Komentár strážnej veže:
Hovoriť ľuďom o Božom Kráľovstve je pre nás veľká česť. Nemôže to robiť hocikto. Napríklad keď bol Ježiš na zemi, nedovolil démonom, aby o ňom hovorili. (Luk. 4:41) Keď chce niekto zvestovať dobrú správu spolu s Jehovovým ľudom, musí najprv spĺňať určité požiadavky. Z čoho vidno, že si službu veľmi ceníme? Z toho, že s ľuďmi hovoríme vždy, keď môžeme. Tak ako to robil Ježiš, aj my sadíme semienka pravdy o Kráľovstve do sŕdc ľudí a polievame ich. (Mat. 13:3, 23; 1. Kor. 3:6) Podľa jeho vzoru aj Jehovova organizácia robí všetko pre to, aby sa o Božom mene dozvedelo čo najviac ľudí. Dôležitú úlohu v tom hrá Biblia – Preklad nového sveta. Božie meno je v nej vrátené na všetky miesta, kde pôvodne bolo. Celý tento preklad alebo jeho časti sú dnes dostupné vo viac ako 270 jazykoch.
Alternatívny komentár:
Paragraf ukazuje jemnú formu autoritatívnej manipulácie. Text vyhradzuje právo zvestovať „len vyvoleným“, čím vytvára exkluzivitu a závislosť od organizácie. Verš Ján 17:26 sa interpretuje tak, akoby Ježiš delegoval výlučnú autoritu na dnešné vedenie. Príklad démonov posilňuje strach z neautorizovaného prejavu. Dôraz na „požiadavky“ a neustálu činnosť normalizuje kontrolu správania. Preklad Biblie sa prezentuje ako jediné legitímne médium pravdy, čím sa obmedzuje kritické porovnávanie. Spolu tieto prvky posilňujú lojalitu, poslušnosť a vnútornú disciplínu veriacich. Rétorika cti a misie premieňa osobnú vieru na povinnosť, kde nesúhlas znamená duchovné ohrozenie a sociálnu izoláciu členov, rodín, komunity, identity, informácií, času, svedomia, rozhodovania, vzťahov, budúcnosti.
