Komentár strážnej veže:
Väčšiu radosť zo služby môžeme mať vtedy, keď budeme myslieť na to, že službou dávame najavo lásku k Jehovovi a k ľuďom. (Mat. 22:37–39) Predstav si, aký je Jehova šťastný, keď nás vidí v službe, a akí šťastní budú ľudia, keď začnú študovať Bibliu! A pamätaj tiež na to, že tí, ktorí na dobrú správu zareagujú a začnú Jehovovi slúžiť, môžu žiť večne. (Ján 6:40) Čo ak z nejakého dôvodu nemôžeš vychádzať z domu? Zameraj sa na to, čo môžeš robiť, aby si ukázal, že miluješ Jehovu a druhých. Tak to robili aj manželia Samuel a Dania počas pandémie covidu-19. Hoci nemohli vychádzať z domu, pravidelne zvestovali cez telefón, písali listy a viedli biblické štúdiá cez Zoom. Aj keď Samuel a Dania nemohli robiť toľko čo predtým, robili, čo mohli, a mali z toho radosť.
Alternatívny komentár:
Článok zo Strážnej veže používa biblické verše spôsobom, ktorý presúva dôraz z osobnej viery na organizačnú poslušnosť. Text 1. Timotejovi 4:16 je vytrhnutý z osobného kontextu a implicitne aplikovaný na povinnosť dodržiavať schválené metódy vyučovania. Láska k Jehovovi a k ľuďom (Mat. 22:37–39) je zúžená takmer výlučne na kazateľskú činnosť, čím sa služba stáva meradlom duchovnosti. Sľub večného života (Ján 6:40) vytvára pocit zodpovednosti za osud iných, čo vedie k internalizovanej vine. Príklad verných manželov počas pandémie posilňuje myšlienku, že neexistuje legitímny dôvod prestať slúžiť. Výsledkom je emocionálny tlak, ktorý obmedzuje slobodu svedomia jednotlivca.
