Komentár strážnej veže:
Dávid bol vynikajúci kráľ. Bol aj hudobníkom, básnikom, bojovníkom a prorokom. V živote si toho zažil veľa. Niekoľko rokov žil ako utečenec, lebo sa musel skrývať pred žiarlivým kráľom Saulom. Aj potom, ako sa stal kráľom, musel žiť na úteku, lebo jeho syn Abšalóm sa ho snažil zabiť a zmocniť sa trónu. No napriek týmto ťažkostiam aj osobným zlyhaniam zostal verný Bohu až do konca života. Jehova o ňom povedal, že je to „muž príjemný jeho srdcu“. A tak Dávidove rady určite stoja za to. (1. Kráľ. 15:5) Pozrime sa napríklad, čo poradil svojmu synovi a nástupcovi Šalamúnovi. Tohto mladého muža si Jehova vybral, aby mu postavil chrám, v ktorom mohli ľudia uctievať Boha tak, ako si praje. (1. Kron. 22:5) Čakalo ho veľa práce. A Jehovovu pomoc potreboval aj na to, aby dokázal ľud viesť. Čo Dávid povedal svojmu synovi? Že keď bude poslúchať Jehovu, bude sa mu v živote dariť. (1. Kráľ. 2:2, 3)
Alternatívny komentár:
Biblická typológia má jasný cieľ: starozmluvné obrazy smerujú ku Kristovi. Dávid ako „muž podľa Božieho srdca“ nie je predobrazom náboženského vedenia, ale Mesiáša. Strážna veža však túto hranicu prekračuje. Nepriamo prenáša Dávidovu autoritu na vedúci zbor, čím vytvára falošnú typológiu, ktorú Biblia nepozná. Takto sa historická postava mení na nástroj legitimizácie organizačnej moci. Poslušnosť Bohu je prakticky nahradená poslušnosťou ľuďom. Namiesto toho, aby typológia viedla ku Kristovi, slúži na upevnenie kontroly nad svedomím veriacich. Falošná typológia tak neslúži na lepšie pochopenie Písma, ale na posilnenie poslušnosti. Poslušnosť Bohu sa prakticky mení na poslušnosť organizácii. V dôsledku toho sa z biblických obrazov nestáva cesta ku Kristovi, ale nástroj kontroly svedomia!
