Komentár Srážnej veže:
Ak máme pred Jehovom bázeň, znamená to, že ho tak milujeme, že nechceme urobiť nič, čo by ho sklamalo. Chceme mu robiť radosť, a preto je pre nás dôležité, aby sme vedeli rozoznať správne od nesprávneho a pravdu od klamstva. (Prísl. 2:3–6; Hebr. 5:14) Keby sme sa ľudí báli viac ako Boha, mohlo by nás to odviesť od pravdy. Dobre to vidno na tom, čo sa stalo, keď 12 náčelníci išli prešpehovať krajinu, ktorú Jehova sľúbil Izraelitom. Desiati z nich mali taký strach z Kanaáncov, že prevážil nad ich láskou k Jehovovi. Ostatným Izraelitom povedali: „Nemôžeme proti tomu ľudu zaútočiť, lebo je silnejší ako my.“ (4. Mojž. 13:27–31) Z ľudského pohľadu mali pravdu. Boli slabší ako Kanaánci, ale to neznamená, že ich nemohli poraziť. Úplne z toho vynechali Jehovu.
Alternatívny komentár:
Študijný článok Strážnej veže správne zdôrazňuje potrebu báť sa Jehovu, rozlišovať pravdu od klamstva a dôverovať Bohu. Problém však vzniká v spôsobe, akým tieto biblické zásady spája s autoritou organizácie. Príbeh desiatich izraelských vyzvedačov je použitý na vytvorenie kontrastu medzi vierou a strachom z ľudí. Neskôr článok prirovnáva dnešné vedenie k Mojžišovi, Jozuovi a apoštolom. Kritika Mojžiša je pritom označená za kritiku Jehovu. Tak vzniká nepriama rovnica: odpor voči organizačnému vedeniu môže znamenať odpor voči Bohu. To je problematický interpretačný krok, pretože Biblia sama nedokazuje, že dnešný Vedúci zbor má rovnaké poverenie ako Mojžiš alebo apoštoli. „Pokora“ sa navyše môže stať nástrojom, ktorým sa oslabuje nezávislé biblické skúmanie!
