Kto si už do diskusie pripravuje obvinenie z asociálnosti, rasizmu a krvilačného pravičiarstva, dopredu hovorím, že o nič také nejde. Hlboko cítim s tými, ktorí pomoc skutočne potrebujú, ale som rovnako hlboko presvedčený, že typické správanie väčšiny bude práve to, ako píšem ďalej. Skúseností je dosť.
V prvom rade si treba položiť otázku, ktorá vrstva v sociálnej štruktúre má byť cieľovou skupinou. Budú to aj zarábajúci ľudia s minimálnym príjmom alebo iba výlučne oficiálne odkázaní na sociálnu sieť, ktorých by malo byť približne 300 000?
Mnohí z týchto sociálne odkázaných už teraz dostávajú sociálne dávky, rodičovské prídavky, možno participujú aj na aktivačných prácach a ak ich deti chodia do školy alebo materskej školy, majú obedy za 0,03,- EUR. Viac ako skúseností z práce majú skúsenosti z pobytov v rôznych výchovno nápravných zariadeniach a detských domovoch, kam si odkladajú deti, majú domy, byty, hoci nižšieho štandardu, zvýhodnené nájomné a ďalšie vymoženosti. A teraz dostanú ešte zadarmo jedlo zo štátnych rezerv. Sú teda, napriek nepopierateľnej chudobe odkázaní na cestoviny zadarmo?
A ďalšia vec, peniaze, ktoré platí štát mnohým takto sociálne odkázaným občanom často významne presahujú mesačnú mzdu mnohých poctivo pracujúcich občanov. Napríklad šičiek z Hencoviec s ich mzdou 260,-EUR (po úspešnom štrajku už možno o niečo málo vyššou).
Poviete si, že nejde o samotných sociálne odkázaných, ale o ich deti. Ale tie majú aj dotyčné ženy Hencoviec, ktoré na rozdiel od dlhodobo nezamestnaných pravidelne pracujú, často v neľahkých podmienkach a odvádzajú dane. Aj tie dostanú zadarmo múku a cestoviny? Znamená to, že ten, kto nepracuje a preto je chudobný, dostane, čo potrebuje, zadarmo? Ako potom vysvetliť deťom, že pracovať sa oplatí?
Je naozaj zvláštne, že pravicová vláda sa líška tej časti voličstva, ktoré ju aj tak nikdy voliť nebude. A ak tak, tak iba v prípade „ponuky na ruku“ tesne pred vstupom do volebnej miestnosti. Nespomenú si, kto im na jar dal zadarmo múku aj keby im ju dával pravidelne. Proti ľavicovým populistickým sľubom, z ktorých trčia peniaze, nemajú cestoviny šance.
Takisto z tejto pomoci nebudú mať osoh ani tí, o blaho ktorých vláde ide najviac, ako nás presviedča. A to deti sociálne slabých občanov. Pretože naši spoluobčania ,,v sociálne vylúčených spoločenstvách“ s darovanými prebytkami spravia presne to, čo so všetkým darovaným. Obratom to predajú za zlomok hodnoty a za utŕžené peniaze si kúpia alkohol a cigarety. Deťom neostane zase nič. Rozličným keťasom zasa lacno získané cestoviny a múka, ktoré budú môcť o krátky čas zasa predať o čosi drahšie, aby zarobili.
Niektorí z vás si teraz určite hovoria čo som za hyenu, že ani chudobným nedoprajem trochu jedla. Nie, nie je to tak. Nie som hyena ani im ich chudobu nezávidím, to určite nie, aj keď sú často chudobným práve vlastným (ne)pričinením, Doprajem dostatok jedla najchudobnejším aj ich deťom. Súhlasím s tým, že ak je to možné a rozumné, treba dopady ekonomickej krízy na obyvateľstvo zmierňovať a že je lepšie, ak poľnohospodárke prebytky skonzumujú občania tohto štátu, akoby sa mali spáliť niekedy v peci. Len je to treba robiť rozumne, tak aby pomoc bola naozaj pomocou a nie iba teatrálnym gestom salónnych humanistov s tisícovými platmi.
Vláda tvrdí, že chce prebytky rozdať bez toho, aby na tom zarobila čo i len cent. Navrhujem preto, aby sa tieto prebytky dali zadarmo k dispozícii každému obchodníkovi, ktorý prejaví záujem ich predávať, či je to maličký obchodík niekde na dedine alebo hypermarket na kraji Bratislavy. Takíto obchodníci by museli garantovať cenu darovaného výrobku napr. 0,15,- EUR pri cestovinách. Táto cena by bola garantovaná pre toho, kto by sa preukázal potvrdením (napr. zo Sociálnej poisťovne), že je "sociálne znevýhodnený" občan, s tým, že by odber bol viazaný na presne určený počet a druh tovaru. Napríklad nezamestnaný, ženatý, s piatimi deťmi má nárok na X kg cestovín, nezamestnaný, slobodný, s dvoma deťmi na Y kg cestovín zo štátnych rezerv.
Čo by sa tým získalo:
takéto potraviny by boli bezkonkurenčne najlacnejšie,
takáto cena by garantovala, že sú bez problémov dostupné aj tým najchudobnejším z chudobných,
tým, že by bola stanovená cena, ktorá je síce neobvykle nízka, ale zároveň dostatočne vysoká, aby zabránila takýmto občanom s týmto tovarom špekulovať. Jednoducho preto, že by sa im to pri povolených množstvách odberu tovaru finančne neoplatilo,
keďže by boli v obchode, kúpil by si ich len ten, kto by ich naozaj chcel a neboli by vnucované aj tomu, kto ich nechce,
obchodníci by zarobili, chudobní neprerobili,
eliminoval by sa škodlivý návyk dostávať hodnoty zadarmo,
štát by z toho nemal nič, presne ako chcel.
