Čo by za takých hluchých a slepých, ale o to nadšenejších tanečníkov dali anglickí gajdoši alebo francúzski trubadúri. Zvlášť, keď by si mohli byť istí, že ich napriek predvedenému výkonu znova zavolajú k hodovnému stolu.
Dubasiť za každú cenu
Náš národ chce skrátka dubasiť bez ohľadu na to, či si pri pohybovo nezvládnuteľnej kakofónii doláme hnáty. Nesmelé nádeje osamotených politických kverulantov o návrat k harmónii boli čoskoro po každej volebnej kortešačke dôkladne odkázané do patričných medzí.
Všetci si pamätáme, ako po LenOnovom spevokole rázne s falošnými hráčmi pozametal dirigent Miki. A Gaba to vykoplo až do Londýna. Ostatné exemplárne prípady nekompromisného postoja kapelmajstra škoda spomínať, pretože nám až doteraz rezonujú ako odstrašujúce príklady "drakonických" trestov za odmenu.
Korupčný death metal
Nestačilo nám to. Zdalo sa, že muziku treba ešte pritvrdiť. Ako ideálny sa videl zemitý a autoritu vzbudzujúci kapelník Robko. Keď istý minister financií (skoro) vyletel do troch minút a doteraz krúži popred televízne kamery so žltým pred očami, začalo byť jasné, akýže poriadok si urobí aj so skupinou zbojníckych hráčov na fujaru a trápnych spevákov odobierkových pesničiek.
Miki znova na scéne
Hoci sa núkal kdekto, ansámbel impresária Mikiho bol znova povolaný muzicírovať. Aby zazneli aj soprány, ktoré sľubovali nové výšiny, navonok ho vedie zbormajsterka Ivetka. Zbor je však taký rozladený, že mu väčšina obecenstva radšej zaplatí, len aby bol ticho. Ale ticho nemôže byť, keď za oponou číha revitalizovaný Robko a zvláštnou hrou náhod preludzuje opäť to isté komorné „a“ , ako pred piatimi rokmi. Na to, že si chudobní prispievatelia do klobúka už nespomenú, ako to dopadlo, na to sa môže spoľahnúť. Víťazstvo je isté, národ sa môže tešiť.
A tak sa pohybujeme v začarovanom kruhu, furt tým istým zaklínačom hadov, uši natŕčame a nové tóny očakávame od dávno vytuchnutých interpretov. Sme asi nepoučiteľní. Krepčíme, svoje ťažko zarobené peniažteky do večne deravého klobúka hádžeme, zatiaľ čo maestrovia sa nám za chrbtom smejú.
Záchranca Dežko
Čo nám zostáva? Asi už len čakať, kedy kapelnícku taktovku prevezme primáš Dežko. Ten vždy hovoril: "Vám bielym je dobre, vy hráte z papiera, ale my Cigáni hráme bez rozumu." Dežko sa aspoň nebude za nič skrývať.
