Komentár strážnej veže:
Je 16. nisan 33 n. l. Ježišovi učeníci sú zdrvení a ochromení strachom. Dvaja z nich odchádzajú z Jeruzalema a majú namierené do dediny Emauzy. Na ceste sa k nim pridá jeden cudzinec. Učeníci mu hovoria, akí sú nešťastní z toho, čo sa stalo Ježišovi. A on im potom porozpráva niečo, čo zmení ich život. Začína „od Mojžiša a všetkých prorokov“ a vysvetľuje im, prečo musel Mesiáš trpieť a zomrieť. Keď potom prídu do Emauz, uvedomia si, kto tento cudzinec je – vzkriesený Ježiš! (Luk. 24:13–35) Počas posledných 40 dní, čo bol na zemi, sa svojim učeníkom zjavil veľakrát. Vďaka tomu sa počas tohto obdobia z Ježišových smutných a ustráchaných učeníkov stali radostní a odvážni učitelia a zvestovatelia dobrej správy o Kráľovstve.
Alternatívny komentár:
Text z knihy Skutky apoštolov 1:3 opisuje obdobie, keď sa Ježiš Kristus po svojom vzkriesení zjavoval učeníkom a posilňoval ich vieru. Študijný článok však tento opis používa ako vzor správania pre všetkých veriacich. Zdôrazňuje premenu učeníkov na odvážnych zvestovateľov a naznačuje, že rovnaká aktivita je nevyhnutným znakom pravej viery aj dnes. Takýto prístup je problematický, pretože mení historický opis na záväzný príkaz. Navyše prehliada širší kontext, v ktorom zohráva dôležitú úlohu osobná viera a pôsobenie Božieho ducha. Výsledkom je nenápadný tlak na výkon, ktorý môže viesť k pocitom viny a závislosti od organizácie!
