Komentár strážnej veže:
Kráľ Dávid vážne zhrešil. Ale keď za ním prišiel prorok Nátan a na jeho hriech mu poukázal, Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (Žalm 51:3, 4, 17, nadpis) Aj kráľ Ezechiáš zhrešil proti Jehovovi. (2. Kron. 32:25) Ale podobne ako Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (2. Kron. 32:26) Ako sa Jehova nakoniec na Ezechiáša pozeral? Ako na verného kráľa, ktorý „robil to, čo je správne“. (2. Kráľ. 18:3) Čo sa z toho môžeme naučiť? Musíme ľutovať svoje hriechy a robiť všetko pre to, aby sme ich neopakovali. Čo ak nás starší usmernia, možno aj v niečom, čo sa nám zdá nepodstatné? Nemali by sme si myslieť, že majú niečo proti nám alebo že Jehova nás už nemá rád. Aj dobrí izraelskí králi potrebovali, aby ich niekto usmerňoval a naprával. (Hebr. 12:6) Preto ak dostaneme radu, mali by sme (1) pokorne ju prijať, (2) urobiť potrebné zmeny a (3) ďalej slúžiť Jehovovi celým srdcom. Ak svoje chyby oľutujeme, Jehova nám odpustí. (2. Kor. 7:9, 11)
w24.07 21 ods. 8;22 ods. 9, 11
Alternatívny komentár:
Odsek používa príbeh Dávida a Nátana na vytvorenie spojenia medzi biblickým napomenutím a dnešnou autoritou starších. Dávid skutočne zhrešil a Nátan ako Jehovov prorok ho priamo konfrontoval s jeho hriechom. Keď však článok prejde k dnešným starším, vzniká interpretačný skok: Biblia v 2. Samuelovej 12:13 nehovorí, že každý dnešný starší predstavuje Jehovu alebo že jeho rada musí byť prijatá ako Božie vedenie! Psychologický účinok môže byť významný. Ak sa rada staršieho spojí s Jehovovým napomínaním, nesúhlas môže byť vnímaný nielen ako nesúhlas s človekom, ale ako nedostatok pokory alebo poslušnosti voči Bohu. Hebrejom 12:6 hovorí o Božej výchove, ale nehovorí, že každé rozhodnutie starších je Božou výchovou. Tak vzniká mechanizmus, ktorý môže posilňovať organizačnú autoritu!
