových a trvať by vám mal niečo okolo 4:11 hodín.
